310 likes | 536 Views
Poľsko , Maďarsko, ČSR. Poľsko. režim: skorumpovaný, neefektívny klientelizmus. Predpoklady tranzície. Španielsko: zmena postoja elity zapríčinená súčinnosťou viacerých faktorov: smrť Franca externý „tlak“ ES opozícia?
E N D
Poľsko • režim: skorumpovaný, neefektívny klientelizmus
Predpoklady tranzície • Španielsko: zmena postoja elity zapríčinená súčinnosťou viacerých faktorov: • smrť Franca • externý „tlak“ ES • opozícia? • vládnuca elita má pocit, že režim nie je udržateľný a že za pretrvávania excesívnej represie nezostane moci. Na druhej strane, opozícia nedokáže režim zhodiť. Prečo? • v rámci protodemokratickej fázy sa etablovali inštitúcie a štátny aparát využiteľný aj novým režimom. Štát má pomerne silnú tradíciu rule of law
Predpoklady tranzície • Poľsko: • socioekonomické faktory, sociálny tlak • režim nereaguje na hospodársku krízu • nedostatok a zdražovanie potravín • zhoršovanie životnej úrovne • 8/1980 Gdansk • opozícia • cirkev • armáda • 12/1981 stanné právo • povaha režimu
Povaha tranzície - Španielsko • Inštitucionálna reforma: • vytvorenie novej ústavy = upevnenie a inštitucionalizácia zmeny • aktéri • reforma pactada – rupturapactada(transvýmena) • tj. režim sa transformuje sám, právnymi prostriedkami. • Zákon o politickej reforme - ktorá sa aplikuje procesom ústavných volieb. • v nich sa ustália relevantní politickí aktéri • dochádza k legalizácii opozičných skupín • politický pluralizmus
Povaha tranzície - Španielsko • Inštitucionálna reforma: • povaha aktérov formuje etapu konsolidácie • slabá neorganizovaná opozícia • priveľa križujúcich sa konfliktných línií • voľby legitimizujú SuárezovúUnión de CentroDemocrático • a okrem nej umiernený nacionalisti, čo etabluje ako najdoležitejšiu konfliktnú líniu centrum - periféria • Voľby 15/6/1977 • ich víťaz tvorí novú ústavu (tj. zdroj legitimity je priamo od ľudu)
Povaha tranzície - Poľsko • Inštitucionálna reforma • okrúhly stol – tj. vyjednávanie • aktéri: KS (vláda) – občianske hnutie (Solidarita) • opozícia – existuje, ale skor na občianskej úrovni • okrúhly stol 1989 začína s vládou, ktorá ešte nemá voľbami potvrdenú legitimitu • prvé voľby len čiastočne slobodné, ústavná reforma sa otvára, ale nedokončuje • vyjednávanie: nacionalizmus, identita, vymedzenie sa proti nemeckej a sovietskej kontrole, idea štátnosti postavená na antagonizmu k sovietskemu vplyvu
Povaha tranzície - Španielsko • Vysporiadanie sa s minulým režimom • starý režim relegitimizovaný cez voľby • niekedy sa zdorazňuje vplyv spomienky na občiansku vojnu 1936-39 a nestabilitu vlády druhej republiky 1931-1936. • nové a lepšie riešenie: oblivión
Povaha tranzície - Poľsko • Vysporiadanie sa s minulým režimom • na rozdiel od Španielska nesie v sebe symbol zbavenia sa externe dosadeného režimu • Prijatie novej ústavy • prvé diskusie 1989 okrúhly stol • povodná Ústava – 7/1952: definuje monopolné postavenie KS, centrálne plánovanú ekonomiku, občianske práva v marxistickej koncepcii • drobné zmeny pred 1989 (VOP, US a pod) • nezhoda – rieši sa to len ústavnými dodatkami, prvá z 6/4/1989 • základ pre transformáciu má technický charakter a bude predmetom diskusie medzi aktérmi, ktorí nesú tranzíciu • najdoležitejšie: otvorenie Sejmu straníckej súťaži: v poloslobodných voľbách
Povaha tranzície - Poľsko • Novú ústavu pripravuje „nový“ parlament • tvorba ústavy: 1989 – 1991 • neschopnosť dohodnúť sa • odstránená preambula a prvé kapitoly (politický a socioekonomický systém ľudovej republiky) • silnie po nových parlamentných voľbách 10/1991 • plne slobodné (dosledok obrovskej podpory Solidarity) • tj. prísľub plnej legitimity pre tvorcov novej Ústavy • výsledok: ovplyvnený povahou vyjednaného volebného zákona, kde chcel Jaruzelski proporčný systém • + ešte stále vidina vyjednávania: volebný systém má byť taký, aby ani jedna strana nebola podreprezentovaná • v dosledku toho vzniká parlament s 29 stranami, najvačšia nemá viac ako 13 % kresiel • ústavodarný proces je zhatený tvorbou koalícií, vláda vydržala len pár mesiacov
Povaha tranzície - Poľsko • 1990 prezidentom sa stáva Walesa • 1992 tzv. „malá ústava“ • 1993 Sejm prijíma nový volebný zákon a následne je v 6/1993 rozpustený (priveľká fragmentácia, neudržateľnosť a hrzoba zvrátenia tranzície) • riešia sa proporcionálne pravidlá, hranice pre tvorbu koalícií a vstup do parlamentu (5 / 8 % + d´ Hontova formula) • voľby 1993 končia (ne)prekvapivo – 6 zo 7 strán podporujúcich predošlú vládu v rozpravách o ústave sa do parlamentu vobec nedostalo • prezidentské voľby 1995: Walesu strieda Kwasniewski – v júni 1996 sa Sejm zhodol na novej podobe Ústavy, ktorá je definitívne schválená v apríli 1997
Španielsko • 1977 Zákon o politickejreforme – 1977 ústavné voľby – návrh ústavy – referendum – schválenie ústavy • Poľsko • 1989 ústavné dodatky – 1989 parlamentnévoľby (bez legitimity) – ďalšie dodatky – 1991 parlamentnévoĺby (legitimita ale nefunkčnosť vlády) – ďalšie dodatky – 1992 malá ústava – 1993 nový volebný zákon – 1993 parlamentnévoľby – návrh ústavy – referendum - schválenie
Maďarsko • 20 st. – vývoj štátu s pocitom trianónskej krivdy • 1953 zomiera Stalin, vlna uvoľnenia, proreformne ladený Imre Nagy • 1956 povstanie (ekonomické pozadie) – krvavo potlačené • Maďarská socialistická robotnícka strana: JánosKadár • semi-autoritársky systém, ale od 60s prebiehajú postupne hospodárske reformy • gulášový komunizmus • 80s kadárizmus je už neudržateľný • máj 1988 Kadára strieda KárolyGrósz
Maďarsko • opozícia: formuje sa v 70s, prepojenie na cirkev • režim sa voči nej stáva represívnym v momente, kedy sa politicky prejavuje, napriek tomu, na rozdiel od ČSR, zaznamenávame jej činnosť výraznejšie • znovu teda skor občianska a kultúrna sféra • 1985 už otvorene usiluje o politický pluralismus (liberalizácia ekonomiky + transformáciu musí viesť nová elita) • 1987 sa formuje Maďarské demokratické fórum • 1988 Zvaz slobodných demokratov a Zvaz mladých demokratov • činnosť obnovujú aj staršie strany – strana nezávislých maloroľníkov, Sociálni demokrati a Kresťanskí demokrati • tj. v 1989 existuje už pomerne silná opozičná sieť subjektov • postupné uvoľnenie tlače • menšinové problémy • komunistická vláda pritom pristupuje k rade ekonomických liberalizačných reforiem, privatizácii a pod. • Németh a liberalizácia politického systému
Maďarsko • 5 fáz tranzície • 1. formovanie opozície v spoločenskej sfére 1985-1987 • 2. formovanie politických opozičných strán 1987 – 1988 • 3. koniec kadárizmu • 4. rozkol v komunistickej elite: Németh, k moci sa dostávajú reformní komunisti • 5. výročie Nagyho smrti • 6. reformná časť KS tvorí ľavicové strany, transformuje sa. Jadro strany je zničené
Maďarsko – povaha tranzície • Opozičná zmluva 3/1989 opozícia vytvára okrúhly stol a jedná s Némethovou vládou o podobe transformácie • Národný okrúhly stol (opozícia, MSDS, odbory) • výsledkom = zmena ústavy (10/1989) • prechod k trhovej ekonomike • vláda práva, republika založená na princípoch demokratického socializmu • ochrana ĽP • zákaz vládnucej pozície jedinej strany • princíp deľby moci • v čele prezident volený parlamentom
Maďarsko – povaha tranzície • voľby: • 25. 3. 1990 – vobec prvé slobodné voľby v SVE • 65 % obyvateľstva • na rozdiel od Poľska stanovený prah • výhra pravice, vzniká stredopravá vláda s premiérom Antallom (kresťanskí demokrati, maloroľníci, demokratické fórum, v opozícii liberálna strana, Fidesz, socialisti) • prezidentom sa stáva spisovateľ Göncz • koalícia je za pomaly plynulý prechod k demokracii, naopak, opozícia má radikálnejšiepožiadavky • základ ústavnej tranzície: Pakt + stanovisko Ústavného súdu • ľavicasavracia k moci v 1994
ČSR • režim: líšisa v českej a slovenskej časti • ČR: byrokraticko-autoritársky komunistický režim • SR: nacionálno-akomodačný, patriomoniálny režim (Kitschelt) • represívnosť: silnejšia po 1968 v českej časti • angažovanejšiaintelektuálna elita v politickom živote • slovenský disent – cirkev, kresťanstvo, náboženská sloboda
ČSR • transvýmena (zjednaný prechod) alebovýmena? • komunistické elity sa v skutočnosti na demokratických zmenáchaktívnejšienepodieľajú • okrúhly stol: dialóg s KS a politikmisústredenými okolo Ladislava Adamca s OF a VPN
Nežnárevolúcia • 16. 1. 1969 protestné upálenie Jana Palacha • normalizačnéobdobie a vnútrostranícke čistky • zmrazený režim • január 1989 prvá demonštrácia : pamiatka smrti Palacha • drasticky potlačené, viacako 1000 účastníkovúplnemierového pochodu uvaznených, vrátane Havla • medzinárodná kritika, režim ešteodoláva • 17. 11. 1989 – deňštudentov – opaťrepresívne potlačený pamatnézhromaždenie • „násilie páchané na našich deťoch“ • masové protesty v uliciach
Dvestratégie, jedna tranzícia • základný problém – absencia politického vedenia opozície • disent je atomizovaný • 19.11. 1989 vzniká OF a VPN • počiatok rozdelenia ciest • OF smeruje požiadavky priamo na federálnu vládu, v ktorej dominuje KS • VPN vznáša požiadavky na slovenskú vládu a kádre KSS • vedú sa podobné ale oddelené vyjednávania v Prahe a Bratislave • obe hnutia majú byť garantom prechodu k demokracii mierovou cestou • hlavný cieľ = slobodné a rovné voľby • nositeľ – demokratická úplne nová opozícia
Dvestratégie, jedna tranzícia • problémom sa stáva ako to dosiahnuť • VPN • stratégia externej kontroly moci • silný tlak na národnú vládu, žiadajú jej odstúpenie a rekonštrukciu byrokratického aparátu • do novej vlády nenominujú žiadnych vlastných politických kandidátov, tá má byť zložená z reformných komunistov alebo nezávislých expertov bez politickej ambície • sľubný začiatok: lídrom vyjednávaní je Ján Budaj, za sebou má veĺkú podporu verejnosti, kontroluje situáciu. Komunistická vláda je rozpustená, vytvára sa nová úradnícka dočasná vláda s menšinovým zastúpením komunistov (12.12.). VPN ostáva bokom ako neutrálna kontrola • s opadnutím demonštrácií upadá sila a podpora VPN – tá stále nie je inštitucionalizovaná • VPN stráca postupne vplyv na dočasnú vládu – v prospech hlavy národnej rady Rudolfa Schustera a premiéra Milana Číča – reformní politici, rýchlo sa prisposobujú novým podmienkam hry • jar 1990: VPN si uvedomuje chybu, mení stratégiu a snaží sa dostať do štátnych orgánov- neúspech
Dvestratégie, jedna tranzícia • problémom sa stáva ako to dosiahnuť • OF • dočasná vláda má byť zostavená reformnými komunistami, ale OF figuruje ako veto hráč (tiež stratégia externej kontroly) • Havel – Budaj • zmena stratégie: namiesto apolitickej politiky – interná kontrola moci • OF preberá do rúk kontrolu správy vlády a štátu • českú národnú a federálnu vládu nahradzuje dočasná vláda, v ktorej má KSČ menej ako polovičné zastúpenie • členovia OF dosadení do parlamentu , 29. 12 sa Havel stáva prezidentom • OF sa v pravom momente inštitucionalizuje a získava dobrú vstupnú pozíciu do volieb 1990 • výsledkom je rýchlejšia demokratická stabilizácia
Pomlčková válka • 23. 1. 1990 Havel vyzývaposlancov FS, aby zmenilinázovštátu z ČSSR na „Československá republika“ • slovenské elity: Federace Česko-Slovensko • ostré debaty až do apríla 1990 • 2 alternatívy: • Československá federativní republika • Česko-slovenská federativní republika • Okrem toho: Republika Česko-slovensko (Havel), Federace české republiky a slovenské republiky, Slavia (Kocáb) • 29. 3. 1990: dva alternatívne názvy: Československá federativní republika a Česko-slovenská federatívna republika. Debata ale pokračuje • 6. 4. Česká a Slovenská federativní republika
Bulharsko a Rumunsko • o mnoho problematickejšiatranzícia, rozsiahle ekonomické a politické problémy • nové „demokracie“ – slabé štátne orgány, nerozvinutá občianskaspoločnosť, prítomnosťelítbývalejnomenklatúry
Bulharsko • režim: až do konca roku 1988 nesie znaky ideálneho totalitného typu režimu • nadštandardné vzťahy so ZSSR • ZSSR nie je vnímaný ako okupačná mocnosť, ale najbližší ZP spojenec • Živkov • usiluje o integráciu Bulharska do ZSSR ako jeho 16. republiky • v čele štátu 30 rokov • absolútna kontrola nad bezpečnostnými službami • disent: až do posledných mesiacov pred prevratom len marginálny, opozičné hnutia a politické protesty sa formujú až v druhej polovici 1989 (KBSE Sofia)
Bulharsko • iniciácia tranzície • externé podnety: • zmena moskovskej politiky za Gorbačova • KBSE: podpora a ochrana opozičných iniciatív • interné podnety: • ďaleko výraznejšie • coupd´état vo vnútri komunistickej strany – elita nových lídrov na čele s generálnym tajomníkom PetaromMladenom • Mladen sa stáva prezidentom, KS si udržuje dozor a hlavné slovo nad priebehom tranzície a spôsobom vysporiadania sa s minulým režimom • tj. kontroluje priebeh lustrácií, sprístupňovania dokumentácie a pod.
Bulharsko • tranzícia • okrúhly stôl = 1990 • špecifický charakter, časť demokratických lídrov ešte pred jeho zahájením vstupuje do „novej“ komunistickej strany • rozhovory prebiehajú pod taktovkou komunistického lídra prevratu AndreiaLukanova • mení sa ústava, odstraňuje sa ustanovenie o vedúcej úlohe strany v spoločnosti • KS sa mení na Bulharskú socialistickú stranu • prvé demokratické voľby = jún 1990 • ešte pred nimi média publikujú správy o krvavej represii, ktorá sprevádzala komunistické uchopenie moci v 1944, údaje o organizovaní koncentračných táborov, sú odhalené masové hroby, zverejňujú sa štatistiky o zinscenovaných procesoch ukončených trestom smrti / doživotím • nastáva diskreditácia bývalých členov komunistickej strany, ALE! postavenie pravice je ešte horšie pod vplyvom spomienok na krvavý režim spred roku 1944 • BSP personalizuje vinu za predošlý režim a jeho zločiny v osobe TodoraŽivkova a elity združenej okolo neho
Bulharsko • BSP teda vyhráva prvé slobodné voľby a vedie tranzíciu v prvej fáze. • dočasne ochromená liberalizácia a reformy • politická spoločnosť ešte nefunguje na pluralistických princípoch dem. systémov, opozícia sa realizuje viac v uliciach, než v parlamente • paranoidné obavy z opakovania histórie • líder BSP Peter Beron v 12/1990 prinútený rezignovať kvoli podozreniu z kolaborácie s ŠTB
Bulharsko • Vysporiadanie sa s predošlým režimom • 1992-1993 veľmi obmedzené množstvo trestných procesov s lídrami nereformovaného krídla KS a tajnými agentmi, väčšina ale končí neúspešne (obvykle nedostatok dôkazov) • kolaboranti sa zaraďujú medzi novú politickú a ekonomickú elitu • odsúdenia skôr za hospodárske režimy (Živkov – 7 rokov väzenia za finančné podvody) • Lustrácie: • 12/1992 lustračný zákon – odstraňuje bývalých kom lídrov a funkcionárov spojených hlavne s ŠtB z vysokých pozícií, akademických postov a vedeckých organizácií • Prístup k tajným archívom MV a ŠtB • politická blokáda • väčšina dokumentov zničená v 1990 • krátke sprístupnenie zvyšku v 1997-2002 • pokles dôvery socialistickej strane • otázka otvorená v 2005 v súvislosti s návratom k neúspešnému atentátu na Jána Pavla II z 1981