Monitoring a kontrola nebezpečných látok

1. Monitoring a kontrola nebezpečných látok Taliansky výbor zjednotených miest (CICU) Slovenský hydrometeorologický ústav PHARE – twinningový projekt SK02/IB/EN01 APAT Agentúra na ochranu životného prostredia a odborné služby Claudio Fabiani APAT 17. – 19. máj Bratislava Banská Bystrica Košice

2. Smernica 2000/60/ES WFD Primárnym cieľom WFD je ochrana a ozdravenie všetkých kategórií vodných zdrojov, s cieľom dosiahnuť dobrý kvalitatívny stav do roku 2016. Monitoring kvality vôd je základným nástrojom pre zameranie PLÁNOV OCHRANY A OZDRAVENIA a ochrany životného prostredia zameraný na vodné zdroje. Monitoring je nevyhnutný pri preverovaní dosiahnutých ekologických cieľov a účinnosti opatrení zameraných na ochranu a ozdravenie.

3. Smernica 2000/60/ES WFD Článok 8 Smernice WFD určuje, že kvalitatívny stav vôd je založený na Ekologickom stave a na Chemickom stave. Príloha V určuje, že Stav kvality vôd musí byť preverený aj prostredníctvom chemických podmienok sedimentov a druhov žijúcich v prepojení na vodný zdroj (bioakumulácia). Horší z dvoch výsledkov EKOLOGICKÝ STAV STAV POVRCHOVEJ VODY CHEMICKÝ STAV

4. Smernica 2000/60/ES WFD CHEMICKÝ STAV • Príloha V určuje, že monitoring znečisťujúcich látok sa musí týkať: • Všetkých prioritných znečisťujúcich látok (33 látok, Príloha X predložená ako národná priorita) vypustených do vodného zdroja • Všetkých ďalších látok vypustených vo významnom množstve do nejakého vodného zdroja

5. DefinícieWFD

6. Určenie „rizika” (WFD čl.16 ods. 2) • Nariadenie EHS č. 793/93 Rady (hodnotenie rizika sa sústreďuje iba na vymedzenie vodnej ekotoxicity a toxicity pre ľudí prostredníctvom vodného prostredia), smernica 91/414/EHSRady (týkajúca sa zavedenia fytosanitárnych výrobkov, uvedených v prílohe 1 tej istej smernice, do obchodnej siete) asmernica 98/8/EHS Európskeho parlamentu a Rady(o biocidných výrobkoch).

7. Priorita a nebezpečenstvo • Prioritná, na základe objemov predaja a/alebo použitia na národnej úrovni; kvôli chemicko-fyzikálnym vlastnostiam, ktoré určujú jej správanie a ekologický osud; samostatne alebo ako súčasť súboru látok určuje koncentrácie schopné vyvolať významné reakcie aj na zdraví človeka • Nebezpečná, pretože je toxická, stála a bioakumulovateľná

8. Procedúra COMMPS zameraná na určenie priorít Dvojitý princíp MONITORINGU a MODELÁCIE • COMMPS – Combined monitoring-based and modelling-based priority setting

9. Definícia prioritných látok • Sú definované ako látky, ktoré predstavujú významné riziko pre vodné prostredie alebo prostredníctvom vodného prostredia (článok 16 rámcovej smernice) • Zoznam prioritných látok v prílohe X, ktorý určuje prioritné nebezpečné látky

10. Zoznam prioritných látok • Rôzne návrhy boli zhrnuté v záverečnom akte “Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 2455/2001/ES”, z 20. novembra 2001. Toto rozhodnutie, ktoré dopĺňa rámcovú smernicu a tvorí základ prílohy X, navrhuje 33 “prioritných látok alebo skupín prioritných látok” vymenovaných v prílohe samotnej smernice a určených tak, ako je to uvedené v návrhoch rozhodnutia, na základe procedúry COMMPS.

11. Zoznam prioritných látoknebezpečné • Antracén, Atrazín, Difenyléterbromát (iba oxid difenylu, derivát pentabromátu), kadmium a jeho zlúčeniny, C10-13-chlóralkány, Chlórpyrifos, Ftalát bis(2-etylhexylu)(DEHP), Diurón, Endosulfán,Hexachlórbenzén, Hexachlórbutadién, Hexachlórcyklohexán, Izoproturón, Olovo a jeho zlúčeniny, Ortuť a jej zlúčeniny, Naftalén, Nonylfenol, Octylfenol, Pentachlórbenzén, Pentachlórfenol, Polycyklické aromatické uhľovodíky, Simazin, Zlúčeniny tributylcínu, Trichlorbenzén, Trifluralín

12. ZNEČISŤUJÚCE LÁTKY: cieľ • Postupná redukcia odpadov prioritných látok a postupné odstránenie odpadov prioritných nebezpečných látok

13. ZNEČISŤUJÚCELÁTKY Definícia Štandardu kvality životného prostrediaŠKŽP Výber prioritných látok COMMPS (Combined Monitoring-based Modelling-based Priority Setting) Procedúra definovania ŠKŽP Výbor čl. 21 : periodická revízia (4 roky)

14. Štandardy životného prostredia

15. Ekotoxikologické testy

16. ZNEČISŤUJÚCELÁTKY: ŠKŽP EU ŠKŽP určujú chemický stav s podporou klasifikácie ekologického stavu vodných zdrojov Ekologický cieľ: dobrý ekologický stav Špecifické syntetické znečisťujúce látky : Konc. < ŠKŽP (vysoký stav, koncentrácia takmer na nulovej úrovni a napriek tomu pod úrovňou zistiteľnosti prostredníctvom najvyspelejšej analytickej metodológie) Špecifické nesyntetické znečisťujúce látky: konc. < ŠKŽP V každom prípade môže byť ŠKŽP vyšší ako je background (vysoký stav)

17. Znečisťujúce látky : EKOLOGICKÝ STAV Jediná znečisťujúca látka Všetky vodné zdroje KONC >ŠKŽP KONC < ŠKŽP VYSOKÝ NEUSPOKOJIVÝ DOBRÝ DOSTATOČNÝ NEUSPOKOJIVÝ VEĽMI ZLÝ VEĽMI ZLÝ

18. Klasifikácia ekologického stavu Disturbance Disturbance Status Status Status 1 1 1 Reference Conditions Reference Conditions Reference Conditions No or very No or very No or very High High High minor minor minor Slight Slight Slight Good Good Good Biological parameter Biological parameter Biological parameter value observed value observed value observed = = = EQR EQR EQR Moderate Moderate Moderate Moderate Moderate Moderate Reference Reference Reference biological value biological value biological value Major Poor Poor Poor Severe Bad Bad Bad 0 0 0 Major Severe

19. Klasifikačná stupnica (*) Jedná sa o príklad; EQR je typický pre každý ukazovateľ kvality

20. Tlak a dopad • Tlak& Dopad • Obmedziť odpady : ZNEČISŤUJÚCE • Redukovať odčerpávanie vody • Obnoviť kontinuitu : difúzne znečistenie • Zmierniť hĺbenie • Regulovať použitie: rybolov, šport,.. • Založiť zóny bezpečnosti a ochrany • aby bolo možné dosiahnuť dobrý stav životného prostredia • Kvalita, samočistenie a udržateľnosť ekosystémov, hydrologická rovnováha a rovnováha opätovnej obnovy

21. ZNEČISŤUJÚCE LÁTKY: obmedzenia vypúšťania odpadov a ŠKŽP RECEPTOR Plán kvality Hydrologické vlastnosti (minimálny vitálny odliv) Obmedzenia odpadov Maximálne prípustné zaťaženie (ŠKŽP) BAT Špecifické povolenia Receptor/odpad ???

22. Hydrologická a hydrogeologická rovnováha,integrácia kvalitatívnych a kvantitatívnych aspektov Vodné toky Jazerá Podzemné vody Hydromorfologické (IFF), biologické (IBE), chimické, klimatické aspekty, režimy prúdenia , atď. Interakcia povrchových vodných zdrojov D M V Úrovne Rovnováha obnovy

23. Minimálny vitálny odtok Minimálny prietok vodného toku, ktorý musí zabezpečiť ochranu chemických a fyzikálnych vlastností a uchovanie typických biocenóz miestnych prírodných podmienok Povodie rieky Pád DMV = K * Q priemer * S * M * Z *A* T (l/s) K : experimentálny paramenter pre jednotlivú hydrografickú oblasť Q priemer : priemerný ročný špecifický prietok na jednotku plochy povodia (l/s.km2) S : plocha povodia skrytého pod profilom toku vody (km2) M : morfologický parameter Z : maximálna hodnota troch parametrov N(prírodný), F(úžitok), Q (kvalita vôd), vypočítaných separátne A : parameter interakcie povrchových/spodných vôd T : parametermodulácie v čase DMV

24. Sedimenty Znečisťujúce látky organického pôvodu majú sklon k ukladaniu sa do sedimentov a biotu. Štandardy kvality môžu byť určené podľa vody, biotu a sedimentov. Rozvoj adekvátnych analytických, toxikologických a ekotoxikologických metód podľa sedimentov: celá vzorka, intersticiálna voda, suchá vzorka

25. Sedimenty : more