Plnenie a udržateľnosť maastrichtských kritérií

1. Plnenie a udržateľnosť maastrichtských kritérií Ivan Šramko guvernér Bratislava

2. Teória „Optimálnej menovej oblasti - Optimum Currency Area - OCA“ Ktoré sú základne črty tejto teórie? Stabilizovanie inflácie Silnejšia obchodná a ekonomická integrácia Väčšia mobilita kapitálu a pracovných síl Vyššia korelácia v prípade hospodárskych kríz

3. Aké sú ciele OCA? Stabilný rast HDP Rovnováha PB Zdravá konkurencieschopnosť Cenová stabilita – nízka inflácia Politický cieľ – požiadavka ďalšej integrácie, napr. finančného sektora Eliminovať prudké výkyvy výmenných kurzov

4. Vyššia zladenosť cyklov Rast HDP (v %) korelácia 0,9 Zdroj: Eurostat

5. Kde sú riziká? • Maastrichtské kritériá • perspektíva splnenia je v súčasnosti veľmi dobrá • Kontinuita v štrukturálnych reformách • nízka flexibilita trhu práce a nízka flexibilita celej ekonomiky môžu byť prekážkou v naplnení potenciálnych výhod zavedenia eura • Technické prípravy • vo všeobecnosti sú prípravy zatiaľ realizované v rámci plánu

6. Plnenie maastrichtských kritérií * Rok 2006, deficit bez vplyvu dôchodkovej reformy bol 2,5% HDP. Zdroj: Eurostat, Európska Komisia, MF SR, NBS

7. Kritérium stability kurzu – udržateľnosť • zhodnocovanie nominálneho kurzu je dôsledkom vysokého diferenciálu produktivity práce a nízkeho diferenciálu inflácie • zhodnocovanie neohrozuje podnikovú sféru – rastie vývoz aj ziskovosť

8. Výmenný kurz a inflácia • Zhodnocovanie výmenného kurzu má slabý vplyv Zdroj: NBS, ŠÚ SR

9. Vývoj referenčnej hodnoty a inflácie na Slovensku Vstup do EÚ zdroj: Eurostat

10. Výhľad vývoja inflácie Pod vplyvom negatívneho vývoja externých faktorov, predovšetkým ceny ropy a rýchlejšej dynamiky cien potravín sa inflácia v nasledujúcich rokoch zvýši. Podobný vývoj sa však očakáva aj v ostatných krajinách EÚ. Inflácia sa preto naďalej udrží pod referenčnou hodnotou. zdroj: NBS

11. Kritérium inflácie – udržateľnosť • jadrová inflácia je dlhodobo relatívne nízka • nepristupuje sa k znižovaniu nepriamych daní • nedochádza k umelému poklesu regulovaných cien • ceny energií sú na úrovni priemeru EÚ, prípadne vyššie • neexistujú administratívne tlaky na posilnenie výmenného kurzu – kurz sa vyvíja v súlade s fundamentmi

12. Je to už isté? • Splnenie maastrichtských kritérií je veľmi pravdepodobné, ale nie je ešte úplne isté • 100 % istotu budeme mať až v júli 2008(možno 99% istotu budeme mať v apríli 2008) • Šanca na úspešné splnenie kritérií nikdy nebola lepšia než teraz • finančné trhy aj medzinárodné inštitúcie (OECD, MMF, ratingové agentúry) sú presvedčené, že Slovensko zavedie euro v roku 2009

13. Výhody prevyšujú nevýhody dlhodobé zvýšenie HDP o 7-20 % * pre porovnateľnosť s trvalými vplyvmi sú jednorazové náklady na výmenu meny rozdelené na 5 rokov

14. Priame (okamžité) výhody odstránenie kurzového rizika voči euru nižšie náklady kapitálu odstránenie niektorých transakčných nákladov lepšia odolnosť voči (kurzovým) krízam nižšie kurzové riziko voči doláru vyššia transparentnosť cien Nepriame (dlhodobé) výhody rast medzinárodného obchodu zvýšenie priamych zahraničných investícií rýchlejší hospodársky rast / zvýšenie životnej úrovne / pokrok v reálnej konvergencii Výhody a prínosy zavedenia €

15. Náklady a nevýhody € • technické náklady na výmenu meny: jednorazový náklad 0,3% HDP • strata časti zisku a jednorazovo vyššie náklady bankového sektora • strata nezávislej menovej politiky – strata nástroja na stabilizáciu ekonomiky • pravdepodobne mierne vyššia inflácia

16. Očakávaný vplyv na podnikovú sféru Výsledky prieskumov medzi podnikmi: • náklady na prechod na euro 0,1-0,3% obratu • v priemere sú úspory z titulu eura na podobnej výške ako náklady • menšie podniky budú mať relatívne vyššie náklady • celkové náklady nefinančných korporácií približne 0,26% HDP • okrem nákladov na prechod na euro nevidia podniky iné veľké nevýhody (ako je zvýšenie konkurencie alebo strata trhov) • priestor na rast je hlavne pri podnikoch so stredne vysokou technologickou náročnosťou • väčšina podnikov očakáva, že euro mierne zvýši ich obrat a zisk Poznámka: prieskumy ŠÚ SR a NBS uskutočnené v období marec-apríl 2006

17. Euro a obyvatelia • euro by v priemere malo zvýšiť reálne príjmy domácností o 4,6% za 10 rokov a o 9,8% za 20 rokov • najviac získajú zamestnaní jednotlivci a rodiny (vrátane živnostníkov) • čistý „zisk“ dôchodcov je asi polovičný oproti pracujúcim (pri súčasnom valorizačnom mechanizme) • nezamestnaní v sociálnej sieti nemusia pocítiť pozitíva eura – vláda má však možnosť to zmeniť

18. Povedie prepočet cien na euro k ich zvýšeniu? Možno, ale iba málo v súčasných krajinách eurozóny bol vplyv približne 0,2%, ale ľudia mali pocit oveľa vyššieho zvýšenia cien • nástroje proti zvýšeniu cien: • konkurencia v maloobchode • povinné duálne oceňovanie • pravidlá zaokrúhľovania • dobrovoľné záväzky obchodov a tlak verejnosti zdroj: Eurostat

19. Prečo je vnímaná inflácia vyššia než skutočná? • silnejšie vnímanie zmien tovarov každodennej spotreby (cenu pečiva si všímame častejšie ako cenu televízora) • intenzívnejšie uvedomenie si rastu cien (rastu prisudzujeme zväčša 2 krát vyššiu hodnotu ako poklesu) • porovnávanie s cenami z dávnej minulosti (porovnávanie s cenami pred 10 rokmi, nie pred rokom) • prenos inflačných očakávaní do budúcnosti (súvislosť s bývalou extrémnou infláciou) + použitie nesprávneho alebo nesprávne zaokrúhleného konverzného kurzu pri prechode na euro

20. Spotrebný kôš pečivo ≈1% spotrebiče ≈1% Podiel skupín (v %) zdroj: ŠÚ SR

21. Porovnanie spotrebných košov Podiel skupín (v %) Slovensko krajiny s najnižšou infláciou v januári €-zóna zdroj: Eurostat

22. Vývoj referenčnej hodnoty inflačného kritéria Vstup Slovenska do EÚ Litva – krajina s najnižšou infláciou Referenčná hodnota Referenčná hodnota NL zdroj: Eurostat

23. Zvýši euro infláciu? Pravdepodobne áno Slovensko dobieha EÚ aj v cenovej hladine, po prijatí eura bude jediným kanálom inflácia Príjmy však porastú ešte rýchlejšie ako ceny zdroj: Eurostat

24. Bolo by výhodné počkať, kým koruna viac posilní? silnejšia koruna znamená viac € po výmene • má to vplyv iba na nákupy v zahraničí • domáce ceny sa na euro prepočítajú rovnakým kurzom ako majetok / príjmy / úspory • má to vplyv iba na kúpnu silu úspor, nie bežných príjmov • platy a dôchodky po zavedení eura nominálne porastú rýchlejšie – rovnaký vplyv na kúpyschopnosť ako posilnenie kurzu • posilňovanie kurzu nie je isté • dlhodobo nie je možné, aby sa kurz trvalo posilňoval a zároveň boli úspory „rozumne“ úročené • odloženie zavedenia eura znižuje dôveryhodnosť SR v zahraničí a môže skôr oslabiť kurz

25. 2€ 1€ 50, 20, 10 c 5, 2, 1 c Ďakujem za pozornosť