VYUČOVACIE METÓDY

1. VYUČOVACIE METÓDY doc. PaedDr. Mária Vargová, PhD.

2. Vyučovacia metóda • grécke slovo „methodos“ – cesta k niečomu • Je druh, spôsob činnosti učiteľa a žiakov. • Plánovitá, aktívna činnosť vyučujúceho a žiakov za pomoci zásad, foriem a prostriedkov, ktorá vedie k splneniu výchovno - vzdelávacieho cieľa rešpektujúc individuálne osobitosti žiakov. • Výber súvisí s rešpektovaním zásad, organizácie učebného procesu a materiálneho vybavenia.

3. Výber vzdelávacích metód ovplyvňujú: • ciele vzdelávania, • princípy vzdelávania, • obsah vzdelávania, • charakteristika cieľovej skupiny, t.j. účastníci vzdelávania, • časové a materiálne podmienky, • osobnosť učiteľa.

4. Pri výbere metód vzdelávania je dôležitý ľudský faktor • intelektové schopnosti účastníkov, • predchádzajúce vzdelanie, • skúsenosti v príslušnej oblasti.

5. Účinnosť metód je vtedy, ak sú zárukou • motivácie, teda kladú dôraz na praktickú aplikáciu a zážitkové učenie a sú aplikovateľné v praxi, • aktívnej účasti, ktorá uľahčuje získavanie nových vedomostí a zručností aj výmenou skúseností, • individuálneho prístupu, ktorá berie do úvahy potreby a úroveň jednotlivca a jeho špecifický štýl učenia sa, • spätnej väzby, ktorá umožňuje učiteľovi korigovať časový plán, tempo učenia a metodiku, • transferu, ktorý je zárukou, že účastníci (žiaci) budú vedieť poznatky osvojené počas vzdelávacieho programu aplikovať v praxi.

6. Metódy z pedagogického hľadiska Metódy možno definovať ako: zámerné usporiadanie učiva, činnosti učiteľa a činnosti žiakov, ktoré sú zamerané na dosiahnutie cieľov učebného procesu pri rešpektovaní didaktických zásad. Z hľadiska prameňa poznávania sa rozlišujú na: • slovné, • názorné, • praktické.

7. Slovné metódy • monologické – rozprávanie, vysvetľovanie, opis a prednáška, • dialogické – rozhovor, beseda, diskusia, • metóda práce s knihou – práca s odbornou literatúrou, odborným textom, excerpovanie, zdroj poznatkov je tlačené slovo.

8. Názorné metódy Zdrojom poznatkov je živé nazeranie. Patria k nim: • demonštrovanie (predmetov, javov, pohybov), • pozorovanie, • exkurzia. • Úloha: v skupinách analyzujte demonštrovanie, pozorovanie a exkurziu.

9. Praktické metódy Zdrojom poznania je aktívna činnosť (metóda experimentovania, výskumné úlohy, praktické cvičenia, praktiká). Rozlišujeme: • laboratórne práce, • projektové práce, • grafické práce, • konštrukčné práce, • technologické práce, • písomné práce, správy.

10. Metódy z hľadiska fáz učebného procesu • Motivačné – rozprávanie, rozhovor, video, obrázky, predmety. • Expozičné – metódy zoznamovania s výrobou, materiálom, nástrojmi, praktickými činnosťami, slovné metódy, demonštračné, pracovné, jednoduché experimentovanie, riešenie problémových úloh. • Fixačné – metódy na prehlbovanie a upevnenie učiva, opakovanie vedomostí, zdokonaľovanie zručností.

11. Diagnostické – metódy kontrolné, preverovania a hodnotenia vedomostí a zručností (posudzuje sa pracovná morálka, overujú sa získané vedomosti, pracovné zručnosti a návyky, hodnotí sa kvalita vykonanej práce, presnosť, účelné využitie materiálu, čistota, estetičnosť, funkčnosť a pod.).

12. Vhodné metódy vo výchove a vzdelávaní • Prednáška – výkladovo – ilustratívna metóda, • rozhovor a diskusia – dialogická metóda, • brainstorming, prípadové štúdie a simulačné hry – metóda riešenia problémov.

13. Prednáška používa sa vtedy, ak: • treba problematiku ďalšieho vzdelávania vyložiť úsporne, hutne a v pomerne krátkom čase, • téma je aktuálna, pomerne náročná a nie je spracovaná v študijných materiáloch, • je nevyhnutné účastníkom vzdelávania (žiakom) vysvetliť nové koncepcie, priblížiť im základné myšlienky novej teórie, ukázať nové spôsoby myslenia a prezentovať usporiadaný systém poznatkov,

14. Prednáška • tému ďalšieho vzdelávania treba v krátkom čase vysvetliť väčšiemu počtu žiakov, • je potrebná zmena pri riešení úloh v predmetnej oblasti.

15. Rozhovor Pri rozhovore je potrebná: • dôsledná príprava otázok, ktoré majú provokovať premýšľanie o predmetnej problematike, • dôsledná príprava učiteľa na vyučovanie, aby zachoval pravidlo náročnosti a primeranosti s dôrazom na pozitívnu spätnú väzbu, • správna formulácia otázok, aby im žiaci rozumeli, • venovať pozornosť množstvu otázok a ich rozličnej úrovni.

16. Diskusia Umožňuje žiakom vyjadriť svoje myšlienky a názory. Význam má preto, lebo: • sa chceme oboznámiť aj s názormi a skúsenosťami žiakov, • téma sa týka hodnôt a postojov, • chceme, aby sa žiaci naučili utvárať vlastné názory a posudzovať názory iných.

17. Brainstorming Brain – mozog, storm – búrka, útok Metóda je zameraná na tvorbu nápadov. Postup riešenia: • Nastolí sa problém vyžadujúci riešenie. • Predsedajúci v úvode oboznámi účastníkov riešenia s nasledujúcimi zásadami: - treba podať stručné návrhy na riešenia, ale vôbec nekritizovať podané návrhy. Hodnotiť sa budú neskôr.

18. Brainstorming - treba podať všetky aj tie najbláznivejšie nápady, dôležité je množstvo nápadov, - čím je viac návrhov, tým je pravdepodobnejší výskyt návrhov pre úspešné riešenie, - netreba sa obmedzovať len na vlastné nápady, ale môžu sa rozvíjať, modifikovať aj spájať návrhy iných. • Každý návrh sa zapisuje na tabuľu. Autorstvo sa nezaznamenáva. • Keď je vyčerpaný prúd nových nápadov, návrhov, dochádza k ich vyhodnoteniu a k výberu najvhodnejšieho riešenia.

19. Druhy brainstormingu • Písaný brainstorming. • Ping – pongovýbraimstorming.

20. Brainstorming Metóda je zameraná na tvorbu nápadov. • Riešený problém musí byť pre žiakov: • blízky, reálny, • primerane náročný, • mať alternatívne riešenia, • zvládnuteľný v stanovenom čase, • má sa opierať o predchádzajúce skúsenosti účastníkov.

21. Úlohy na brainstorming • Čím by ste nahradili roztrhnutú retiazku na bicykli. • Znázornite, strom v rozličných symbolických polohách. • Zostavte z dvoch štvorcov, jedného trojuholníka a dvoch kruhov čo najviac útvarov (výrobkov). • Ako by ste zistili, že daná látka je železná, resp. obsahuje železo. • Čo navrhujete urobiť, aby papierové výrobky boli trvanlivejšie.

22. Prípadová štúdia • Je viazaná na prácu v skupine. • Podstatou je analýza konkrétnej situácie, diskutovanie o nej, nachádzanie alternatívnych riešení a rozhodovanie pre jedno z nich. • Účastníci sa opierajú o svoje doterajšie skúsenosti, dochádza k vzájomnej výmene názorov a rozvíjaniu tvorivých schopností.

23. Cieľ prípadovej štúdie • riešiť reálnu problematiku, • zaoberať sa celým radom problémov, ktoré sa vyskytujú v reálnom svete (ciele, skutočnosti, podmienky, konflikty), • učiť žiakov ako sa rozhodovať, • učiť žiakov tvorivosti, nezávislému uvažovaniu.

24. Inscenačná metóda • je orientovaná na riešenie problémov, pri ktorých sa reálna situácia z praxe precvičuje, • žiaci sa stotožnia s úlohami osôb, ktorých sa problém dotýka tak, že ich zahrajú. • metóda umožňuje konať tak, ako keby sa v takej situácii nachádzali.

25. Inscenačná metóda rozvíja • interpersonálne vzťahy, • schopnosť rozhodovať, • schopnosť analyzovať problémy a zároveň ukazuje, kde sú medzery vo vedomostiach a aké sú potreby a záujmy.

26. Metóda objavovania Aktívna forma učenia – kritéria plnenia: • žiaci musia mať všetky podstatné vedomosti a zručnosti, ktoré budú potrebovať pre úspešné zvládnutie úlohy, • žiaci musia presne chápať, čo sa od nich chce, • väčšina žiakov musí byť schopná úlohu splniť, • prácu žiakov je potrebné sledovať, • zvoliť takú tému, aby nebolo pravdepodobné, že žiaci budú poznať odpoveď dopredu, • dať žiakom dostatok času, • na konci všetko zhodnotiť, čo sa mali žiaci naučiť.

27. Význam metódy • podporuje žiakov, aby v činnosti hľadali odpovede na mnohé otázky prostredníctvom experimentovania, využitia informačných zdrojov, projektovania, triedenia, • vyučujúci je tu v úlohe sprostredkovateľa, vyzývateľa, konfrontuje názory žiakov, radí im a kontroluje.

28. Literatúra • Turek, I.: Didaktika technických predmetov, Inovácie v didaktike, Zvyšovanie efektívnosti vyučovania. • Bajtoš, J. – Pavelka, J.: Základy didaktiky technickej výchovy. • Turek Ivan: Didaktika. Bratislava: IuraEdition, 2008. ISBN 978-80-8078-198-9. • Kožuchová, M.: Didaktika technickej výchovy. Bratislava: UK, 1998. • Petlák, E.: Všeobecná didaktika. Bratislava: Iris, 1997. • Vargová, M.: Metodika pracovnej výchovy a pracovného vyučovania. Nitra: PF, 2007. ISBN 978-80-8094-170-3.