REGIÓNY SLOVENSKA

1. REGIÓNY SLOVENSKA SR je podľa kategorizácie EÚ NUTS 4 rozdelená na 4 makroregióny (Bratislavský, Západné Slovensko, Stredné Slovensko, Východné Slovensko

2. BRATISLAVSKÝ REGIÓN • Bratislavskýregión s počtom obyvateľov okolo 650 000, je najrozvinutejším regiónom Slovenska, je tu najnižšia nezamestnanosť a najvyššie percento vysokoškolsky vzdelaných ľudí • Najväčšie mestá: Bratislava, Pezinok, Malacky, Senec, Modra • Rozloha: 2053 km2

3. VÝHODY: • výhodná dopr. poloha, • rieka Dunaj, • kvalifik. prac. sila, • nížiny – väčšina územia vhodná pre ph. výrobu • najvýznamnejšie hosp. centrum SR - tradície výroby • priem. parky • rozvinutý cestovný ruch • NEVÝHODY (ekolog. hrozby): • vysoká koncentrácia priemyslu (najmä chemický) • povodne (Dunaj) • prehustená doprava • hluk, exhaláty

4. Bratislava • priaznivá geog. poloha – križovatka pozemných ciest s dunajskou vodnou cestou (kanál Rýn-Mohan-Dunaj  nárast významu riečneho prístavu v BA); na nive Dunaja a juhovýchodných svahoch Malých Karpát • už v stredoveku bola veľkým mestom so strážnym hradom • 16 st. – po dobytí Budapešti Turkami bola na krátky čas hl. mestom Uhorska • súčasnosť – sídlo vlády a prezidenta, najvýznamnejšie administratívne, kultúrne a univerzitné centrum • najvýznamnejšie priem. stredisko – v nej 1/10 priem. výroby SR • potravin. priem.-stará tradícia- čokoládovňa, pivovar, vinárske závody • chem. priem. – petroch.priem.- Slovnaft (rafinéria ropy), Istrochem (výroba chemikáclií), Kablo (káble), • strojár. priem.(Volkswagen – výroba automobilov)

5. do zázemia BA sa pričleňuje aj Pezinok (vinárske stredisko, drevospracujúci priem., tehelne) – okolie Pezinka v Malých Karpatoch sa ťažil antimon a pyrit • Modra – vinárska tradícia, keramický priem. • Senec – poľnoh. stredisko, ťažba štrkopieskov (vyťažené obl. – Slnečné jazerá) • Malacky – potrav., drevosprac., strojársky

6. REGIÓN ZÁPADNÉ SLOVENSKO • Najväčšie mestá: • Nitra, Trenčín, Trnava, Prievidza, Nové Zámky, Piešťany, Komárno • Rozloha: 14992 km2 • 4 zákl. hosp. oblasti: • ZÁHORIE • PODUNAJSKÁ obl. • DOLNÉ POVAŽIE • HORNÁ NITRA

7. VÝHODY: • výhodná dopr. poloha vzhľadom na štáty str. Európy (Maďarsko, Česko, Rakúsko), • väčšina územia vhodná pre ph. výrobu • priem. parky – Vráble, Šamorín, Sládkovičovo • priazn. podmienky pre cestovný ruch (kúpeľníctvo) • kvalifikovaná prac. sila • NEVÝHODY (ekolog. hrozby): • koncentrácia priemyslu vo vybraných sídlach (najmä chemický) • nadmer. množ. vedení v krajine (ropovody, plynovody, el. sieť) • hrozba kontaminácie podz. vôd z poľnoh.

8. ZÁHORIE • medzi Malými Karpatmi a riekou Moravou • nerastné suroviny – ropa (Gbely, Kúty, Brodské) a z. plyn (Láb pri Malackách), cementárenský vápenec (Rohožník) • poľnoh. charakter • najv. sídlo – Senica (chem. výroba – výroba viskóznych vláken) • Myjava – strojársky priem. (armatúry) • Skalica – strojársky, potrav., polygraf. priem. PODUNAJSKÁ OBL. • najv. obl. na západe SR, prevláda maďarská národnosť (60%) • prevažná časť – Podunajská nížina – rieky: Dunaj, Váh, Hron, Nitra, Ipeľ • rezervoár podzemných vôd

9. PODUNAJSKÁ OBL. • najv. rozloha poľnoh. pôdy – 70 % - z toho 80 % ornej (kvalitná- pôd. typ černozem) • intenzívna ph. výroba • rozvinutý potrav. priem. (mäsokombináty, pivovarníctvo, vinárske závody, výroba cukru – Dunajská Streda) • Nitra – poľnoh. výstava Agrokomplex • priem. strediská: Topoľčany – potravinársky; Partizánske – obuvnícky; Bánovce n. Bebravou – drevársky, strojársky, obuvnícky; Nové Zámky – potrav.a elektrotech.; Komárno –prístav, výroba lodí; Levice – potrav.; Tlmače – výroba parných kotlov; Zlaté Moravce – elektromotory; Vráble – priem. park (elektrotech. výroba) • Mochovce – jadrová elektráreň

10. DOLNÉ POVAŽIE • riečna os – Váh - energetické účely • energetický priem. - celorepublikový význam (Jaslovské Bohunice – jadrová el., vodné el.vážskej kaskády) • priem.-poľnoh. charakter • významné centrum – Trnava (staré univerzitné centrum) – potrav.(sladovňa), strojársky priem. (Peugeot) • Hlohovec – farmaceut. priem. (Zentiva), hutnícka druhovýroba (drôtovňa) • Piešťany – termálne pramene, kúpele • Trenčín – histor. stredisko – odevné a strojárske závody • Trenčianske Teplice – cestovný ruch • Nové Mesto n. Váhom – elektrotech. a strojársky p. • rozvinutá poľnohosp. výroba (pôdy vyvinuté na sprašiach)

11. HORNÁ NITRA • Hornonitrianska kotlina, Vtáčnik, Strážovské vrchy • priem.-poľnoh. charakter (sever – priemysel, juh – poľnoh.) • koncentrácia hosp. odvetví s celoslov. významom – baníctvo, energetika, strojárstvo, vinársky priem. • hl. oblasť ťažby hnedého uhlia v SR (Handlová), lignit (Nováky) – tieto suroviny spaľované v elektrárňach v Zemianskych Kostoľanoch • Nováky – závod ťažkej chémie – výroba hydroxidu sodného, karbidu vápnika • poľnohosp. – najvýznamnejšie ovocinárske regióny v SR • Bojnice – cestovný ruch (zámok, kúpele, zoo)

12. REGIÓN STREDNÉ SLOVENSKO • Najväčšie mestá: • Banská Bystrica, Žilina, Martin, Zvolen, Lučenec, Ružomberok, Lipt. Mikuláš • Rozloha: 16 243 km2 4 zákl. hosp. oblasti: • Str. POVAŽIE a KYSUCE • Horné POVAŽIE a ORAVA • POHRONSKÁ obl. • IPEĽSKO-RIMAVSKÁ obl.

13. VÝHODY: • prepravná funkcia medzi východ. a západ. Slovenskom • kvalifikovaná prac. sila • bohatstvo lesov, • hosp. centrá s tradíciou výroby • tradícia baníctva • vznik priem. parkov (Lučenec, Kysucké Nové Mesto, Námestovo) • sever – cestovný ruch • NEVÝHODY (ekolog. hrozby): • stiesnené dopravné koridory – ich preťaženosť • nedobudované prepojenie sever-juh • erózia pôdy, lesné kalamity

14. STREDNÉ POVAŽIE A KYSUCE • klimat. chladná obl. • príroda – najkrajšie mestá v SR (Malá Fatra, Súľovské skaly) – podmienky pre rozvoj cest. ruchu • hl. ekon. odvetvie – PRIEMYSEL – strojárstvo (v minulosti zbrojársky), chem., textilný a energet. priem (stupne vážskej kaskády) • ťažké strojárstvo – Považská Bystrica, Dubnica n. Váhom • gumárenský a textil. priem. - Púchov • najv. zaľudnenie – hl. stredisko – Žilina (priem. centrum, železničný uzol, univerzita) • Lietavská Lúčka – cementáreň, Varín – vápenka, Čadca – hl. stredisko Kysúc (drevár., textil., strojársky pr.) • poľnoh. – drsné podmienky, nedostatok ornej pôdy • horná časť –javornícko-kysucká kopaničiarska obl. (roztratené sídla)

15. HORNÉ POVAŽIE A ORAVA • najsevernejšia časť SR, najmenej zaľudnená, 19.-20. st.-veľká emigrácia • hornatý povrch • Tatry, Nízke Tatry – cestovný ruch • drsné podnebie, málo úrodná pôda, vysoká lesnatosť • PRIEMYSEL – dominuje strojársky, po ňom elektrotech., hutnícky, energetický; • tradícia – textilný, kožiarsky • surovinová základňa – drevospracujúci, papier.-celulózový priem. • Martin – obuvnícky, farmac., polygrafický • Liptovský Mikuláš – kožiarsky, textilný, strojársky, cest. ruch • Ružomberok – bavlnárske závody, celulózka, vodná el. Liptovská Mara • ORAVA – hl. stredisko Dolný Kubín; výroba ferozliatiny – Mokraď, Istebné; Oravská priehrada • POĽNOHOSPODÁRSTVO – chov HD, pestovanie zemiakov, lesné a vodné hosp. • ekonom. význam – cestovný ruch

16. POHRONSKÁ OBLASŤ • horský charakter s výnimkou kotlín (Zvolenská, Pliešovská, Žiarska, Horehronské podolie) • priem. charakter • tradícia – banský priem., ťažba farebných a drahých kovov • hl. stredisko – Banská Bystrica (strojársky, drevospracujúci, textilný, potravin., cementáreň, univerzita) – jej rozvoj v minulosti 15.-16.st.dobývanie medi v Španej Doline a Starých Horách • Brezno – strojársky p.; Podbrezová – spracovanie želez. šrotu a rúrovňa; Valaská – najstaršie stroj. závody; Dubová – rafinéria olejov; Žiar n. Hronom – hlinikáreň (v súčasnosti v konkurznom konaní); Detva – strojárstvo; Kremnica – ťažba zlata a mincovňa; • POĽNOHOSPODÁRSTVO – chov HD, salašnícky chov oviec • CESTOV. RUCH – Tále; kúpele Sliač, Kováčová a Brusno; staré banské mestá; atraktívne prír. prostredie

17. IPEĽSKO-RIMAVSKÁ OBLASŤ • poľnoh.- priem. charakter • tradícia – banský a sklársky priem; v súčasnosti – strojársky, textil., keramický, chemický a potravinársky • POĽNOHOSPODÁRSTVO: priaznivé podmienky • pestovanie najnáročnej. plodín – cuk. repa, kukurica, vinič • význam. obl. – Veľký Krtíš s okolím • CESTOV. RUCH – tranzitné územie smerom do Maďarska a na Balkán. polostrov; priaznivé podmienky pre agroturistiku • PRIEMYSEL – najvýz. stredisko – Lučenec (strojársky, textil., keramický, potrav.) • potrav. – Rim. Sobota • sklársky –Zlatno, Utekáč, Málinec, Katarínska Huta, Poltár • Hnúšťa-Likier – chem. závod na výrobu drevného liehu • ťažba hnedého uhlia – Baňa Dolina (pri V. Krtíši) • ťažba a spracovanie magnezitu – Lovinobaňa, Hačava, Hnúšťa

18. REGIÓN VÝCHODNÉ SLOVENSKO • Najväčšie mestá: • Košice, Prešov, Poprad, Sp. N. Ves, Michalovce, Humenné, Bardejov • Rozloha: 15 746 km2 • 4 zákl. hosp. oblasti: • KOŠICKO-GEMERSKÁ • SPIŠSKÁ obl. • ŠARIŠSKÁ obl. • ZEMPLÍNSKA obl.

19. VÝHODY: • dobrá dopr. poloha vzhľadom na štáty vých. Európy • kvalifikovaná prac. sila • väčšina územia vhodná pre poľnohosp. výrobu (mierne teplá až teplá obl.) • priem. parky, tradícia výroby • priaznivé podm. pre rozvoj cest. ruchu • NEVÝHODY (ekolog. hrozby): • koncentrácia priemyslu vo vybraných sídlach nedobudovan • hrozba povodní • znečistenie vodných zdrojov riekami pritekajúcimi zo zahraničia

20. KOŠICKO-GEMERSKÁ OBLASŤ • hosp. najvýznamnejšia oblasť východného Slovenska • priem. – poľnoh. charakter • jadro oblasti – Košická kotlina, na západe Rožňavská kotlina • POĽNOHOSPODÁRSTVO: kotliny – obilie a technic. plodiny, členitejší reliéf – zemiaky • v celej obl. prevláda ŽV (ošípané, hydina) • Gemerská časť – lesy – výroba papiera a celulózy (Gemerská Hôrka, Slavošovce) • ložiská: magnezit – Ľubeník; vápenec (aj cementárenský) – Plešivec a Turňa n. Bodvou; železná ruda – Rožňava, Nižná Slaná a Štítnik • priem. centrum – Košice – strojárka výroba, metalurgický závod (U.S.Steel), potravin. pr., dopravný uzol, univerzita • cestovný ruch – Slov. kras, Dobšinská ľadová jaskyňa, Krásna Hôrka, Betliar, kúpele Herľany s gejzírom

21. SPIŠSKÁ OBLASŤ • jadro oblasti – Popradská a Hornádska kotlina • najpestrejšie prírod. pomery v SR – členitý povrch – rozvoj cestov. ruchu (národné parky – Tatranský, Pieninský, Slov. raj) • priem. – poľnoh. charakter • hl. stredisko: Poprad – východiskový bod do V. Tatier; strojársky pr. (vagónka, výroba práčok), letisko • PRIEMYSEL – Svit –výroba umelých vláken; • Kežmarok – textilná výroba • Stará Ľubovňa – skrutkáreň (jediná v SR) • POĽNOHOSPODÁRSTVO: prevláda ŽV, v RV- zemiaky, význam- lesné hospod. (lesy 2/5 územia tejto obl.) • tradícia – baníctvo (železná a medená ruda) – strediská: Smolník, Slovinky, Rudňany, Gelnica – spracovanie rudy: huta v Krompachoch • cestovný ruch – hist.mestá (Levoča, Sp. Podhradien a ďalšie spišské mestá), kúpele vyšné Ružbachy, hrad

22. ŠARIŠSKÁ OBLASŤ • POĽNOHOSPODÁRSTVO: oblasť - zemiakársky výrobný typ, prevláda ŽV (chov HD, hydiny) • PRIEMYSEL: potravinársky – Sabinov (mliekárne), Veľký Šariš (pivovar), Prešov (solivar) • najv. mesto a jadro obl. – Prešov • historické mesto – Bardejov (v zozname UNESCO)- potravin. a obuvnícky priem., kúpele, skanzen • Svidník –východiskový bod na Dukliansky priesmyk

23. ZEMPLÍNSKA OBLASŤ • najrozsiahlejšia hosp. oblasť na východe SR • málo urbanizovaná • menšia zaľudnenosť • poľnoh. a poľnoh.-priem. charakter • geog. jadro – Východoslov. nížina – teplé podnebie – poľnoh. výroba (pšenica, kukurica, cuk. repa) • POĽNOHOSP.: Zemplínske vrchy – vinič a ovocie • severná časť – zemiakársky výrobný typ – prevláda chov HD • PRIEMYSEL – najv. stredisko – Michalovce (elektrotech., potrav.) • potravinársky (Michalovce, Trebišov-čokoládovňa, Slovenské Nové Mesto-vinárske závody) • drevárenský – Vranov n. Topľou • chemický – Humenné, Strážske • energet. – Vojany – tepelná el. (spaľovanie ruského plynu, ukrajinského antracitu a mazutu zo Slovnaftu) • Snina – výroba strojov • stred a juh oblasti – tranzitné územie na Ukrajinu • CEST. RUCH – sustredený na Zemplínsku Šíravu; význam: Domaša, tokajská obl., národ. park Poloniny