Reliéf SR

1. Reliéf SR

2. Reliéf SR bol ovplyvnený: • činnosťou vody • činnosťou ľadovca • činnosťou vetra • činnosťou človeka

3. ČINNOSŤ VODY Riečna dolina je základným riečnym tvarom. Je výsledkom hĺbkovej erózie a následne i bočnej erózie. Má tvar písmena V. Dolina Oravy

4. Vrátna dolina

5. Zádielska dolina

6. Manínska tiesňava

7. Šútovský vodopád V Malej Fatre ČINNOSŤ VODY Vodopád tvoria zvislé stupne alebo skalné prahy v riečnom koryte, cez ktoré prepadá vodný tok. Kmeťov vodopád (TANAP) je najvyšší vodopád na Slovensku. Leží v nadmorskej výške 1245 m a jeho výška je približne 80 m.

8. ČINNOSŤ VODY Meander je odchýlka vodného toku od priameho smeru vo forme oblúka (=riečna zákruta). Meandre na hornom toku Hrona

9. Meandre Váhu

10. Meandre Váhu Domašínsky meander rozdeľuje Malú Fatru na Lúčanskú a Krivánsku časť

11. ČINNOSŤ VODY Riečna niva – vzniká sedimentačnou činnosťou na strednom a dolnom toku ( štrky, piesky). Je to plochá rovina na dne riečnej doliny, ktorá je zaplavovaná pri povodni. Najširšie nivy sú na Podunajskej a Východoslovenskej rovine. Niva Moravy pri Devíne

12. ČINNOSŤ VODY Pri znížení spádu rieky začína prevažovať bočná erózia, ktorá rozširuje koryto, vzniká riečna terasaalebo ich komplex. Bratislavský hrad na terase Dunaja

13. ČINNOSŤ VODY Náplavový kužeľ vzniká tam, kde vodný tok unášajúci mnoho sedimentov náhle stráca schopnosť ich ďalej unášať. Riečne koryto sa potom rýchlo zanáša, až sa dostane nad úroveň okolitého terénu a rieka preloží svoje koryto do nižšej polohy. Náplavový kužeľ Dunaja pod Bratislavou vytvoril Najväčší riečny ostrov Európy – Žitný ostrov

14. ČINNOSŤ VODY Krasové javy vznikli rozrušovaním alebo usadzovaním vápenca. Pohorie Slovenský kras na slovensko - maďarskom pohraničí je najväčším krasovým územím Slovenskej republiky. Jaskyne Slovenského krasu sú súčasťou svetového prírodného dedičstva UNESCO.

15. Povrchový kras Závrty = krasové jamy Škrapy = vápencové skaly

16. Podzemný kras Jaskyne Na Slovensku je známych vyše 5350 jaskýň vrátane kratších jaskýň previsového charakteru. Najrozsiahlejší je systém Demänovských jaskýň dlhý vyše 35 km. Najhlbšie sú Hipmanovejaskyne na Krakovej holi v Nízkych Tatrách, ktorých vertikálne rozpätie je 495 m.

17. Jaskynná výzdoba Stalagmit je stojaci kvapeľ, rastúci z jaskynného dna.

18. Jaskynná výzdoba Stalaktit je visiaci kvapeľ.

19. Jaskynná výzdoba Stalagnát je stĺpový kvapeľ spájajúci strop a dno jaskyne. Vzniká spojením stalaktitu a stalagmitu.

20. Činnosť vetra Činnosť vetra bola v ľadových dobách oveľa väčšia ako v súčasnosti. Povrch pôdy nebol pokrytý súvislým rastlinným krytom. Najnápadnejšie sú formy vzniknuté z naviateho piesku, ktorý vytvoril pieskové pokrovy a Presypy, najrozšírenejšie v Záhorskej nížine, no vyskytujú sa aj na niektorých miestach v Podunajskej a Východoslovenskej nížine. Dunysú aj 20 m vysoké.

21. Činnosť vetra Viate piesky Borskej nížiny (súčasť Záhorskej nížiny)

22. Činnosť vetra Spraš nevytvárala také výrazné formy ako piesok. Vytvárala hlavne súvislé pokrovy – tabule (Trnavská a Nitrianska pahorkatina). Spraše môžeme nájsť v Podunajskej a Východoslovenskej nížine. Na sprašiach vznikli naše najlepšie poľnohospodárske pôdy – černozeme a hnedozeme

23. Činnosť vetra Skalný hríb je špecifická forma reliéfu, ktorá vznikla eolickou(veternou) činnosťou. Pôsobenie veternej korázie, spoločne so zvetrávaním a vodnou eróziou, vytvárajú rôzne bizarné skalné útvary. Markušovský skalný hríb

24. Činnosť vetra Kývavec je jedna z eolickýchforiem reliéfu vytvorená vyvievaním častíc. Kývavec sa o zemský povrch opiera len malou plochou, preto často dochádza k narušeniu jeho rovnováhy a jeho pádu do doliny. Čertova skala v Kremnických vrchoch

25. Činnosť vetra Skalná brána: Gotická brána (Súľovské vrchy)

26. Činnosť ľadovca Ľadovcový reliéf sa vytváral v starších štvrtohorách, keď nastalo ochladenie klímy, v nadmorských výškach nad 1700 m n. m (Vysoké a Nízke Tatry, Malá a Veľká Fatra). Tatry mali plošne najrozsiahlejšiu ľadovcovú pokrývku, viac zaľadnená bola južná strana Tatier, kde sa utvorilo viac ľadovcov a boli aj dlhšie. Horské ľadovce vytvorili ľadovcové kotly (kary), ľadovcové doliny (trógy), jazerá (plesá) a ľadovcové nánosy (morény).

27. Činnosť ľadovca Kar alebo ľadovcový kotol je polkruhový záver zaľadnených dolín alebo výklenok vo svahu prehĺbený horským ľadovcom, ktorý sa v ňom vytvára. Ľadovcový kotol Gerlachovského štítu

28. Činnosť ľadovca Ľadovcové údoliealebo trógje údolím, ktoré vzniká pôsobením eróznej činnosti postupujúceho ľadovca. Prierez takéhoto údolia má tvar písmena „U“. Veľká studená dolina vo Vysokých Tatrách

29. Činnosť ľadovca Ľadovcové jazerá (plesá) vznikli predovšetkým v ľadovcových kotloch (karoch) po rozpustení ľadovca. Na slovenskej strane Vysokých Tatier je ich 87, v Nízkych Tatrách sa nachádzajú 2 plesá. Veľké Hincovo pleso – najväčšie a najhlbšie pleso Slovenska

30. Plesá Slovenska Štrbské pleso – Vysoké Tatry Vrbické pleso – Nízke Tatry

31. Činnosť ľadovca Moréna je skalná suť, balvany a bloky, tvoriace val nesený ľadovcom. Materiál tvoriaci morénu je gravitačne nevytriedený, čo znamená že sa skladá z veľkých balvanov ako aj mikroskopického ílu.

32. Činnosť človeka Ako človek vplýva na reliéf? • obrába pôdu • ťaží horniny • stavia hrádze, cesty • zarovnáva povrch • . . .

33. Činnosť človeka Halda je násyp z odpadového materiálu (hlušiny) z baní, lomov, výrobného procesu, ... Halda pri hliníkarni v Žiari nad Hronom

34. Činnosť človeka Hrádza je násyp či stavba, ktorá zabraňuje voľnému prietoku vody. Hrádza na priehrade Starina na Ciroche

35. Činnosť človeka Terasové vinice pri Svätom Jure (oblasť Malých Karpát)

36. Ďakujem za pozornosť!