Ing. Miroslav Púpala

1. Aktivita 8Príprava učebných textov v predmetoch základy elektrotechniky, rozvody elektrickej energie, využitie elektrickej energie, elektrické stroje a prístroje, elektrotechnické materiály pre učebný odbor elektromechanik. Ing. Miroslav Púpala Táto publikácia bola podporená zo zdrojov EÚ z ESF.

2. 2. Stavba vedení vn a vvn Pri stavbe vedení vn a vvn je postup prác nasledujúci: - vytýčenie trasy a jej úprava; - výkop jám pre základy stožiarov; - stavba stožiarov; - betónovanie základov; - natiahnutie a montáž vodičov; - dokončovacie práce. a) vytýčenie a úprava trasy Pri výbere trasy vedenia je potrebné zohľadniť tieto základné podmienky: - minimálny počet zlomov – zmien trasy; - malý počet križovatiek a súbehov; - má sa vyhýbať lesom, záhradám, osídleným oblastiam, územiam s častým chemickým vplyvom a s možnosťou vytvorenia veľkej námrazy na vodičoch; - má rešpektovať pripojenie budúcich odberateľov a vyhovovať aj strategickým podmienkam; - primeranosť nákladov, ľahká prístupnosť pri montáži, pri hľadaní porúch alebo pri opravách. Táto publikácia bola podporená zo zdrojov EÚ z ESF.

3. Priestory, ktorými bude trasa prechádzať, je potrebné vhodne upraviť. Trasa sa vytyčuje podľa plánu, k čomu sa spravidla využívajú kolíky. b) výkop jám Využívajú sa v maximálnej miere mechanizačné prostriedky. Ručná technika sa používa len vtedy, keď sa nedajú použiť stroje. Môže sa pristúpiť aj k trhacím prácam s výbušninou. c) stavba stožiarov Oceľové stožiare sa môžu vztyčovať niektorým z nasledujúcich spôsobov: - celý stožiar sa zmontuje na zemi vedľa jamy a potom sa pomocou mechanizmov postupne vztyčuje a kladie do jamy na betónovú platňu Táto publikácia bola podporená zo zdrojov EÚ z ESF.

4. - na zemi zmontovaný stožiar sa pripevní k pomocnému kĺbu, ktorý je na už zabetónovanej spodnej časti stožiara - na zemi sa zmontujú jednotlivé časti a tie sa potom dvíhajú a upevňujú na už postavenú časť stožiara Drevené stožiare sa vztyčujú úplne vystrojené, okrem závesných izolátorov. Musia mať betónové pätky. Zložené stožiare sa vztyčujú ako oceľové, jednoduché a krátke je možné stavať ručne pomocnými zariadeniami. Betónové stožiare sa stavajú pomocným kozlíkom alebo nožnicami. Pre vztyčovanie veľmi ťažkých stožiarov sa využíva špeciálny stojan, alebo lešenie. Táto publikácia bola podporená zo zdrojov EÚ z ESF.

5. Po vztýčení sa musia stožiare vyrovnať do zvislej polohy a nasmerovať presne v tvare vedenia. Pri stavbe sa môžu využívať vrtuľníky alebo odstreľovanie pri dutých betónových stožiaroch, aj drevených na betónových pätkách d) základy stožiarov Základy musia zabezpečiť stabilitu stožiara. Stabilita je stupeň bezpečnosti proti prevráteniu a udáva sa pomerom stabilizujúcich momentov, ku klopným momentom. Stabilita = Ms : Mk Pri bežných stožiaroch má hodnotu aspoň 1,5 a v havarijných prípadoch 1,1. Klopný moment je tvorený nasledujúcimi vonkajšími zaťažovacími silami: - najväčšie ťahy vodičov vrátane námrazkov; - tlak vetra na zavesené vodiče; - tlak vetra na plochu stožiarov. Táto publikácia bola podporená zo zdrojov EÚ z ESF.

6. Základy oceľových stožiarov pre vn sa vytvárajú spravidla postupným betónovaním. Postup prác je nasledujúci: - výkop jamy požadovaných rozmerov; - na jej dne sa vybetónuje platňa s hrúbkou asi 10 cm; - stožiar sa v jame vztýči, vyrovná a správne usadí; - potom sa stožiar v jame zabetónuje. Stožiare vvn majú zväčša delené základy. Vyhotovujú sa samostatne vrátane zabetónovania dolnej časti stožiara. - delený základ rozkročených stožiarov - stenový dvojdielny základ Delené základy majú najčastejšie tvar hranola, valca alebo steny s hladkými alebo odstupňovaným plášťom. Môžu byť prefabrikované alebo vyrobené na mieste. Táto publikácia bola podporená zo zdrojov EÚ z ESF.

7. V menej únosných pôdach alebo v bahnitých terénoch sa používajú platňové základy. Vyhotovujú sa z drevených veľmi dobre impregnovaných podvalov alebo z armovaného betónu. Stožiar je postavený na oceľovej konštrukcii z profilu U alebo L a tá sa spojí s drevenými rozpierkami. Stabilitu zabezpečuje zvislý tlak stožiara so základovou platňou a aj pôdy nad platňou. Drevené stožiare je dovolené stavať priamo do zeme len v prípadoch využívania týchto stožiarov na provizórne vedenie. Súčasne sa musia spoľahlivo chrániť proti hnilobe. Priame zabetónovanie drevených stožiarov je zakázané. Oceľové rúrkové stožiare musia mať vždy betónový základ. e) upevňovanie izolátorov Izolátory sa pripevňujú na stožiare konzolami. Podperné izolátory sa pripevňujú na konzoly kolíkmi. Kotvové reťazce závesných izolátorov sa montujú na konzoly pomocou zástav alebo strmeňov, ktoré musia umožňovať ich výkyvy. Nosné závesné izolátory sa zavesia na konštrukciu okom s paličkou. Oko sa zavesí do strmeňa alebo zastávky a palička sa zasunie do panvičky v čiapke izolátora. Táto publikácia bola podporená zo zdrojov EÚ z ESF.

8. Ku paličkám a nosným svorkám sa podľa potreby môžu pripevňovať ochranné armatúry (opaľovacie rohy alebo kruhy), ktoré chránia pred opálením elektrickým oblúkom. Izolátorové reťazce na vedeniach 110 až 400 kV musia mať príslušné armatúry. f) montáž vodičov Vodič, ktorý je zavesený na dvoch podperách (stožiaroch) sa vlastnou hmotnosťou pohne, a tak vytvorí charakteristický priehyb. Krivku, ktorú takto zavesený vodič vytvorí, nazývame reťazovka. Na priehyb a tvar reťazovky podstatne vplývajú: - teplota; - materiál vodiča; - dovolené ťahové napätie prierezu vodiča; - veľkosť námrazy; - rozpätie stožiarov. Vzájomná súvislosť medzi týmito vplyvmi je vyjadrená stavovou rovnicou, ktorá sa vynáša do grafov nazývaných abaky. Z abakov možno zistiť veličiny, ktoré nás informujú o konkrétnom stave závesného vodiča Táto publikácia bola podporená zo zdrojov EÚ z ESF.

9. Vlastnú montáž vodičov možno v stručnosti rozdeliť na: - odvíjanie z bubnov alebo kruhov; - zavesenie do pomocných kladiek pripevnených ku konzolám alebo k izolátor. reťazcom; - napínanie vodičov do príslušného priehybu; - upevňovanie na kolíkové izolátory alebo v svorkách závesných izolátor. reťazcov. Na rozvíjanie a napínanie sa používajú navijaky, traktory alebo iné podobné prostriedky. Najmä pri vedeniach vvn sa používajú brzdiace súpravy, ktoré zabraňujú šmýkaniu vodičov po zemi, a tým obmedzujú možnosť ich poškodenia Vodiče sa vedú pri napínaní v pomocných kladkách. Napínajú sa postupne od pevného väzu ku kotvovému väzu alebo kotvovým svorkám, tak aby dosiahli predpísaný priehyb podľa montážnej tabuľky. Potom sa vodiče pripevňujú k izolátorom trvalými väzmi alebo svorkami. Údaje uvedené v montážnych tabuľkách sú stanovené výpočtom pre bežne používané materiály, prierezy vodičov a rozpätie stožiarov. Táto publikácia bola podporená zo zdrojov EÚ z ESF.

10. V exponovaných miestach, ako sú križovatky s cestou, železnicou, s inými elektrickými vedeniami atď. sa bezpečnosť zavesenia vodičov zväčšuje použitím dvojitých alebo viacnásobných izolátorových reťazcov. Vzdialenosti namontovaných vodičov od zeme, od nosnej konštrukcie a vodičov medzi sebou sú určené normou STN 33 3300. Rozhodujúci vplyv má napätie a prostredie, ktorým vedenie prechádza. Vodiče sa pripevňujú na pevné izolátory viazacím drôtom na krčku alebo hlave. Kladú sa na stranu bližšiu ku stožiaru. Väzy môžu byť: - strmeňové Táto publikácia bola podporená zo zdrojov EÚ z ESF.

11. - krížové - svorkové Ak nie sú ťahy vodičov v susedných poliach rovnaké, je potrebné vodič na izolátoroch rozdeliť. Na reťazce závesných izolátorov sa vodiče pripevňujú v špeciálnych svorkách. Časti, ktoré sa dotýkajú priamo vodiča majú byť z toho istého materiálu ako je vodič, alebo z materiálu, ktorý pri dotyku s vodičom netvorí elektrolytický článok. Proti kmitaniu sa vodiče chránia tlmičom, ktorý je od nosných svoriek vzdialený 1,5 až 1,7 m. Táto publikácia bola podporená zo zdrojov EÚ z ESF.

12. Ďalej sa používajú antivibračné svorky. Pri zväzkových vodičoch plnia funkciu tlmiča vibrácií distančné rozpierky. g) križovatky, zákruty, súbehy, odbočky Túto oblasť rieši norma STN 33 3300 – Stavba vonkajších silových vedení. Križovanie vedenia s exponovanými miestami, akými sú križovatky s cestou, železnicou, riekou, s inými elektrickými vedeniami, ďalej mestské komunikácie, športové a rekreačné oblasti a pod., má byť pokiaľ je to možné kolmé a nemá viesť nad podpernými bodmi – nad stožiarmi. Pri križovaní má byť vedenie s vyšším napätím nad vedením s nižším napätím. V križovatkových poliach sa používajú rovné stožiare a konzoly ako v obyčajnej trati. V križovatkovom poli môže byť len jedna spojka vodičov. Reťazce vedenia vvn musia mať ochranné armatúry ( opaľovacie rohy alebo kruhy). Transpozícia (zákrut) vedenia sa odporúča: - pri vedeniach 110 a 220 kV jeden zákrut do 200 km dĺžky; Táto publikácia bola podporená zo zdrojov EÚ z ESF. - pri vedeniach 400 kV jeden plný zákrut do 300 km.

13. Pre súbehy vedení sú normou určené: - presné vzdialenosti jednotlivých vodičov - spôsoby montáže na samostatných alebo spoločných stožiaroch - vhodné typy izolátorov a stožiarov atď. Odbočka od hlavného vedenia, ktorá umožňuje priamu dodávku elektrickej energie odberateľovi, sa nazýva prípojka. Pri vn a vvn je prípojka zakončená kotvovými izolátormi na odberateľovej stanici. Tieto izolátory tvoria súčasť prípojky. Na vypínanie prípojok vn sa používajú úsečníky, ktoré sa umiestňujú na prvý stožiar prípojky za odbočením. Ak je prípojka dlhšia ako 1000 m, je ďalší úsečník priamo pred transformovňou. h) dokončovacie práce Nátery majú byť pololesklé, hladké, rovnomerné a pružné, tak aby chránili konštrukcie proti vplyvom vonkajšieho prostredia. Pri výrobe stožiarov je snaha používať špeciálne legované ocele, pri ktorých sa konštrukcia nemusí natierať. Číslovanie stožiarov je priebežné v smere, ktorý určí prevádzkovateľ. Táto publikácia bola podporená zo zdrojov EÚ z ESF.

14. Pri číslovaní drevených stožiarov musí byť okrem poradového čísla vyznačený aj rok impregnácie. Každý systém dvojitého aj viacnásobného vedenia sa označuje farebnými pruhmi na stojinách asi 2 m nad zemou, pod spodnou konzolou pri vedenia do 35 kV. Pri vedeniach s vyšším napätím aj pod každou konzolou. Volia sa kontrastné farby pruhov, napr. biela – červená. Farebné označenia musia byť viditeľné pri obchôdzke pozdĺž vedenia z oboch strán. Ochrana pred nepovolanými zásahmi sa zabezpečuje výstrahami a zábranami. Pri napätiach do 35 kV sa výstrahy umiestnia na stožiaroch, ktoré sú na exponovaných miestach. Pri vyšších napätiach sa umiestnia na každý stožiar vedenia. Tabuľky sa pripevnia vo výške 1,8 až 2,5 m nad zemou. Oceľové priehradové stožiare na exponovaných miestach majú do výšky 2,5 m ostnatú prekážku, prípadne sa sťaží výstup na stožiar tak, že styky priečok medzi sebou alebo so stojinou sú od seba vzdialené viac ako 40 cm. Táto publikácia bola podporená zo zdrojov EÚ z ESF.

15. Uzemnenie kovových a železobetónových stožiarov sa robí podľa zásad uvedených v norme STN 33 3300. Zemný prechodový odpor vedení od 1 do 35 kV má byť do 15 Ω. Ďalšie špecifiká uzemnenia sú uvedené v norme. Na uzemnenie sa používajú pásikové uzemňovače, niekedy aj platňové uzemňovače. Okolo stožiarov sa ubije zemina do výšky asi 10 cm s miernym sklonom od stožiarov a základov. Zvyšná zemina sa urovná alebo sa odvezie. Táto publikácia bola podporená zo zdrojov EÚ z ESF.