Viacslovné pomenovania

1. Viacslovné pomenovania

2. Viacslovné pomenovania • sprchovací kút, slepá ulica, dať prednosť • záružlie močiarne, medveď hnedý • Kapušany pri Prešove, Liptovský Mikuláš • byť sto rokov za opicami, Šaty robia človeka.

3. Viacslovné pomenovania • nesúlad medzi O a F • rozčlenená forma (na ploche viacerých slov) • jednoliaty význam

4. Triedenie VP • frazémy (byť žabe po oči) • nefrazémy • netermíny (základná škola) • termíny (chlorid sodný) • vlastné mená (Spišská Nová Ves)

5. VP verzus voľné syntagmy viacslovné pomenovania stará mama, biela káva ustálenosť, reprodukovanosť, dispozičnosť silná zviazanosť s denotátom + univerbizácia nemožnosť štruktúrnych operácií (stará mama -> veľmi stará mama; staršia mama) voľné syntagmy veselá mama, horúca káva neustálenosť, produkovanosť, nedispozičnosť slabšia zviazanosť s denotátom - univerbizácia možnosť štruktúrnych operácií (stará osoba -> veľmi stará osoba+ staršia osoba) 5

6. 6

7. Univerbizácia univerbizácia – proces vzniku jednoslovnej LJ z viacslovnej LJ eliptická: vysoká škola -> vysoká slovotvorná: vysoká škola -> výška abreviačná: vysoká škola -> VŠ sémantická: skok o žrdi -> žrď 7

8. Multiverbizácia multiverbizácia – proces vzniku viacslovnej LJ z jednoslovnej LJ, pričom sa medzi LJ realizuje synonymický vzťah financie -> finančné prostriedky, výborne -> výborným spôsobom, podozrievať -> vzniesť podozrenie, dokázať -> podať dôkaz 8

9. Komunikačná charakteristika U a M univerbizácia menšia miera oficiálnosti ekonomickosť výskyt najmä v hovorovom (a sčasti publicistickom) štýle multiverbizácia väčšia miera oficiálnosti presnosť výskyt najmä v administratívnom a odbornom štýle 9

10. Syntagmatické vzťahy lexikálnych jednotiek

11. Paradigmatika a syntagmatika • paradigmatika – asociatívne vzťahy medzi LJ v systéme (pojmové, synonymické, antonymické... vzťahy) • syntagmatika – lineárne vzťahy medzi LJ vo výpovedi, v texte, v parole • LJ reálne fungujú vo vete, vo výpovedi

12. Východiskové príklady • Utrela si zaslzenú tvár. Utrel si čelo. Mama, utri mi ruky. Utrel si topánky od blata. • zelený trojuholník, rovnostranný trojuholník, pravouhlý trojuholník • Utri si slobodu. • štvorramenný trojuholník, mysliaci trojuholník

13. Východiskové príklady • jeden prst, štyri prsty, päť prstov • dva prstov, päť prsty

14. Východiskové príklady • O čom hovoril/prednášal profesor? • O čom kecal/tliachal profesor?

15. Kolokabilita (spájateľnosť) • schopnosť LJ spájať sa s inými LJ tak, aby sme dostali zmysluplnú, gramaticky správnu a komunikačne adekvátnu výpoveď

16. Kolokácia • konkrétne spojenie dvoch alebo viacerých LJ

17. Kolokačné činitele • gramatické • jeden človek – dvaja ľudia – päť ľudí • sémantické • rozbiť sklo – *rozbiť papier • komunikačné • O čom prednášal/kecal profesor?

18. Kolokačná kompatibilita a inkompatibilita • kompatibilita – možnosť lexémy X spojiť sa s lexémou Y • pravouhlý trojuholník, mravec lezie • inkompatibilita – nemožnosť lexémy X spojiť sa s lexémou Y • štvorstranný trojuholník, mravec programuje

19. Kolokačná kompatibilita a inkompatibilita • pravouhlý trojuholník • gramatická, sémantická aj komunikačná kompatibilita • štvorstranný trojuholník • gramatická a komunikačná kompatibilita • sémantická inkompatibilita

20. Kontext • jazykové okolie, v ktorom sa vymedzuje sémantika alebo komunikačná hodnota prvku; taká časť textu, ktorá je nevyhnutná na to, aby sme mohli určiť hodnotu prvku na pozadí iných prvkov použitých v texte • Brankár výborne čítal hru. • V novinách som čítal tú smutnú správu.

21. Kotext • mimojazykový kontext • Okno! • Je tu zima.

22. Kontext + kotext • mimojazykový kontext • Krásny obraz! • „krásny“ • „škaredý“

23. Typický, neutrálny, atypický kontext • typický kontext: štekajúci pes, pokladníčka blokuje • atypický kontext: navoňavkovaný pes, pokladníčka recituje • neutrálny kontext: sediaci pes, pokladníčka pije vodu • vždy ide o kolokačnú kompatibilitu

24. Kontext a kolokabilita • kolokačná kompatibilita • typický kontext • atypický kontext • neutrálny kontext • kolokačná inkompatibilita • 0

25. Typický kontext a exemplifikácia v lexikografii • čítať • 1. vnímať zrakom, príp. i nahlas reprodukovať, čo je napísané, vytlačené, a chápať zmysel textu“ čítať knihu, čítať noviny, čítať nahlas • 2. poznávať , domýšľať sa: čítať niekomu myšlienky, čítať niekomu niečo z očí, v očiach, na tvári • 3. hovor. počítať, rátať:čítať peniaze

26. Kolokačná paradigma • trieda lexém, s ktorými sa daná lexéma obvykle a zmysluplne spája • vysoký, nový, dvojposchodový... dom • stavať, ukazovať, prenajímať... dom

27. Vymedzenie kolokačnej paradigmy • extenzionálne vymedzenie – vymenujú sa lexémy, ktoré patria do danej kolokačnej paradigmy • intenzionálne vymedzenie – vymenujú sa vlastnosti, ktoré musia lexémy spĺňať, aby mohli patriť do danej kolokačnej paradigmy

28. Vymedzenie kolokačnej paradigmy • raňajkovať: chlieb s maslom, jogurt, párky... • extenzionálne vymedzenie • raňajkovať: „niečo jedlé“ • intenzionálne vymedzenie

29. Kolokačná pozícia • zovšeobecnený syntaktický alebo morfologický status lexém tvoriacich kolokačnú paradigmu • ľavostranné a pravostranné kolokačné pozície • subjekt deja + dohliadať + objekt deja // adverbiále • (Mama) dohliada (na dcéru) (pri ceste).

30. Kolokačná potencia • rozsah kolokačnej paradigmy príslušnej lexémy • lexémy z centra vz. lexémy z periférie slovnej zásoby

31. Monokolokabilnosť • oteliť sa, roniť, žabomyší, špúliť • rozsah kolokačnej paradigmy je minimálny • minimálny kolokačná potencia • vysoká prediktabilnosť zloženia kolokačnej paradigmy