E N D
Mechanické vlnenie Matúš Lauko 3.C
Mechanické vlnenie je dej, pri ktorom sa kmitanie šíri látkovým prostredím. Častice pružného prostredia môžeme považovať za oscilátory, ktoré sú spojené väzbou. Ak rozkmitáme jednu časticu, prenáša sa kmitanie postupne na ďalšie častice. Šírenie vlnenia nie je spojené s prenosom látky, prenáša sa energia.
Postupné priečne vlnenie vzniká vtedy, keď body prostredia kmitajú kolmo na smer šíreniavlnenia. Na obrázku vidíme vznik a šírenie postupného priečneho vlnenia. Postupné vlnenie pozdĺžne vzniká vtedy, keď body kmitajú v smere šírenia sa vlnenia.
Interferencia • Interferencia alebo interferenčný jav alebo interferencia vlnenia je vo fyzike skladanie (superpozícia) niekoľkých koherentných vlnení rovnakého druhu do jedného výsledného vlnenia. Môže nastať zväčšenie, zmenšenie alebo dokonca aj zrušenie výchylky v danom mieste.
Stojaté vlnenie • Stojaté (stacionárne) vlnenie sa, na rozdiel od postupného, nešíri priestorom. Jednotlivé body dosahujú svoje maximálne výchylky súčasne (v rovnakom okamihu).
Huygensov princíp • Vlnoplocha je množina bodov kmitajúcich s rovnakou fázou, do ktorých dospeje vlnenie zo zdroja za rovnaký čas. • Každý bod vlnoplochy do ktorého postupné vlnenie v izotropnom prostredí v určitom okamihu dospelo, môžeme pokladať za zdroj elemementárneho vlnenia, ktoré sa z neho šíri v elememtárnychvlnoplochách.
Tón a Hluk • Zvuky (z hľadiska človeka a jeho vnímania) môžeme rozdeliť na: Tóny vznikajú pri pravidelnom, periodicky sa opakujúcom kmitaní. Hlukom - nepravidelné vlnenie, vznikajúce ako zložité nepravidelné kmitanie telies.
Hladina zvuku Zvukové spektrum • 10 dB šumenie trávy, • 20 dB šepot, • 40 dB mestský hluk v pozadí, • 50 dB bežný hluk pri rozhovore, • 60 dB rušná ulica, • 80 dB maximálna úroveň TV zvuku, • 90 dB motocykel, • 110 dB rockový koncert, • 120 dB prúdové lietadlo. • nízke tóny (basové) - zvuky hromu a výstrelov, údery na bubon, zvuky basy, frekvencie cca 20 Hz – 3kHz • stredné tóny - reč, ruchy ulice, dávajú zvuku energiu (ľudské ucho je citlivé práve na túto spektrálnu oblasť), frekvencie cca 300 Hz – 11 kHz • ľudský hlas - narába zo základným tónom okolo 400 Hz. Tento sa môže meniť polohou jazyka, zubov, pier v rozsahu asi od 175 Hz do 3700 Hz. Na túto časť zvukového spektra je ľudské ucho najcitlivejšie. • vysoké tóny - píšťala, frekvencie cca 1.5 kHz až 20 kHz
Ultrazvuk • Ultrazvuk sú mechanické kmity prostredia s frekvenciou vyššou ako je schopné počuť ľudské ucho, teda približne nad 20 kHz (20000 Hz). Ultrazvuk o frekvenciách od 1012 do 1014 Hz sa označuje aj ako hyperzvuk.
Infrazvuk • Infrazvuk je zvuk s frekvenciou nižšou ako je ľudské ucho schopné vnímať, teda pod 16 či 20 Hz. Takúto frekvenciu majú napr. seizmické vlny pri zemetrasení či nízkofrekvenčné vibrácie strojov. Dlhotrvajúce pôsobenie infrazvuku na ľudský organizmus je škodlivé.