1 / 15

Logická analýza prirodzeného jazyka

Linda Šagátová KFI/FIL1. Logická analýza prirodzeného jazyka. Logika: systémový rámec rozvoje oboru v ČR a koncepce logických propedeutik pro mezioborová studia (reg. č. CZ.1.07/2.2.00/28.0216, OPVK).

helga
Download Presentation

Logická analýza prirodzeného jazyka

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Linda Šagátová KFI/FIL1 Logická analýza prirodzeného jazyka Logika: systémový rámec rozvoje oboru v ČR a koncepce logických propedeutik pro mezioborová studia (reg. č. CZ.1.07/2.2.00/28.0216, OPVK)

  2. analýza proces, počas ktorého rozpoznávame zložky (časti) analyzovaného predmetu a ich podiel na tom, ako je utvorený skúmaný celok • logická analýza skúmanie tých častí jazykových výrazov, ktoré sú určujúce pre rozpoznanie funkcie týchto výrazovv rámci logicky správnych úsudkov (úsudkov správnych vďaka svojej forme) • reglementácia – úprava vety z prirodzeného jazyka, v ktorom je formulovaná, do umelého jazyka logiky

  3. perspektívy logickej analýzy: • interná perspektíva – vopred daný logický jazyk, v rámci ktorého má byť analýza vykonaná (relevantnými zložkami sú lexikálne jednotky tohto L jazyka); hľadanie výrazov daného logického jazyka, ktoré predstavujú adekvátnu reglementáciu určitého vyjadrenia prirodzeného jazyka • externá perspektíva – určitý logický systém nie je vopred daný; hľadajú sa logické systémy, ktoré poskytujú prostriedky pre najadekvátnejšiu reglementáciu daného výroku

  4. Vzťah prekladu a logickej analýzy (výroková logika) • symboly výrokovej logiky: • symboly pre výrokové operátory (logické konštanty) • symboly pre jednoduché výroky (mimologické konštanty, parametre) • konkretizácia – priradenie výrokov parametrom; výrok p je adekvátne preložený pomocou toho parametru, ktorému by bol v rámci konkretizácie priradený výrok p -> z jazyka obsahujúceho parametre sa pri určitej konkretizácii stáva zmysluplný jazyk (nie len jazyková forma)

  5. V1: Pokiaľ Jan nie je zdravý a nemá očkovanie proti malárii, nebude jeho cesta do Čadu schválená. V1a: Jan je zdravý. V1b: Jan má očkovanie proti malárii. V1c: Janova cesta do Čadu bude schválená. • 1. nahradenie výrokov parametrami v rámci konkretizácie (preklad) konkretizácia nie je podstatná z hľadiska logického vyplývania

  6. 2. skúmanie tvaru, ktorý by mal mať každý preklad, ktorý zachováva logické vyplývanie (analýza) –> výsledkom je formula, ktorá reprezentuje logickú formu daného výroku • problémy: • význam analyzovanej vety a konkretizovaných formúl nie je porovnateľný formuly majú iba designát, ktorým je (v prípade výrokovej logiky) pravdivostná hodnota • vety prirodzeného jazyka nadobúdajú jednoznačnú pravdivostnú hodnotu až v určitom kontexte

  7. zhoda v pravdivostných hodnotách nepostačuje pre označenie konkretizovanej formuly za adekvátnu • vzhľadom k neurčitosti prirodzeného jazyka nemusí byť možné jednoznačne určiť intuitívnu správnosť úsudku • pre každú formulu výrokovej logiky možno vytvoriť neobmedzené množstvo iných formúl, ktoré sa budú z hľadiska správnosti a nesprávnosti úsudkov chovať rovnako • ďalšie kritériá: • princíp úspornosti – ohľad na jednoduchosť danej formuly • princíp transparentnosti – blízkosť gramatickému tvaru príslušnej vety prirodzeného jazyka

  8. preklad: • pri prechode od výroku prirodzeného jazyka k výroku logického jazyka (artikulovaná je logická štruktúra, nie forma) • pri prechode k formuliam, ale za predpokladu konkretizácie jej parametrov • analýza výrazu prirodzeného jazyka: • nájdenie logickej formy výrazu • prispieva k vyjasneniu podielu príslušného výrazu na správnosti či nesprávnosti úsudkov v ktorých sa vyskytuje

  9. Logická analýza v predikátovej logike V1: Ježek je savec. V2: Evžen je študent. V3: Barma je Myanmar. V4: František je pápež. • prvý krok logickej analýzy – hľadanie parafrázy skúmanej vety, ktorú by bolo možné najvhodnejšie previesť do logického jazykapovažovať vetu B za parafrázu vety A znamená, že A a B sa v rámci úsudku rovnako

  10. V1: Krokodíl je plaz. V1p: Každý krokodíl je plaz.? Krokodíl je totožný s plazom. V2: Evžen je študent. V2p: Evžen je študentom/jedným zo študentov. ? Evžen je tým, kto je študentom. V3: Barma je Myanmar. V3p: Barma a Myanmar je to isté. V4: František je pápež. V4p: František je tým, kto je pápežom.

  11. gramatická podobnosť x podobnosť z hľadiska logickej formy V1: Krokodíl je plaz. V1p: Každý krokodíl je plaz. V1p-2: Pre každé individuum platí, že ak je krokodílom, potom je plazom. • dva predikáty (byť krokodílom, byť plazom) • logické výrazy (obecný kvantifikátor, implikácia) V2: Evžen je študentom. • jeden predikát (byť študentom) • vlastné meno (Evžen)

  12. V3: Barma je Myanmar. V3p: Barma a Myanmar je to isté. • problém vlastných mien • spojka a charakterizujúca vzájomný vzťah(tu: vzťah totožnosti)Peter a Lucia sú mladí. -> Peter je mladý a Lucia je mladá.Barma je to isté a Myanmar je to isté. ? V3p-2: Barma je totožná s Myanmarom. • dve vlastné mená • dvojmiestny predikát (byť totožný s) = • v klasickej predikátovej logike s identitou: a=b

  13. V4: František je pápež. V4p: František je tým, kto je pápežom. ? František je jedným z pápežov. ->František je jedným z tých, kto boli či sú pápežom. • legitímne použitie predikátu (byť-pápežom), ak odhliadneme od určenia k výpovediam o prítomnosti X František je jedným zo (súčasných) pápežov.

  14. ? Evžen je tým, kto je študentom. A: Eduard je nezamestnaný a Evžen je študent, alebo je to naopak? -> B: Evžen je tým, kto je študentom. • pod predikát tohto tvaru spadá vždy najviac jedno individuum • určité deskripcie • singulárne termíny (označujúce jednotliviny)na pomedzí mien (menné koštanty, menné parametre) a jednomiestnymi predikátmi (predikátové konštanty, parametre) • pomocou istého charakterizujúceho popisu vyčleňujú ten predmet, na ktorý ako jediný sa daný popis hodí

  15. Ďakujem za pozornosť!

More Related