Liberalizmus

1. Natália Gubová 2.B Liberalizmus

2. Voľnomyšlienkárstvo (z lat. liber – slobodný, liberalis – slobody sa týkajúci, slobodomyseľný) Hnutie v politike a hospodárstve, ktoré vzniklo za feudalizmu a hlásalo v záujme buržoázie slobodu podnikania, zrušenie stavovských privilégií šľachty a duchovenstva a obmedzenie monarchie parlamentom Liberalizmus

3. Liberálne idey boli radikálne, pretože sa usilovali o základné reformy a občas dokonca aj o revolučné zmeny. Liberáli spochybňovali absolútnu moc monarchie, kritizovali privilégiá pozemkovej šľachty a nespravodlivosť feudalizmu „náhodným narodením“, tiež spochybňovali autoritu cirkvi. Z liberalizmu vychádzajú idey slobody slova a prejavu, slobody vyznania a práva na vlastníctvo majetku. Liberáli tvrdia, že všetci jedinci sú vybavení rovnakými právami. Práva nesmú byť vyhradené len pre určitú triedu či osobu, ako napr. pre mužov, belochov, kresťanov či bohatých. Rovnosť znamená, že jedinci musia mať rovnakú príležitosť rozvíjať svoje nervové schopnosti.

4. Liberálne učenie sa zameriava na potreby a záujmy jedinca a nie na potreby a záujmy kolektívu. Vznikla preto teória prirodzených práv, ktorá hovorí, že jedinci sú od Boha vybavení prirodzenými právami, ktoré boli definované ako život, sloboda a majetok. OSOBNÁ SLOBODA - Liberáli neakceptujú názor, že jedinci majú absolútne právo na slobodu. Ak bude sloboda neobmedzená, môže sa stať „povolením“ alebo právom zneužívať iných. Moja sloboda sa končí tam, kde sa začína sloboda druhého.(JohnLocke) Jedinec

5. Klasické liberálne idey sa vyvíjali za prechodu od feudalizmu ku kapitalizmu. Najdôležitejším znakom je viera v negatívnu slobodu. Jedinec je natoľko slobodný, nakoľko ostatní nezasahujú do jeho života. Pre klasický liberalizmus je teda charakteristické presvedčenie o potrebe minimálneho štátu - jeho úloha by sa obmedzila len na ochranu jedincov pred nimi samotnými. Všetky ostatné funkcie by mali byť v rukách suverénnych jedincov. Klasický liberalizmus

6. Idey moderných liberálov súvisia s ďalším rozvojom industrializácie Industrializácia priniesla niektorým ľuďom obrovské bohatstvo, ale jej sprievodným javom sú tiež chudobné štvrte, brlohy, bieda, nevedomosť a chudoba. Minimálny štát z klasickej teórie, nebol už schopný napraviť nespravodlivosť a nerovnosť vo vnútri občianskej spoločnosti. Moderní liberáli preto začali obhajovať ideu intervencionistického štátu (=viac zasahuje). Najvýznamnejším teoretikom je JohnStuartMill. Napísal knihu O slobode, v ktorej najodvážnejšie tvrdenia sú v prospech osobnej slobody. Považoval slobodu za pozitívnu a konštruktívnu silu, ktorá umožňuje jedincom riadiť svoje osudy a životy a získať autonómiu, alebo dosiahnuť sebarealizáciu. Silno veril v osobnosť, v individualitu, v špecifickosť až jedinečnosť každého jednotlivého človeka. Jeho teórie sa stali základom pozitívnej teórie človeka. Dospel v nej k záveru, že by štát mal zasiahnuť a viesť jedincov k osobnému rastu a k „väčším rozkošiam“. MODERNÝ LIBERALIZMUS

7. Viera v pozitívnu slobodu Negatívna sloboda - dáva jedincom len slobodu myslieť a jednať tak, ako sa im páči, pozitívna sloboda - znamená oslobodenie od sociálnych zlozvykov, ktoré mrzačia životy ľudí. Na rozdiel od raných liberálov pozerajú moderní liberáli na štát pozitívne ako na štát, ktorý plní širokú škálu sociálnych a ekonomických funkcií. Moderní liberáli sa priblížili viac k socializmu, ale nestavajú spoločnosť nad jedinca. Zmenila sa rovnováha štátu a jedinca, ale základná vernosť potrebám a záujmom jedinca zostala.

8. JeremyBentham, Thomas Jefferson, JohnLocke, JohnStuartMill, KarlRaimundPopper, Friedrich August von Hayek a iní.. Predstavitelia