Výber z Menu obchodných spoločností ČŠ EÚ po Cartesiu

1. Výber z Menu obchodných spoločností ČŠ EÚ po Cartesiu Právo obchodných spoločností 4. 5. 2011 Mária Patakyová Univerzita Komenského v Bratislave Právnická fakulta

2. 1. Poznámka pod čiarou • Cartesio mala právnu formu obdobnú komanditnej spoločnosti, ktorá nie je právnickou osobu, avšak má priznanú právnu subjektivitu v miere – žalovať, byť žalovaná, vlastniť majetok –-) je rozhodnutím v tejto veci potvrdená sloboda usadzovania aj pre obchodné spoločnosti, ktoré nie sú právnickými osobami? • Napriek právnemu postaveniu Cartesio sa prejudiciálne otázky týkajú tak združení, ako aj obchodných spoločností podľa maďarského práva. Preto sa pri nastolených výkladových problémoch a pri odkaze na samotnú spoločnosť Cartesio bude odkazovať na široký pojem „spoločnosť“. Takým istým spôsobom by mali byť odkazy na „založenie“ tam, kde je to primerané, vykladané tak, že zahŕňajú odkazy na zápis do obchodného registra alebo založenie. • Rozvinie sa regulovaná súťaž v práve osobných spoločností?

3. ZoFEU, čl. 54 • Spoločnosťami sa rozumejú spoločnosti založené podľa občianskeho alebo obchodného práva, vrátane spoločností družstevných, rovnako ako aj iné právnické osoby verejného alebo súkromného práva s výnimkou neziskových spoločností“

4. 2. Poznámka pod čiarou • Prípad C-378/10 Vale: IT sro (Vale Construzioni s.r.l.), v roku 2006 vymazaná z IT registra, s tým že sa premiestňuje do HU, kde sa chcela zapísať ako HU sro - Vale Epitesi Kft.) - s tým že ide o nástupnícku spoločnosť Vale Construzioni s.r.l.   • HU obch. register zápis odmietol z procesných dôvodov (nemožnosť premeny IT spoločnosti na HU spoločnosť, nemožnosť uviesť v registri ako prechodkynu inú ako HU spoločnosť)  • EU Komisia zatiaľ nemá sumarizáciu toho, ako členské štáty zmenili svoje právne systémy po Cartesiu - resp. či umožňujú premiestnenie sídla,

5. Závery plynúce z Cartesia: Spoločnosť je produktom právneho poriadku ČŠ, ktorý môže určiť podmienky pre premiestnenie sídla, právna úprava členského štátu však nemôže znemožniť premiestnenie sídla spoločnosti založenej podľa PP ČŠ, ak sa spoločnosť rozhodne prispôsobiť právnej úprave ČŠ, do ktorého sa chce premiestniť

6. Bod 111 – Pandorina skrinka? • Avšak takýto prípad premiestnenia sídla spoločnosti založenej podľa práva určitého členského štátu do iného členského štátu bez zmeny práva, ktorým sa riadi, musí byť odlíšený od prípadu, kedy dochádza k premiestneniu spoločnosti z určitého členského štátu do iného členského štátu so zmenou použiteľného vnútroštátneho práva, pričom sa spoločnosť zmení na spoločnosť určitej formy upravenej vnútroštátnym právom členského štátu, do ktorého sa presunula.

7. Podmienky vs. Gebhard Ako poznamenal generálny advokát Tizzano vo svojich návrhoch vo veci SEVIC Systems: „Nielen to, z tejto judikatúry tiež vyplýva, že článok 43 ES (49 ZoFEU) sa neobmedzuje na zákaz toho, aby členský štát zabraňoval alebo obmedzoval slobodu cudzích hospodárskych subjektov usadiť sa na jeho území, ale bráni aj tomu, aby tento členský štát vytváral prekážky domácim hospodárskym subjektom usadiť sa v inom členskom štáte. Inými slovami, sú zakázané aj obmedzenia ‚na vstupe‘ aj ‚na výstupe‘ z územia členského štátu.“

8. Aplikácia Cartesia v SR • Z prieskumu vykonaného na registrových súdoch prostredníctvom MS SR vyplýva , že na  OS TT, OS TN, OS NR, OS ZA a OS BB sa zatiaľ neuskutočnil zápis podľa Cartesia, OS BA a OS PO zatiaľ bez odozvy. • Na OS v ZA bol podaný návrh na zápis premiestnenia sídla spoločnosti s ručením obmedzeným z CZ do SR. Tento návrh bol odmietnutý, argumentácia bola nasledovná: • Pôvodne miestne príslušný súd v ČR spoločnosti (na návrh) zapísal zmenu sídla do SR a po tejto zmene ďalšie návrhy spoločnosti na zápis zmeny odmietal vykonať s ohľadom na skutočnosť, že nie je miestne príslušným súdom na vykonanie týchto zmien.

9. Odôvodnenie • Spoločnosť podala na OS ZA návrh na (prvo)zápis na tlačive č. 7. Návrh bol formálne odmietnutý pre nepredloženie listín (oprávnenie na podnikanie, vyhlásenie správcu vkladu), pre nedostatky v predloženej spoločenskej zmluve (neurčitý spôsob konania, správca vkladu nebol spoločníkom, ani bankou, ani pobočkou zahraničnej banky, poskytnuté výhody, predpokladané náklady, vklady a ZI boli vyjadrené v Kč, nie v €) a pre nezaplatenie súdneho poplatku.

10. Odmietnutie/bez námietok • Následne bol navrhovateľ v odôvodnení odmietnutia poučený, že zápis spoločnosti založenej podľa právneho poriedku ČR do OR SR na základe jej rozhodnutia o premiestnení sídla na územie SR nie je možné vykonať, nakoľko právny poriadok SR umožňuje zahraničným právnickým osobám vykonávať podnikateľskú činnosť na území SR len prostredníctvom majetkovej účasti v právnických osobách založených podľa slovenského práva, alebo prostredníctvom podniku zriadeného na území SR resp. organizačnej zložky podniku zriadenej na území SR.

11. Prvá lastovička v SR • OS Košice I • IT akciová spoločnosť svojim rozhodnutím zmenila svoje sídlo, zostala však podrobená IT právnemu poriadku • Rozhodnutie bolo osvedčené vo forme Notárskej zápisnice spísanej IT notárom • Zápis do OR s uvedenou ďalšou právnou skutočnosťou – prvý zápis a.s. do IT registra

12. Absencia lex specialis • Uplatňuje sa mutatis mutandis pri aplikácii Cartesia úprava premiestnenia sídla pri SE (čl. 8 Nariadenia o Štatúte SE, § 11 ZoSE) , resp. cezhraničných fúziách (§69aa ods. 8 OBZ)? • Odporúčanie EP 10. marca 2009

13. Najprv zápis v štáte príchodu a následne výmaz v štáte odchodu ? • V prípade C-378/10 Vale i v jedinom prípade v SR sa výmaz sídla v štáte odchodu uskutočnil ešte pred zapísaním sídla v štáte príchodu. • V zmysle slovenskej právnej úpravy (§26 ods. 2) sa „premiestňujúca“ právnická osoba stáva slovenskou právnickou osobou dňom zápisu do obchodného registra. (resp. zrejme inej verejnoprávnej registratúry – pri inej ako obchodnej spoločnosti a družstve, ak by bola možná subsumpcia podľa čl. 54 ZoFEU).

14. Domestikácia spoločnosti v USA • V tejto súvislosti je relevantné, že zmenou Modelového zákona o obchodných korporáciách v USA v roku 2002 sa umožnila nová forma zmeny rozhodného práva pre vnútorné otázky korporácií a to tzv. „domestikáciou“ korporácií. • V tejto otázke bol modelový zákon dovtedy striktný čo do samotnej možnosti zmeny foriem podnikateľských korporácií na korporácie nepodnikateľské a reguloval uvedené zmeny len v kontexte fúzií korporácií. • V r. 2002 sa umožnila v rámci zmeny rozhodného práva pre vnútorné otázky korporácie v procese domestikácie aj konverzia podnikateľských a nepodnikateľských korporácií.[2] Procedures for changing a firm´s state of incorporation or even for changing from one form of organization to another have been greatly simplified by the adoption in 2002 a new chapter 9: Domestication and Conversion. See: Model Business Corporation Act. Official Text with Official Comment and Statutory Cross-References Revised through December 2007. Committee on Corporate Laws. American Bar Association, Chicago 2008, p. xxiii.

15. Zápis vs. Výmaz • V prípade domestikácie korporácií podľa Model Business Corporation Act sa v oficiálnom komentári osobitne upozorňuje na význam zosúladeného výmazu a zápisu domestikujúcej sa spoločnosti. • Prostredníctvom tzv. odloženej registrácie (max. 90 dní) sa technicky umožňuje, aby sa deň účinnosti zmeny jurisdikcie zosúladil a vykonal k tomu istému dátumu. Ku dňu účinnosti zápisu MBCA ustanovuje explicitne v §9. 24, že: • všetky vlastnícke (a obdobné) práva spoločnosti zostávajú zachované, • všetky záväzky spoločnosti zostávajú zachované, • všetky začaté konania pokračujú tak, ako by sa domestikácia neuskutočnila, • stanovy spoločnosti platia v znení po prijatí plánu domestikácie, • spoločnosť je na všetky účely považovaná za založenú podľa zvoleného rozhodného práva, • spoločnosť je považovaná za spoločnosť podľa nového rozhodného práva bez prerušenia, spoločnosť vznikla ku dňu prvotnej inkorporácie. • V kontexte ochrany práv akcionárov je pozoruhodné riešenie § 9. 24 b) podľa ktorého „odchádzajúca“ spoločnosť ex lege poveruje štátneho sekretára za svojho zástupcu v konaní s akcionármi, ktorí uplatnili svoje právo na peňažný doplatok (appraisal right) v súvislosti s domestikáciou. Rovnako ex lege sa odchádzajúca spoločnosť zaväzuje bez zbytočného odkladu zaplatiť čiastku pripadajúcu na peňažný doplatok po ustálení jej výšky.

16. Domestikácia v EÚ – Európsky parlament • Európsky parlament[1] k problematike zmeny rozhodného práva pre štatúty obchodných spoločností prijal uznesenie s odporúčaniami pre Komisiu o cezhraničnom premiestňovaní sídiel spoločností. V prílohe k tomuto uneseniu vytypoval základnú postupnosť krokov pre prípady cezhraničného premiestňovania sídla spoločnosti. Obsah šiestich odporúčaní zahŕňa úpravu domestikácie podľa MBCA (kapitola 9) a už etablovaný mechanizmus premiestnenia sídla pri supranacionálnych formách spoločností (SE, SCE), resp. cezhraničných fúzií pri zachovaní pravidiel publicity. Slobodu cezhraničného premiestňovania sídla by nepožívala spoločnosť, ktorú vstúpila do likvidácie, reštrukturalizácie, nútenej správy, konkurzu a obdobného konania. Aj podľa predmetného odporúčania EP je premiestnenie sídla účinné odo dňa zápisu v registri prijímajúceho členského štátu. • [1] Dňa 10. marca 2009 (2008/2196(INI))

17. Pozícia SR ako štátu odchodu a príchodu pri premiestnení zapísaného sídla? • Sídlo - § 19 c OZ (Sídlo PO musí byť určené pri vzniku PO) • 2 ods. 3 OBZ: (3) Sídlom právnickej osoby a miestom podnikania fyzickej osoby je adresa, ktorá je ako sídlo alebo miesto podnikania zapísaná v obchodnom registri alebo živnostenskom registri, alebo v inej evidencii ustanovenej osobitným zákonom.

18. Zahraničná osoba? §21 ods. 2 OBZ: Zahraničnou osobou sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba s bydliskom alebo právnická osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky. Slovenskou právnickou osobou na účely tohto zákona sa rozumie právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky.

19. Slovenská právnická osoba §24 (2) OBZ:Slovenská právnická osoba môže byť založená len podľa slovenského práva, ak zákon alebo právo Európskych spoločenstiev neustanovuje inak.

20. Interpretácia ZoFEU o zmene sídla po Cartesiu • § 26 OBZ: • (1)Zahraničná právnická osoba založená na účel podnikania môže premiestniť svoje sídlo zo zahraničia na územie Slovenskej republiky, ak tak ustanoví právo Európskych spoločenstiev (???) alebo, ak to umožňuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom. To isté platí aj na premiestnenie sídla slovenskej právnickej osoby do zahraničia. • (2)Premiestnenie sídla podľa odseku 1 je účinné odo dňa jeho zápisu do obchodného registra

21. Postup v OR SR pri príchode? • kto podáva návrh- zahraničná osoba, spôsobilosť §22 + §26 ods. 1? • Na ktorom súde (podľa navrhovaného sídla - §4 ZOR) • Formulár na zmenu právnej formy - zmenový pri pôvodnej forme, tento sa nepoužije, nakoľko pôvodný zápis v OR SR neexistuje ? + návrh na zápis zvolenej právnej formy • Všeobecné požiadavky podľa zvolenej právnej formy • Osobitné požiadavky vzhľadom na cezhraničný prvok ??? (menšinoví spoločníci, veritelia – osvedčenie notára?) • Zápis s konštitutívnym účinkom ... dňom zápisu slovenská právnická osoba, následne výmaz v štáte odchodu (§11 Zákona o SE, § 69aa ods. 8) • Daňové súvislosti – stála prevádzkareň, ak zostane činnosť aj na území štátu odchodu

22. Postup v OR SR pri odchode? • Preukázanie zápisu v štáte príchodu (§11 premiestnenie sídla ZoSE) • Osvedčenie notára • Prípadne zápis organizačnej zložky • Zmenový formulár?

23. Aký je status spoločnosti zmenenej podľa práva štátu príchodu, avšak bez zápisu do OR ? • Pri slovenskej OS (so sídlom ešte zapísaným do OR) dôvod na zrušenie spoločnosti: § 68 ods. 6 písm. c) OBZ ? • Pri zahraničnej OS - §22 OBZ, bude mať právnu subjektivitu podľa PP, podľa ktorého bola založená ? (t.j. pôvodne alebo po transformácii?) • Ak právo SR - bude relevantné ustanovenie §64 (konanie pred vznikom)? • Dokedy?: podľa §62 do 90 dní od založenia návrh na zápis – registrový súd nepreskúmava, bez lehoty, resp. živnozákon § 62 Vznik spoločnosti • (1) Spoločnosť vzniká dňom, ku ktorému bola zapísaná do obchodného registra. Návrh na zápis do obchodného registra sa musí podať do 90 dní od založenia spoločnosti (§ 57) alebo od doručenia listiny, ktorou sa preukazuje živnostenské alebo iné podnikateľské oprávnenie.

24. Status spoločnosti so zmeneným sídlom bez zmeny právneho poriadku • V SR – pri odchode, nemala by byť zmena vykonaná, nie je lege artis • SR – pri príchode, nie je splnená podmienka založenia podľa práva SR, zápis nie je lege artis

25. Ďakujem za pozornosť 