Slávnostný prejav

1. Slávnostný prejav

2. Obsah Rečnícky štýl Znaky rečníckeho štýlu Využitie slohových postupov v rečníckom štýle Výrazové prostriedky rečníckych prejavov Žánre rečníckeho štýlu Slávnostný prejav Kompozícia slávnostného prejavu Témy z minulých rokov Použitá literatúra

3. Rečnícky štýl Slávnostný prejav patrí do rečníckeho štýlu. Komunikačná sféra (inými slovami sféra, kde sa môžeme stretnúť s rečníckym štýlom): • verejná: slávnostné zhromaždenia, oficiálne oslavy výročí, moderovanie v masmédiách; • pracovná: pracovné zhromaždenia, vedecké konferencie; • súkromná: rodinné slávnostné príležitosti. Komunikanti: rečník – publikum. Funkcia: presviedčať, informovať, prezentovať, komentovať, agitovať, sprevádzať slávnostnou atmosférou, zapôsobiť na city poslucháča, zabávať.

4. Znaky rečníckeho štýlu Verejnosť – je to štýl verejnej komunikácie, ale realizuje sa aj v súkromí; autor využíva výhradne prostriedky zo spisovnej formy jazyka; pre širokú verejnosť volí cudzie slová, ktoré sú všeobecne známe, napr. sympatia. Ústnosť/písomnosť – väčšina prejavov sa vopred písomne pripravuje a následne prednesie; autor cieľavedome využíva zvukové prostriedky reči (dôraz, melódia vety a pod.), prispôsobuje lexiku a skladbu vety publiku. Sugestívnosť – rečník sa usiluje zapôsobiť na city poslucháča, získať ho, presvedčiť, ovplyvniť. Hovorí nadnesene s pátosom, opakuje slová, vety, viackrát oslovuje poslucháča, robí dramatické pauzy, v závere vysloví výzvu a pod.

5. Adresnosť – reč. prejavy majú kolektívneho príjemcu (Milí naši hostia!), len niektoré sú venované napr. oslave jedného človeka (Drahý náš dedko!). Názornosť – využíva sa na prednáške, prezentácii. Používame rôzne modely, prezentácie, portréty, videonahrávky a pod.

6. Využitie slohových postupov v rečníckom štýle Výkladový: býva dominantným výstavbovým princípom v zostavovaní prejavu (prvky výkladu: prednáška, prezentácia, vedecký, diskusný alebo polemický príspevok; prvky úvahy: slávnostný prejav, príhovor, politická reč, diskusný príspevok a pod.). Opisný + rozprávací: sa používa iba v istých častiach textu (výpočet dobrých vlastností a činov jubilanta, prerozprávanie príhody zo života významnej osobnosti v spomienkovom prejave). Informačný: sa využíva v prezentácii, vo vedeckom referáte, v súdnej reči a pod.

7. Výrazové prostriedky rečníckych prejavov Výrazové prostriedky rečníckych prejavov sú veľmi bohaté a rôznorodé, pretože majú slúžiť na presviedčanie a získavanie adresáta (publika) na svoju stranu. Používajú sa v ňom síce aj neutrálne, štylisticky bezpríznakové slová, ale častejšie sa vyskytujú slová príznakové, štylisticky zafarbené, emocionálne. Väčšina slov využívaných v rečníckych prejavoch patrí medzi spisovné slová.

8. Rečnícke prejavy využívajú homonymá (napr. roh: 1. zvieraťa, 2. budovy, 3. hudobný nástroj), synonymá (napr. vyhrávať: víťaziť, pole - roľa), všetky druhy obrazných pomenovaní (napr. potoky sĺz, černejší v černi noci). • Veľmi často sú v rečníckom prejave prítomné antonymá (napr. príchody – odchody, živý – mŕtvy, plusy – mínusy), ktoré zdôrazňovaním protikladných vlastností predmetov, dejov, myšlienok alebo javov vytvárajú kontrast. Kontrast zdôrazňuje myšlienky a nabáda poslucháča, aby sa zamyslel. • K základným prostriedkom rečníckeho štýlu patrí hromadenie, opakovanie výrazov, čím sa význam myšlienky, slova znásobuje, obsah sa vo vedomí adresáta upevňuje.

9. V rečníckom štýle sa na opakovanie výrazu využívajú rečnícke figúry, ktoré sú na ňom založené: Anafora– opakovanie rovnakého slova alebo skupiny slov na začiatku za sebou idúcich viet, napr.: My s láskou prijímame vaše priateľstvo, váš cit, vašu oddanosť. Epanastrofa– opakovanie toho istého slova alebo skupiny slov na konci jednej vety a na začiatku druhej vety, napr.: Záleží nám na vašom šťastí. Na šťastí, ktoré bude sprevádzať vašu lásku. • V syntaktickej rovine sa v rečníckom štýle najviac využíva rečnícka otázka a rečnícka odpoveď. Treba toto všetko ešte dôraznejšie podčiarkovať? Treba, pretože aj zrejmé pravdy niektorí ľudia nechcú počuť.

10. Žánre rečníckeho štýlu Agitačné – hlavnou funkciou je agitovať, presvedčiť. Patrí tam: agitačný prejav, obžaloba, obhajoba, diplomatická reč, politická reč, súdna reč. Náučné – hlavnou funkciou je naučiť, prezentovať, informovať, vzdelávať. Patrí tam: prednáška, referát, diskusia, polemika, kázeň. Príležitostné – hlavnou funkciou je vytvoriť atmosféru, vzbudzovať emócie, sprevádzať počas akcie. Patrí tam: privítací prejav, otvárací prejav, pozdravný prejav, slávnostný prejav, sobášny prejav, pohrebný prejav, prípitok a pod.

11. Slávnostný prejav • Je jeden z najpôsobivejších jazykových prejavov (spolu so smútočným prejavom). Dáva rečníkovi priestor, aby ukázal svoj talent a rečnícke schopnosti. • Je hovorenou hodnotiacou úvahou. Napriek tomu, že slávnostný prejav môže mať spoločné znaky aj s výkladom (napr. v jubilejnom prejave o spisovateľovi sa vymenúvajú jeho diela, hodnotí sa jeho tvorba; rečník sa venuje zvolenej téme dôkladnejšie atď.), úvahové znaky tu aj tak prevládajú. • Jazyk slávnostného prejavu ozvláštňujú výrazové prostriedky umeleckého štýlu – metafory, prirovnania, opakovacie figúry, ale aj rečnícka otázka, zvolanie, citát, séria, jednočlenných viet atď.

12. Kompozícia slávnostného prejavu Slávnostný prejav má trojčlenné členenie: úvod, jadro, záver. V krátkych príležitostných prejavoch je zvyčajne prvá veta úvodom a posledná záverom.

13. Úvod Oslovenie: Pri oslovení dávame prednosť ženám, ak sú všetci ostatní „funkčne“ na rovnakej úrovni. Pri „funkčne“ zmiešanej spoločnosti oslovujeme ako prvého najvyššie postaveného človeka (Vážený pán minister, vážená pani riaditeľka, vážený profesorský zbor, milí spolužiaci!). Typ oslovenia, ktoré vymenúva viac ľudí, sa nazýva enumeratívny. V školských podmienkach píšeme oslovenie ako osobitný odsek odsadený od ľavej zvislice a nasleduje za ním výkričník alebo čiarka. Oslovenie môžeme v rečníckom prejave zopakovať, no nesmieme ho používať nefunkčne. Ak je uprostred vety, nezabudnime ho vyčleniť z vety ľavou a pravou čiarkou. Pomenovanie príležitosti – vo všetkých rečníckych útvaroch musíme po oslovení objasniť príležitosť, pri ktorej sa slávnosť koná (...stretli sme sa dnes na slávnosti, na ktorú sme čakali...)

14. Jadro a) objasnenie pojmov (Stužková slávnosť je slávnosťou študentov už od 16. storočia...) b) analýza rozoberanie témy, vysvetľovanie jednotlivých zložiek, hodnotenie obdobia atď. (Štyri roky, ktoré sme prežili...) c) porovnanie; zovšeobecnenie, podloženie tvrdenia citátom (najväčšia vďaka patrí...; stojíme tu pred vami ako tisíce iných...; po dnešnom slávnostnom dni precítime slová básnika: „Postoj, chvíľa, si krásna!“) d) predpoklad vyslovenie predpokladu, viery, presvedčenia, hypotézy autora (som presvedčený, že všetci z nás...).

15. Záver Zhrnutie, návody, príkazy, výzvy, želanie príjemného večera, zopakovanie poďakovania, vyjadrenie úcty atď.

16. Témy z minulých rokov 2007 Slávnostný prejav pri príležitosti 100. výročia založenia knižnice 2014 Základným predpokladom ľudského spolunažívania je komunikácia (Prejav pri príležitosti otvorenia školského týždňa tolerancie)

17. Použitá literatúra HINCOVÁ, K – HÚSKOVÁ, A.: Slovenský jazyk pre 1.- 4. ročník stredných škôl. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo 2008, ISBN 978-80-10-01557-3 CALTÍKOVÁ, M.: Slovenský jazyk 4 pre stredné školy. Bratislava: OrbisPictusIstropolitana 2009, 64 s. ISBN 978-80-81-20017-5