Slovensko v čase druhej svetovej vojny

1. Slovensko v čase druhej svetovej vojny

2. Pokyny k práci s pracovným listom • Pozorne si prečítajte úlohy v pracovnom liste. • Odpovede na otázky hľadajte v prezentácii a zapíšte ich do pracovného listu. • Pracovný list si uložte vo svojom počítači. • Vypracovaný pracovný list zašlite učiteľovi na adresu:kovacova.ingrid@gmail.com

3. Vianočná dohoda • Ideové smery na Slovensku, ktoré i po 6. októbri 1938 zotrvali na zásadách protifašistickej demokracie a viedli dodnes aktívny odpor proti politickému, hospodárskemu a kultúrnemu znásilňovaniu slovenského ľudu a ktoré dnes reprezentujú skutočné zmýšľanie všetkých vrstiev slovenského ľudu, dohodli sa na utvorení spoločného politického vedenia, ktorým bude Slovenská národná rada ako jediný reprezentant politickej vôle slovenského národa doma. • I. Úlohou a cieľom Slovenskej národnej rady je: • 1. Jednotne a centrálne viesť odboj slovenského národa za odstránenie nacisticko – nemeckého diktátu, vykonávaného domácimi uzurpátormi politickej moci. • 2. V prvej príhodnej chvíli prevziať všetku politickú, zákonodarnú, vojenskú či administratívnu výkonnú moc na Slovensku a vykonávať podľa vôle ľudu až do tej doby, kým slobodne zvolení zástupcovia ľudu nebudú môcť prevziať všetku moc. • 3. Po prevzatí moci, len čo to bude možné, Slovenská národná rada sa postará, aby slovenský ľud si voľne slobodne určil svojich zástupcov, ktorým Slovenská národná rada všetku moc odovzdá. • 4. Slovenská národná rada bude vo svojej činnosti postupovať v dorozumení s československou vládou a s celým zahraničným odbojom, ktorých prácu na medzinárodnom a vojenskom poli uznáva a podporuje. • II. Tu združené smery a zložky dohodli sa na týchto zásadách: • 1. Želáme si, aby národ slovenský a český, ako najpríbuznejšie slovanské národy, utvárali ďalšie svoje osudy v Československej republike, spoločnom štáte Čechov a Slovákov, a na podklade princípu rovný s rovným. • 2. Želáme si úzku spoluprácu so slovanskými štátmi a národmi. Menovite so Sovietskym zväzom, v ktorom vidíme záštitu slobodného života a všestranného rozmachu malých národov vôbec a slovanských zvlášť. • 3. Budúca ČSR ma viesť svoju zahraničnú politiku v duchu týchto zásad, a preto sa má na poli zahraničnopolitickom a vojenskom opierať o Sovietsky zväz. • 4. Vnútorné usporiadanie budúcej ČSR má byť demokratické, majú sa však vykoreniť všetky tendencie fašistické, rasistické, totalitné a také, ktoré budú v rozpore s týmito zásadami. V tomto duchu má byť vnútorný politický režim pevne vedený, pritom však demokratický. Je potrebné vystríhať sa omylov a chýb minulosti. • 5. Myšlienku demokracie treba prehĺbiť a preniesť i na pole hospodárske a sociálne tak, aby rozdelenie národného dôchodku medzi všetko obyvateľstvo bolo čo najrovnomernejšie a aby život každého občana bol ľudský a dôstojný. • 6. Kultúra, školstvo a výchova majú byť vedené spomenutými zásadami. Zachovaná má byť sloboda náboženských vyznaní, vylúčený má byť však vplyv cirkvi na smer a vedenie štátu. • 7. O definitívnej úprave týchto otázok rozhodnú – a to menovite o ústavnoprávnej úprave pomeru slovenského národa k národu českému – zo slovenskej strany výlučne slobodne zvolení (určení) zástupcovia slovenského národa. • Bratislava, Vianoce 1943.

4. Osobnosti protifašistického odboja J. Ursíny E. Beneš R. Viest L. Novomeský J. Golian G. Husák K. Šmidke K. Gottwald

6. Boje pri Ružomberku - Ostrô • Ostré alebo tiež Ostrô je vrch v Nízkych Tatrách vysoký 1066 m n. m. Nachádza sa južne od Ružomberka a juhovýchodne od Vlkolínca. Vrcholom prechádza zelená turistická značka. • Počas Slovenského národného povstania bol obsadený jednotkami povstaleckej Šiestej taktickej skupiny, ktorú na krídlach podporovali partizánske oddiely. 6. septembra1944 tu bolo vybudované silné pásmo obrany, odkiaľ mohli v septembri a októbri povstalci sledovať dolinu Váhu. Z pozorovateľne na vrchole kopca boli schopní efektívne riadiť delostreleckú paľbu a tým narúšať nemeckú prepravu a transporty. Zároveň tak bránili nemeckým jednotkám v prieniku k Banskej Bystrici. Ťažké boje o vrch prebiehali od polovice septembra do 24. októbra1944. Povstalci okolo Ostrého odrazili 14 nemeckých útokov, pri čom v bojoch zlikvidovali 300 nepriateľských vojakov a ďalších 136 zajali. Jednotke pod velením nadporučíkaA. Benického a delostreleckého kapitánaP. Mitru sa nakoniec podarilo uniknúť z nemeckého obkľúčenia v priestore Ostrého a prebojovať sa k Bielemu Potoku, kde sa spojili s ostatnými povstaleckými jednotkami.

7. Boje pri Strečne • Bitka v Strečnianskej tiesňave (31. august – 3. september1944) bola bitkou Slovenského národného povstania medzi nemeckými bojovými skupinami plukovníkov von Ohlena a Juncka, utvorených z viacerých druhov pozemného vojska a 1. československu armádou spolu s partizánmi v Strečnianskej tiesňave, ktorá Nemcom zabezpečovala cestné i železničné spojenie prísunu posíl a zásob na východ. V tiesňave, napriek veľkému nasadeniu povstalcov i francúzskej partizánskej brigády, ktorá sa v mnohom vyrovnala profesionálnej armáde, sa nepodarilo Nemcov zastaviť. Výrazne sa prejavila veľká prevaha Nemcov v ťažkej technike, keďže povstalcom chýbali protitankové i protilietadlové zbrane. • Napriek neúspechu povstalcov sa touto akciou podarilo Nemcom zabrániť postupu na Martin a do centra povstaleckého územia a výrazne podporiť povstanie v jeho prvých dňoch. Nemci iba ovládli už zničený úsek košicko-bohunínskej železnice. V celej bitke sa im nepodarilo využiť veľkú prevahu tankových jednotiek, ktoré sa nemohli v úzkej tiesňave rozvinúť. Ich veľkou výhodou však bola podpora zo vzduchu.

8. Boje o Telgárt • O štyri dni neskôr obsadili nacisti i Spišský Novú Ves. Úderný pluk 1. tankovej armády tesniac povstalecké jednotky dobyl 3.septembra Pusté pole a Telgárt. Večer 4. septembra presvedčili partizáni veliteľa povstaleckého úseku kapitána Straneka, že je na oslabené postavenia Nemcov v dedine potrebné čo najskôr zaútočiť. 5.septembra povstalecké a partizánske jednotky pod Stanekovym vedením podnikli protiútok a Telgárt do 11. hodiny dobyli. Ich postup k sedlu Besník bol však popoludní zastavený nemeckými protiútokmi. V Telgárte padlo najmenej 100 nemeckých vojakov, celá obec však ľahla popolom, pričom v nej zahynuli niekoľkí civilisti. Povstalci pri tom utrpeli iba malé straty. Nasledujúce dňa Nemci podnikli protiútok a získali časť pozícií späť. Front sa v oblasti stabilizoval na úseku Charošský tunel - Čršaľa - kríž na Čuntavskej ceste. Protiútok pri Telgárte bol v snahe posilniť morálku povstaleckej armády prezentovaný ako jedna z najúspešnejších akcií povstalcov počas SNP.

9. Pancierové vlaky –spusti prezentácia prepojenie

10. Oslobodenie Slovenska • V tej dobe už Červená armáda - konkrétne 2. ukrajinský (pod velením Radiona Malinovského) a 4. ukrajinský front (pod velením Andreja Jeriomenka), 1. česko-slovenský armádny zbor a rumunská 1. a 4. armáda bojovali na území Slovenska. Proti nim stáli menej početné nemecké jednotky - 1. tanková (pod velením generála GotthardaHeinriciho) a 8. armáda (pod velením generála OttaWtihlera) a kráľovská maďarská 1. armáda. Tie tiesnené nepriateľom pozvoľna ustupovali hornatým terénom severného a východného Slovenska. Na prelome rokov 1944 a 1945 sa rozpútali tvrdé boje na juhovýchodnom Slovensku po ktorých boli oslobodené 19. januára1945Košice. • Pri prekročení Ipľa a Hrona sovietske vojská na krátky čas oslobodili niektoré mestá na juhu Slovenska. Pri Šahách, Leviciach a Štúrove nemecká 8. armáda v januári1945 podnikla protiútok v ktorom spôsobila sovietským jednotkám v tomto priestore veľké ťažkosti i straty a vytlačila ich z oslobodeného územia. Tieto boje boli súčasťou nemeckého pokusu na prelomenie obkľúčenia Budapešti. Sovietske jednotky na tomtu úseku opäť zaútočili až v marci 1945. Pri Leviciach prerazili nemeckú obranu a úspešne postúpili pozdĺž Dunaja. Bratislava bola sovietskymi vojskami oslobodená 4. apríla1945. Začiatkom roka sa česko-slovenské a sovietske jednotky prebojovali až k Liptovskému Mikulášu, kde ich dobre pripravená nemecká obrana zdržiavala celé 2 mesiace. Boje o Liptovský Mikuláš skončili 4. apríla1945. Potom už sovietske, česko-slovenské a rumunské vojská nenarazili na slovenskom území na žiadny výranejší odpor a postupovali cez Moravu až do Čiech. • Ministerstvo obrany nenariadilo Domobrane a Hlinkovej garde zotrvanie v obrane. Väčšina vojakov týchto jendnotiek sa rozpŕchla domov alebo odišla s ustupujúcimi nemeckými vojskami na Moravu a do Čiech. Ušli aj štátni pohlavári, ktorí sa snažili zachrániť na západe. Jozef Tiso bol zatknutý v kapucínskom kláštore v RakúskomKremsmünsteri Američanmi. • Slovensko bolo v tej dobe oslobodené. Opäť sa nastolila česko-slovenská vláda. Vďaka Slovenskému národnému povstaniu prešlo Slovensko do povojnovej Európy ako plnohodnotná súčasť svetovej protihitlerovskej koalície, zatienilo tak svoje hriechy, ktoré spáchalo, keď sa zúčastnilo na bojoch proti ZSSR.