1 / 14

Kurdistan

Kurdistan. The heart of “Mesopotamia” "Land of the Kurds". rozloha: cca 390 000 km² svo jou plochou siaha do p iatich samostatných štátov : Turecko - 194 400 km² (Turecký Kurdistan) I rán - 12 5 000 km² (Iránsky Kurdistan) Ir a k - 72 000 km² (Iracký Kurdistan)

joylyn
Download Presentation

Kurdistan

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript

  1. Kurdistan The heart of “Mesopotamia” "Land of the Kurds"

  2. rozloha: cca 390 000 km² • svojou plochou siaha do piatich samostatnýchštátov: Turecko - 194 400 km² (Turecký Kurdistan) Irán - 125000km² (Iránsky Kurdistan) Irak - 72 000 km² (Iracký Kurdistan) Sýria - 18 300 km² (Západný Kurdistan) • počet obyvateľov: 35 – 40 mil. • v Turecku (cca 11,4 - 14mil.), Iráne (4,8 - 7mil.), Iraku (4 - 6,5mil.) a Sýrii (1,6mil.) • v Európeichnajviac žijev Nemecku (0,5 - 0,8mil.)

  3. Indoeurópsky národ žijúci na Blízkom východe • príchod v 2.tis.pnl spolu s indoeurópskym kmeňom Árijcov • ich domovom je hornaté územie tiahnúce sa smerom zo severozápadu na juhovýchod, jeho hlavnú líniutvorí horstvo Zagros. V severných a západných oblastiach pokračujú kurdské osídlenia do pohorí Taurus, Amanus (obe pri pobreží Stredozemného mora) a zčasti aj Pontus (pri pobreží Čierneho mora) • náboženstvo: sunnitský islam

  4. História • nikdy nemali vlastný štát • pred 150 rokmi mali zdanlivú autonómnu oblasť(Turecko a Perzia) • objavenie zásob ropy v okolí Kurkuku (Irak) ležiaceho na juhu • cca 150 mil. Kurdov • 1927 – bola vyhlásená medzinárodne neuznaná kurdská Araratská republika, zanikla v roku 1931 zásahom tureckej armády • 1946 – iránski a irackí Kurdi na iránskom území vyhlásili Mahabatskú republiku • Mustafovi Barzanimu sa po rozpade republiky podarilo zjednotiť Kurdov • 1970 – autonómia na severe Iraku • 1975 – Kurdi pod kontrolou Iraku • 1988 – Kurdi sa v iracko-iránskom konflikte postavili na stranu Iránu, Saddám Husajn tvrdo zasiahol • 1991 – autonómna oblasť v Iraku

  5. typické extrémne kontinentálne podnebie – horúce v lete, mrazivé v zime • úrodné územie (obilie a dobytok) • zrážky 200 – 400 mm na nížinách 700 – 3000 mm na náhornej plošine medzi horskými pásmami • ropa (zásoby 45 mld. barelov) • Exxon, Total, Chevron, Talisman Energy, Genel Energy, Hunt Oil, Gulf Keystone Petroleum • zemný plyn • uhlie, meď, zlato, železo, vápenec, mramor, zinok, síra

  6. pohoria: Mount Judi, Ararat, Zagros, Shingar, Qendil, Shaho, Gabar, Hamrin, Nisir • rieky: Khabur, Tharthar, Ceyhan, Araxes, Kura, Sefidrud, Karkha, and Hezil (zdroje riek Eufrat a Tigris) • jazerá: Urmia, Van, Zarivar, Dukan Kaňon Rawanduz

  7. Kurdčina • Kurdčina patrí do severozápadnej skupiny iránskych jazykov indoeurópskej vetvy • rozšírenie: Irak, Irán a Turecko(36 mil.) • písmo: arabské, latinka • najviac príbuzným jazykom hovoria Balúčovia • je (spolu s arabčinou) úradným jazykom v Iraku, naopak v Sýrii je zakázané publikovať akékoľvek texty v Kurdčine • medzi najstaršie literárne diela v kurdštine patrí Mishefa Reş, svätá kniha kurdského náboženstva Yazidi • v r.1787 vydal tal. misionár Maurizio Garzoni prvú gramatiku kurdčiny

  8. Boje za slobodu • po vládnych zásahoch proti Kurdom v Iraku a Iráne – utečenci do Turecka • 1980 – nestabilita Turecka a vojenský prevrat – vojenský zásah novej vlády proti Kurdom • povstalci boli popravení • obdobie najväčšej tragédie kurdského národa • povstanie irackých Kurdov počas vojny v Perzskom zálive – boje za slobodu • Husajn – potláčanie odbojných skupín a zabíjanie bezbranných ľudí

  9. Najväčšie mestá Hewlêr 1293839 Irak Slêmanî 1190251 Irak Amed 843460 Turecko Kirmaşan 828313 Irán Riha 526247 Turecko Wan 370190 Turecko Êlih 348963 Turecko Elezîz 347857 Turecko Zaxo 336129 Irak Senne 311446 Irán

  10. Hewler Slemaniy

  11. Kirkuk Erbil

  12. Internetové zdroje • http://kurdove.ecn.cz/ • http://korzar.sme.sk • http://en.wikipedia.org • www.drumbun.sk • www.britannica.com

More Related