Digitálne knižnice budúcnosti - nové smery výskumného programu

1. Digitálne knižnice budúcnosti - nové smery výskumného programu Doc. PhDr. Soňa Makulová, Ph.D., Katedra knižničnej a informačnej vedy FiF UK EL&T, s.r.o.

2. O čom budeme hovoriť? • Definovanie pojmu digitálna knižnica • Vlastnosti digitálnej knižnice • Digitálna knižnicav informačnom priestore • Výskum v oblasti digitálnych knižníc a nové smery výskumných programov

3. Definovanie pojmu digitálna knižnica • v januári 2003 sa termín digital library vo vyhľadávacom nástroji Google vyskytoval v 115 000 záznamoch (termín digital library ako fráza v titule dokumentu) • Stephen Harter sa už v roku 1996 sťažoval na množstvo zdrojov venovaných digitálnym knižniciam (v AltaViste to bolo 20 000 záznamov) • chápanie pojmu digitálna knižnica sa vyvíja priebežne s vývojom informačných technológií, pričom problém komplikuje nejednotné chápanie pojmu odborníkmi z rôznych vedných disciplín

4. Definovanie pojmu digitálna knižnica Na základe analýzy definícií 8 autorov môžeme charakterizovať digitálne knižnice nasledovne: • digitálna knižnica nie je jedna entita, ale predstavuje súbor viacerých knižníc (Makulová 1997, Bartošek 2001), • pre digitálnu knižnicu nie je kľúčová digitalizácia fyzického materiálu, ale organizácia elektronickej zbierky za účelom lepšieho prístupu (Bartošek 2001), • informačné zdroje, ktoré tvoria digitálnu knižnicu sú heterogénne, dynamické a multimediálne (Bartošek 2001, DELOS 2001, Šušol 1998), • digitálne knižnice sú organizácie, ktoré sprístupňujú zdroje (vrátane špecializovaného personálu) umožňujúce vykonávať výber, štuktúrovanie a sprístupnenie digitálnych dokumentov (Waters 1998, Tkačíková 1999)·

5. Definovanie pojmu digitálna knižnica • realizácia digitálnej knižnice vyžaduje technológie pre prepájanie rôznych informačných komponentov (Makulová 1997, Bartošek 2001, Šušol 1998) , • prepojenie pre používateľa je transparentné (Makulová 1997, Bartošek 2001), • cieľom digitálnej knižnice je zabezpečiť pre používateľov jednotný prístup k digitálnym informáciám bez ohľadu na ich formu, formát, spôsob a miesto uloženia (Bartošek 2001, DELOS 2001, Waters 1998, Makulová 1997, Šušol 1998), • pre digitálne knižnice sú typické bohaté informačné potreby, definované používateľské prostredie, motivovaní používatelia, orientácia na úlohy, viacjazyčný prístup, spolupráca, orientácia podľa odborov a pod. (DELOS 2001),

6. Definovanie pojmu digitálna knižnica • digitálne knižnice by nemali slúžiť iba ako prostriedok prístupu k informáciám, ale tiež podporovať nové metódy intelektuálnej práce (Soergel 2002, DELOS 2001), • digitálne knižnice by nemali poskytovať služby iba individuálnym používateľom, ale tiež podporovať spoluprácu medzi rôznymi komunitami a slúžiť množine komunít používateľov (Waters 1998, Tkačíková 1999, Soergel 2002), • digitálne knižnice by nemali poskytovať iba služby v oblasti vedy, výskumu a výchovy ale musia podporovať tiež prax v medicíne, práve, obchode, vo vláde a pod. (Soergel 2002).

7. Analyzovaná literatúra • DELOS brainstorming report. 2001. San Cassiano, Alta Badia, Italy, June 2001, ERCIM-02-W02. Dostupné na internete: <http://delos-noe.iei.pi.cnr.it/activities/researchforum/Brainstorming/brainstorming-report.pdf>. (cit. 2003 - 01 -31). • Harter, S. P. 1996. What is a Digital Library? Definitions, Content, and Issues. In: KOLISS DL '96: International Conference on Digital Libraries and Information Services for the 21st Century, September 10-13, 1996, Seoul, Korea. Dostupné na internete: http://php.indiana.edu/~harter/korea-paper.htm. (cit. 2003 - 01 -31). • Makulová, Soňa. 1997. Teória a prax budovania digitálnych knižníc. In: Automatizace knihovnických procesů 1997. Praha : SKIP, 1997, s. 43-54. • Soergel, Dagobert. 2002. A Framework for Digital Library Research. Broadening the Vision. D-Lib Magazine, 8, 2002, č. 12. Dostupné na internete: http://www.dlib.org/dlib/december02/soergel/12soergel.html (cit. 2003 - 01 -31).

8. Analyzovaná literatúra • Šušol, Jaroslav. 1998. Definovanie pojmu elektronická knižnica v kontexte elektronických komunikačných aktivít. In: Zborník Filozofickej fakulty Univerzity Komenského : Knižničná a informačná veda, 17. Bratislava : Univerzita Komenského, 1998, s. 23-36. • TKAČÍKOVÁ, Daniela. (1999) Když se řekne digitální knihovna ... Ikaros [online]. 1999, č. 8. /cit. 2003 - 01 - 22/. Dostupné na internete : http://ikaros.ff.cuni.cz/ikaros/1999/c08/usti/usti_tkacikova.htm. (cit. 2003 - 01 -31). • Bartošek, Miroslav. 2001. Digitální knihovny. In DATAKON 2001, Proceedings of the Annual Database Conference. Bratislava : Slovenská technická univerzita, 2001, s. 99-138. • Waters, D.J. 1988. What are digital libraries? CLIR Issues, July/August 1998. Dostupné na internete: http://www.clir.org/pubs/issues/issues04.html (cit. 2003 - 01 -31).

9. Vlastnosti digitálnej knižnice • Do akej miery by mali mať digitálne knižnice vlastnosti tradičnej knižnice? • Je zrejmé, že digitálne knižnice majú celý rad funkcií, ktoré by sme nenašli v tradičných knižniciach, ale na druhej strane, digitálne knižnice postrádajú mnohé funkcie tradičnej knižnice. • V nasledujúcej tabuľke sú porovnané vlastnosti digitálnej knižnice pri najužšom chápaní, ktoré je založené na tradičnej knižnici až po najvoľnejšie chápanie digitálnej knižnice v prostredí internetu • Harter, S. P. 1996. What is a Digital Library? Definitions, Content, and Issues. In: KOLISS DL '96: International Conference on Digital Libraries and Information Services for the 21st Century, September 10-13, 1996, Seoul, Korea. Dostupné na internete: http://php.indiana.edu/~harter/korea-paper.htm. (cit. 2003 - 01 -31).

11. Digitálna knižnica v informačnom priestore

12. Výskum v oblasti digitálnych knižníc • Myšlienku digitálnej knižnice v praxi implementuje veľa projektov. Mnohé sú riešené na globálnej úrovni, národnej úrovni, prípadne reprezentujú skupinu knižníc, riešia digitalizáciu určitej skupiny dokumentov a pod. • Výskum v oblasti digitálnych knižníc potrebujenovú víziu, nové myšlienky a podnety, ktoré môžu vychádzať z úspešných realizovaných projektov, ale aj z ďalších výskumov realizovaných v rámci informačných a telekomunikačných technológií.

13. Zásady pre nové smery výskumu • Výskum v oblasti digitálnych knižníc sa doteraz sústreďoval väčšinou iba na poskytovanie služieb v oblasti vedy, výskumu a výchovy. Ak chceme, aby digitálne knižnice slúžili celej spoločnosti a bol vytvorený zodpovedajúci obchodný model služieb, digitálne knižnice musia podporovať tiež prax v medicíne, práve, obchode, vo vláde a pod. • Digitálne knižnice by už nemali slúžiť iba ako prostriedok prístupu k informáciám, ale tiež podporovať nové metódy intelektuálnej práce. • Digitálne knižnice by nemali poskytovať služby iba individuálnym používateľom, ale tiež podporovať spoluprácu medzi rôznymi komunitami a slúžiť množine komunít používateľov.

14. Nové smery výskumu v oblasti digitálnych knižníc Digitálne knižnice musia integrovať prístup k dokumentom zároveň aj s prístupom k nástrojom umožňujúcimspracovať tieto dokumenty. • Bude potrebné vyvinúť množstvo nástrojov, od techník spracovania prirodzeného jazyka (automatický preklad, extrakcia a sumarizácia informácií, automatické rozpoznávanie reči) až po vedecké a matematické výpočty a modelovanie, vizualizáciu a pod. • Sú už digitálne knižnice, ktoré to umožňujú, ako napr. Digimorph Digital Library poskytuje 2D a 3D vizuálne techniky na skúmanie vnútornej a vonkajšej štruktúry žijúcich zvierat. • Projekt Perseus umožňuje prístup k historickým obrázkom a mapám Londýna ako aj k virtuálnej realite umožňujúcej skúmať tieto objekty a pod.

17. Nové smery výskumu v oblasti digitálnych knižníc Digitálne knižnice by mali podporovať vytváranie individuálnych alebo komunitných informačných priestorov • Digitálne knižnice by už nemali poskytovať iba prístup k digitalizovaným informačným zdrojom, ale podporovať tvorbu informačného priestoru prostredníctvom procesu selekcie, anotácie, prispievania a spolupráce. • Anotácia umožňuje vytvárať nové štruktúry, ako napríklad spojenia medzi objektami, používatelia by mali mať možnosť dodávať nové objekty, obrázky a pod. • Anotácie by mohli byť buď súkromné, verejné, alebo dostupné iba určitej skupine používateľov a pod. Ak napríklad používateľ prevezme určitú časť práce alebo obrázku ako citáciu, systém by mal vytvoriť správne spojenie. Príkladom môže byť projekt CYCLADES.

19. Nové smery výskumu v oblasti digitálnych knižníc Digitálne knižnice potrebujú sémantickú štruktúru • Fond klasických tradičných knižníc je organizovaný a klasifikovaný podľa určitej klasifikačnej schémy, čo uľahčuje prístup a vyhľadávanie informačných zdrojov. • Aj digitálne knižnice by mali mať konceptuálnu štruktúru pre jednotlivé oblasti poznania vrátane štandardov metaprvkov. • Štandardizačné aktivity v oblasti metaúdajov na webe priniesli už pozitívne výsledky. Prostredie internetu umožnilo vznik rôznych skupín zaoberajúcich sa tvorbou štandardov pre metaúdaje. • K tým, ktoré sa metaúdajmi zaoberajú všeobecne, môžeme zaradiť Dublin Core iniciatívu a činnosť W3C konzorcia.

21. Nové smery výskumu v oblasti digitálnych knižníc Digitálne knižnice potrebujú štruktúru umožňujúcu výkonnú navigáciu a vyhľadávanie • Dôraz by sa mal klásť na zlepšovanie možností navigovania a vyhľadávania medzi rôznymi digitálnymi knižnicami, podporu kontextuálnej navigácie a pod. • Digitálne knižnice by mali podporovať krížové vyhľadávanie z viacerých databáz • Cieľom by malo umožniť používateľovi skúmať predmet záujmu z viacerých hľadísk.

22. Nové smery výskumu v oblasti digitálnych knižníc Používateľský interfejs digitálnych knižníc by malpodporovať rôzne metódy práce s digitálnymi knižnicami • Súvisia s tým aj problémy personalizácie a prispôsobovania interfejsu poznatkovej báze používateľa. • Pri navrhovaní digitálnych knižníc a používateľského interfejsu sa neberie do úvahy správanie používateľa pri vyhľadávaní informácií a rôzne skupiny používateľov.

23. Nové smery výskumu v oblasti digitálnych knižníc Používatelia by mali mať k dispozícii kvalitné nástroje na tvorbu a využívanie sémanticky bohatých digitálnych knižníc • K jedným z takýchto nástrojov patrí napríklad Greenstone Digital Library Software. Ide o software, ktorý sa dá stiahnuť na adrese http://www.greenstone.org/english/download.html. • Uvedený softvér sa zatiaľ koncentruje iba na splnenie úloh tradičných knižníc, ako budovanie zbierok, vyhľadávanie a prezentácia informácií. Ešte neobsahuje funkcie umožňujúce spoluprácu pri vytváraní zbierok, anotovanie a pod. • K užitočným funkciám takéhoto sofvéru by mali patriť možnosť tvorby dokumentov poskytnutím šablón pre dokumenty, možnosť digitalizácie (OCR, konverzia z PDF do textu, automatické rozpoznávanie jazyka a pod.), automatizovaná selekcia obsahu, anotovanie dokumentov, automatizované vytváranie spojení, vytváranie citácií, metaprvkov, sémantickej štruktúry a pod.

27. Nové smery výskumu v oblasti digitálnych knižníc Pri návrhu digitálnych knižníc by sa mali brať do úvahy výskumy správania používateľov • Často sa pri návrhu digitálnych knižníc preceňuje technický aspekt a zabúda sa na používateľský aspekt. • Na to, aby sme navrhli dobrú digitálnu knižnicu potrebujeme vedieť, kto ju bude používať, na čo ju bude používať, v akom prostredí sa bude používať a aké máme k dispozícii nástroje na jej tvorbu. Jednoducho povedané, návrh digitálnej knižnice by mal byť používateľsky orientovaný. • Budovanie digitálnej knižnice neznamená iba digitalizáciu informačných prameňov do strojom čitateľnej formy, ale predstavuje tvorbu celej organizácie zariadení, ľudí, ako aj kultúry v rámci ktorej ľudia získavajú informácie. • Už v roku 1995 na základe Digital Libraries Initiative Project v USA bolo zorganizované metodologické fórum zamerané na používateľsky orientovaný návrh digitálnej knižnice a zdôraznená nutnosť výskumu v tejto oblasti.

28. Prípadová štúdia International Children´s Digital Library • The International Children's Digital Library je 5 ročný projekt, ktorý sa tvorí s pomocou The Internet Archive, The University of Maryland's Human-Computer Interaction Lab a je podporovaný Library of Congress, NSF, IMLS, Kahle/Austin Foundation, Adobe Systems Inc., Markle Foundation a Octavo. • Ide o interdisciplinárny výskum, kde výskumníci z oblasti počítačovej vedy, knižničnej a informačnej vedy, výchovy, umenia a psychológie spolupracujú spolu s deťmi pri návrhu ich knižnice • Najpodnetnejšie nápady pre jej návrh získali priamo od detí, ktorý im boli v projekte partnermi. • V súčasnosti sa tam nachádza 192 kníh 27 kultúr v 15 jazykoch.

36. Nové smery výskumu v oblasti digitálnych knižníc Hodnotenie digitálnych knižníc by malo brať do úvahy nové funkcie digitálnych knižníc • Hodnotenie digitálnych knižníc predstavuje významnú oblasť výskumu. • Digitálne knižnice sa môžu skúmať z viacerých pohľadov. Môžu predstavovať nové formy informačných institúcií, vyhľadávacie systémy multimediálnych informácií alebo informačné systémy podporujúce vytváranie, využívanie a vyhľadávanie digitálneho obsahu. • V rámci DELOSu existuje pracovné fórum pre hodnotenie knižníc DL Evaluation forum, ktoré navrhuje hodnotiť digitálne knižnice na základe 4 hlavných kritérií: údaje/zbierka, systém/technológie, používatelia a využívanie. • MetaLibrary DELOS Working group 2.1.

42. Nové smery výskumu v oblasti digitálnych knižníc Právne/organizačné problémy informačného prístupu a problémy ochrany autorských práv • Súčasné technológie už umožňujú riešiť problémy informačného prístupu pre definované skupiny používateľov ako aj problémy platby za sprístupnené informácie.

43. Nové smery výskumu v oblasti digitálnych knižníc Digitálne knižnice potrebujú zodpovedajúci obchodný model • V súčasnosti poskytuje väčšina tradičných knižníc bezplatné služby. Podobne je to aj s digitálnymi knižnicami, ktoré vznikali ako nadstavba tradičných knižníc. Je zrejmé, že bude potrebné zvoliť zodpovedajúci obchodný model, ktorý umožní digitálnym knižniciam sprístupňovať informačné zdroje za poplatky. • Existujú obchodné modely tradičných databázových centier ako aj ďalších content providerov. • O dôležitosti stanovenia obchodného modelu svedčí aj fakt, že v rámci projektu The European Library sa rieši aj tématická skupina Business plans and models. Čiastočné výsledky boli prezentované na konferencii The European Library (TEL) - The Gate to Europe's Knowledge v dňoch 29. - 30. apríla 2002 v Nemecku.

45. Priority výskumu • Budovanie informačných zbierok • Prístup k informačným zbierkam a jednoduchá navigácia • Práca s netradičnými objektami v rámci zbierok • Práca s viacjazyčnými a multikulturálnymi zbierkami • Uchovávanie a ochrana informačných zbierok

46. Priority výskumu • Budovanie informačných zbierok • Prístup k informačným zbierkam a jednoduchá navigácia • Práca s netradičnými objektami v rámci zbierok • Práca s viacjazyčnými a multikulturálnymi zbierkami • Uchovávanie a ochrana informačných zbierok

47. Priority výskumu Z hľadiska používateľov je cieľom digitálnych knižnícpodporovať takú interakciu používateľov s digitálnymi knižnicami, aby získali požadovanú informáciu najlepším používateľsky prívetivým spôsobom. Na splnenie týchto priorít by sa mal výskum orientovať na nasledovný okruh problémov: • Tvorba používateľských interfejsov • Vizualizácia informácií • Viacjazyčná a viackultúrna interakcia • Možnosti personalizácie a úpravy podľa priania používateľov • Možnosti spolupráce • Univerzálny prístup a pod.

48. Vízia digitálnej knižnice Uvedené smery výskumy by mali pomôcť naplniť víziubudúcej digitálnej knižnice, ktorú môžeme sformulovať nasledovne: • Digitálne knižnice by mali umožniť každému občanovi prístup k univerzu ľudského poznania v hociktorom čase z každého miesta našej planéty používateľsky prívetivým, ale aj efektívnym spôsobom. • Digitálne knižnice by mali pomôcť prekonať vzdialenostné, jazykové a kultúrne bariéry a prístup k nim by mal byť umožnený prostredníctvom rôznych zariadení prístupu k internetu.