Legislatíva v odbore

1. Legislatíva v odbore Mgr. Valéria Závadská ak. rok 2007/2008 september – december 2007

2. Právo „Ubi societas, ibi ius – KSde je spoločnosť, tam je právo“ Spoločenská skupina v snahe prežiť si po stáročia vytvárala systém riadenia vlastných vzájomných vzťahov - PRÁVO, ktoré je • jedným z prostriedkov regulácie rytmu spoločenského života, mierou ľudských vzťahov, princípom orientácie jedincov aj spoločenských skupín na ich ceste k civilizácii • systémom pravidiel, ktoré vytvára a vynucuje štát, ale v skutočnosti je prostriedkom vyjadrenia a ochrany najvýznamnejších spoločenských hodnôt

3. Výlučnosť práva Výlučnosť práva znamená odlišnosť práva od iných normatívnych systémov v spoločnosti a to: • svojim monizmom: v spoločnosti platí iba jeden právny systém, ale môže platiť viac morálnych či náboženských systémov • svojou spätosťou so štátom: štát sa opiera o svoju donucovaciu moc, štát tvorí platné právo a uplatňuje sankcie pri jeho porušovaní • svojou vonkajšou formou: štát ustanovuje a uznáva záväzný spôsob zverejnenia, účinnosti a platnosti právnych noriem v presne stanovenom čase

4. Systém práva a kodifikácia Právne normy čiže pravidlá správania sa za určitých okolností tvoria platné právo každého štátu Tieto pravidlá sú obsiahnuté v právnych predpisoch (zákony, nariadenia, vyhlášky...) Každá veľká skupina právnych predpisov tvorí odvetvie práva, pričom niektoré skupiny patria do verejného a niektoré do súkromného práva Obe tieto práva tvoria SYSTÉM PLATNÉHO PRÁVA štátu, ktoré vo vzťahu k medzinárodnému právu je vnútroštátnym právom

5. PRÁVO teda je • celok pravidiel, usporiadaný podľa istých kritérií, medzi ktorými sú charakteristické väzby a tie väzby umožňujú pravidlám fungovať istým spôsobom Najdôležitejšie právne normy bývajú kodifikované, pričom kódex je: • súbor tabúľ, zvitky alebo stredoveký dokument, ale aj • kompletný, organicky usporiadaný súbor právnych textov určitého odvetvia, ktorý má podobu zákona (napr. Občiansky zákonník, Trestný zákon, Zákonník práce, Obchodný zákonník)

6. Pramene práva a právna kultúra Pramene práva sú špecifické formy, ktoré stanoví alebo uzná štát ako spôsob vyjadrenia toho, čo v danom čase platí na jeho území ako právo, inak povedané sú to formy, v ktorých je obsiahnuté platné právo. Právna kultúra je charakteristický spôsob tvorby a realizácie práva v štátoch patriacich do rovnakého kultúrneho okruhu, ktoré sa vyvíjali pod vplyvom veľmi podobných historických, ideových a iných podmienok.

7. Základné typy právnej kultúry: • kontinentálny (európsky) • anglo-americký • náboženský • socialistický Kontinentálny (európsky) právny systém • vplyv rímskeho a kanonického práva • formy práva sa tvoria zhora nadol • tvoria ho štátne orgány oprávnené na to ústavou štátu • ide o písané právo • súdy právo uvádzajú do života Anglo-americký právny systém • rovnako badať vplyv rímskoprávnej vzdelanosti, ale prevláda tradícia obyčajové práva • formy práva sa tvoria zdola nahor • je tvorené súdnymi precedensami, t. j. rozhodnutiami vyšších súdov • už pri tvorbe práva súdy zohrávajú významnú úlohu • ide o nepísané právo

8. Anglo-americký právny systém • rovnako badať vplyv rímskoprávnej vzdelanosti, ale prevládala tradícia obyčajové práva • formy práva sa tvoria zdola nahor • je tvorený súdnymi precedensami, t. j. rozhodnutiami vyšších súdov • už pri tvorbe práva súdy zohrávajú významnú úlohu • ide o nepísané právo Slovenské právo - 40 rokovznaky socialistického typu právnej kultúry. Transformáciana európsky právny - v roku 1991 prijatie Listiny základných práv a slobôd,ktorá bola včlenená do Ústavy SR

9. Druhy foriem práva • právna obyčaj - je určité pravidlo správania, ktoré sa vžilo počas dlhšieho časového obdobia v dôsledku opakovaného používania a zakorenilo sa v správaní ľudí; z historického hľadiska je to prvý prameň práva, ktorý sa uplatňoval v obdobiach pomalšieho vývoja spoločnosti; vznikala živelne, ale po uznaní štátom a garanciou jej dodržiavania sa stávala právnou normou • precedens - individuálny právny akt štátneho orgánu, ktorý nadobúda normatívny význam, ak sa ním rieši prípad dosiaľ neregulovaný právnymi normami a ak je tento akt potvrdený vyšším, resp. najvyšším súdom; rozhodnutie nadobúda normatívny význam a prvé individuálne rozhodnutie nadobudne všeobecnú záväznosť pre každé ďalšie rozhodovanie v prípadoch rovnakého druhu; je charakteristický pre anglo-americký právny systém, kde má súdna prax rozhodujúci význam

10. Druhy foriem práva • normatívna zmluva - zmluva je právnou skutočnosťou, nemá normatívny význam, iba zakladá, mení alebo ruší právny vzťah; úlohu formy práva nadobúda vtedy, ak sú jej ustanovenia všeobecne záväzné pre celú skupinu právnych vzťahov a regulujú ich (napr. kolektívna zmluva vyššieho stupňa, uzatvorenie životnej poistky či poistenie auta); v súčasnosti vznikajú normatívne zmluvy ako prameň práva najčastejšie v oblasti medzinárodného verejného práva

11. Druhy foriem práva • normatívny právny akt - je výsledkom rozhodnutia príslušného štátneho orgánu o vzniku, zmene a zániku právnych noriem, výsledkom jeho právotvornej činnosti, formálnym a všeobecne záväzným dokumentom; jeho základnou vlastnosťou je normatívnosť a všeobecná záväznosť, pričom normatívnosť znamená, že vždy slovne vyjadruje a sprostredkúva pravidlá toho, čo má byť a všeobecná záväznosť sa týka subjektov, na ktoré sa vzťahuje, a vecí, ktoré upravuje; vzťahuje sa na neurčitý počet subjektov rovnakého druhu (pracovníci v Zákonníku práce), upravuje typické situácie, ale nie konkrétne prípady (zákaz nekalej súťaže v Obchodnom zákonník); je základným prameňom práv v európskom type právnej kultúry

12. Delenie právnych predpisov • či sú primárne alebo sekundárne • kto ich vydáva • aký majú stupeň právnej sily Primárne alebo sekundárne právne predpisy Primárne právne akty prijímajú orgány štátnej moci s ústavodarnou a zákonodarnou právomocou, resp. môžu byť výsledkom ľudového hlasovania (referenda). Ide o vydávanie zákonov ako prvotných právnych predpisov. Sekundárne právne akty prijímajú štátne orgány s výkonnou právomocou (vláda, ministerstvá...), čiže vydávajú vykonávacie právne predpisy k zákonom ako nariadenia, vyhlášky, výnosy, opatrenia.

13. Kto vydáva právne predpisy NR SR: ústava, ústavné zákony, zákony Vláda SR: nariadenia Ministerstvá na ostatné ústredné orgány štátnej správy: vyhlášky, opatrenia, výnosy Miestna štátna správa: všeobecne záväzné vyhlášky Obce: všeobecne záväzné nariadenia Stupeň právnej sily • ústava a ústavné zákony • zákony • nariadenia vlády • všeobecne záväzné predpisy ministerstiev • všeobecne záväzné predpisy miestnej štátnej správy

14. Tvorba práva Proces a výsledok tvorby práva (základné pojmy): • normotvorba (tvorba akýchkoľvek noriem, nielen právnych) • zákonodarstvo (iba tvorba zákonov) • legislatíva(synonymum zákonodarstva) Legislatívny proces: - podanie návrhu č prerokúvanie návrhu č schvaľovanie návrhu č vydanie zákona Uverejnenie v Zbierke zákonov SR (Z. z.) - platnosť právneho predpisu Účinnosť právneho predpisu uvedená v poslednom ustanovení alebo 15 odo dňa zverejnenia v Z. z. Princíp retroaktivity – dôležitá zásada v právnom štáte, právne predpisy nepôsobia spätne

15. Ďakujem za pozornosť!