1 / 19

Nie je Východ ako Východ

Nie je Východ ako Východ. Prezentácia krojov a ekológie folklóru Východného Slovenska Edita Borščová III.C. Slovensko. Odkiaľ - kam. Spiš. Margecany. Dolný Spiš (súčasné okresy Spišská Nová Ves a Gelnica) Stredný Spiš (okresy Levoča, Poprad a väčšina okresu Kežmarok)

woods
Download Presentation

Nie je Východ ako Východ

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript

  1. Nie je Východ ako Východ Prezentácia krojov a ekológie folklóru Východného Slovenska Edita Borščová III.C

  2. Slovensko

  3. Odkiaľ - kam

  4. Spiš Margecany • Dolný Spiš (súčasné okresy Spišská Nová Ves a Gelnica) • Stredný Spiš (okresy Levoča, Poprad a väčšina okresu Kežmarok) • Horný Spiš (okres Stará Ľubovňa a severozápadná časť okresu Kežmarok - Zamagurie) • Spiš je z hudobného hľadiska jednou z najstarobylejších oblastí. Margecany

  5. Svadba na Spiši Do šafľika- Bystrany

  6. Spiš • KRUTA Z MARGECIANPôvod: Margecany – SpišCharakteristika: Párový krútivý tanec starého štýlu. • Základný motív- kráčanie páru v uzavretom držaní a následné krútenie v páre. Obohatením tanca boli podvrtky ženy v krútení a obchádzanie muža okolo ženy. Charakteristickým znakom je plynulý pohyb tanečníkov v tanci. • Hudobný podklad: „ Zašala ja do oblačka ľeľiju“ „Kukučka na vapenici kuka“ • DO ŠAFLIKA Pôvod: Bystrany – Spiš • ZARABJANI Z OLCNAVY • TANCOVANA • SKAKANA • DRIBNA (Drobná)

  7. Gorali • Kroj • Ženský • Vyšívaná biela dierkovaná košeľa . • Lajblík vyšívaný farebnými nitkami (kvety; podľa fantázie) vpredu zašnurovaný farebnou stuhou, ukončenou mašľou. • Sukňa: Kašmírová, farebná. Pod ňu biele spodnice, odspodu vyšívané. • Krpce: Mladé ženy - svetlé, staršie – tmavšie. • Na krku červené korale (pre cenu často nahrádzané imitáciou) • V zime: Kožuštek. • Vlasy: Mladé dievčatá – zapletené do 2 vrkočov so stuhami • staršie – spletené, na hlave šatky.

  8. Mužský • Súkenné nohavice s čiernymi šnúrami popri bočných švoch, pestrá výšivka srdcovitého tvaru, sýte farby (červená a čierna). • Biela košeľa, pod krokom uviazaná stužkou s brmbolcami. • Husto vybíjaný široký opasok (ovčia koža) . • Na nohách cenckované – vybíjané krpce so šnurovaním. • Klobúk s širokou rovnou strechou, so stuhou s mušličkami, s páperím z morky a orlím (jastrabím). • Valaška • V zime dlhší kabát z tmavého čierneho, ale i bieleho súkna.

  9. Na severe Spiša, hlavne v bývalom okrese Spišská Stará Ves, Západné Karpaty - Kysuce a Orava a poľskom Spiši • Delenie: • 1. beskydskí gorali - a/ kysuckí gorali • 2. zatatranskí gorali • 3. spišskí a zamagurskí gorali • Texty: „Ja se ide tancyč, vy muzycy grajče, a vy mi koľedzy kohanke zvjyrtajče.“ Ej, ňehodž hlopce, do nas visoko pjorko mas /:ej, u nas ňisko džvjyrka, polomjes ši pjorka.:/

  10. Šariš Čardáš- vyšné Raslavice • Dominanta: Šarišský hrad, Prešov • Juh: Košická kotlina • Sever: Východné a Nízke Beskydy • Východ: Slanské vrchy • Západ: Čierna hora, • Spišsko-šarišské medzihorie, Šarišská vrchovina • Slováci 58,3% • Rusíni 22,0% • Maďari 10,4% • Nemci 5,4% Raslavice Krivany

  11. Šariš

  12. Šariš • DO ŠAFLIKA Z FINTÍC Pôvod: Fintice - Šariš Charakteristika: Najfrekventovanejším tancom Šariša. Je jedným z najstarších krútivých tancov starého štýlu. • Predspev mládenca pred muzikou a voľné cifrovanie, privolanie partnerky, tanečné motívy jednokročky. Nasledovalo krútenie páru v bočnom držaní v smere hodinových ručičiek, cifrovanie, čapašovanie. Počas tanca sa partneri viackrát pustia a každý tancuje samostatne. • POĽKA ( Šarišská polka) Pôvod: Raslavice - Šariš Charakteristika: Párový tanec improvizačného charakteru v rýchlom tempe. Veľmi populárny. • Známy veľkým množstvom tanečných motívov. Krútenie a tanečné motívy sa tancujú váhou. Páry sa sólovo striedali. • MUŽSKÉ VERBUNKY: • Bašistovska, Marhaňska, Fogaš, Košický verbunk, Verbunk, Maďar, Sólomaďar, ... • RASLAVICE – ČARĎÁŠ ://www.youtube.com/watch?v=K-VX-pRGoxY&feature=channel

  13. Rusíni Cykiňbižyť, zemľadryzyť • (Zriedkavo Rusnaci a pod.) sú najzápadnejšia vetva východných Slovanov. • Nikdy nemali svoj národný štát. • V terajšej dobe Rusíni Zakarpatskej oblasti a Rumunska sa väčšinou hlásia k ukrajinskej národností, zatiaľ čo väčšina slovenských Rusínov považujú seba za osobitý národ. • SKAKANA Pôvod: SV SR napr. v Kyjove, Jakubianoch, Kamienke Charakteristika: tance rýchlejšieho tempa, má polkový, improvizačný  charakter • Pri cifrovaní sa využívali rôzne rytmické podupy. • Často málo mužov, preto tancovali dievčatá a ženy spolu ako pár. • KRUŤAK Pôvod: Habura, Šariš • Hudobný podklad: melódie piesní „Zašumilabukovinka“, „Marusjo, Marusjo,“ • KOLOMYJKA Pôvod: Čirč – Sever. Spiš. Pôvod je spojený s príchodom Kozákov z Ukrajiny v 18. storočí. Charakteristika: živé tempo, najmä v skočný motív • Hudba: Kolomyjka, Kolomyja

  14. Rusíni

  15. Zemplín Parchovany • Horný Zemplín: okresy Humenné, Medzilaborce, Snina, Stropkov a Vranov nad Topľou • Dolný Zemplín: okresy Michalovce, Sobrance a Trebišov Parchovany

  16. Zemplín

  17. Zemplín • PONAD FĽAŠU Pôvod: Zámutov, Zemplín Charakteristika: Tanečníci tancujú okolo jednej fľaše, ale nezriedka aj jeden tanečník tancuje okolo viacerých fliaš alebo si položí dve až tri fľaše na seba. • KARIČKA ZO ZAMUTOVA Pôvod: Zámutov – Zemplín Charakteristika: Dievčenský a ženský tanec, kolesový tanec. Základné kroky: jednokročka,  dvojkročka, karičkový krok do krútenia. • Hudobný podklad: Tancuje sa za vlastného spevu tancujúcich. (Ale aj za hudobného doprovodu) • ČARDÁŠE Najznámejšie: Pozdišovce, Lastomír, Dlhé Klčovo, Zámutov, Parchovany Charakteristická výstavba: Dvojkročka, krútenie a cifrovanie v rôznych obmenách postavenia partnerov. Najčastejšie sa cifruje v otvorenom držaní (partneri sú vedľa seba), pričom muž ozdobuje tanečné kroky čapášmi. Druhé časté cifrovanie je v držaní za ruky hore, pričom partneri stoja oproti sebe. Krútenie a tanečné motívy sa tancujú ťahom. • „SARKU RAS“ Z PARCHOVIAN (ZEMPLÍN) Charakteristika: mužský povelový kruhový verbunk • Hudba: vlastná melódia

  18. Abov • Košický región • ČARDÁŠ Z NIŽNÉHO KLATOVA A MYSLAVY Charakteristika: Krútivý tanec novouhorského štýlu. V pomalom tempe sa tancuje dvojkročka a roztáčanie páru, v rýchlom tempe pribúdajú ozdobné cifry, skočné motívy a čapáše. • ČARDÁŠ Z BIDOVIEC Pôvod: Bidovce -  Abov Charakteristika: Má pomalú a rýchlu časť. Charakteristické prvky: dvojkročka, krútenie v páre, vydupávanie cifry, čapáše sú ojedinelé. • REZGEĽ

  19. Ďakujem za pozornosť • Použité zdroje: • www.stv.sk/relacieaz/dvojka/kapura/skola-tanca/ • www.tanecnydom.sk (metodika) • www.google.sk • www.wikipedia.sk • www.fshornad.sk • www.zeleziar.sk • Foto: • Michal Kristek • Piesne: • Svet ľudových tancov • Muzička • ĽH Železiar

More Related