Andrej Sl ádkovič

1. Andrej Sládkovič Autor: Mária Hajdučková Gymnázium GELNICA Trieda:SExTa

2. Obsah • Úvod • Životopis • Tvorba • Detvan • Marína • Zaujímavosti zo života • Básnikova choroba • Záver

3. Úvod Kto bol vlastne Andrej Sládkovič? Bol spisovateľom, jedným z hlavných tvorcov novodobej slovenskej poézie, ktorý veril v silu ľudu a vo vývin ľudstva k dobru, pravde a kráse.

4. Životopis Andrej Sládkovič, vlastným menom Braxatoris, sa narodil v Krupine, v rodine učiteľa a literáta. Študoval na lýceu v Banskej Štiavnici, kde sa zapojil do činnosti literárneho krúžku. Živil sa súkromnými hodinami v meštianskych domoch. Roku 1840 prišiel študovať na lýceum do Bratislavy. Tam sa prehĺbil jeho záujem o literatúru. Rok pôsobil ako vychovávateľ/chcel si zarobiť na štúdium v Nemecku/. A tak od roku 1843-1844 študoval na univerzite v Halle. Po návrate opäť pracoval ako vychovávateľ. Od roku 1847 bol evanjelickým farárom v Hrochoti a v Radvani, kde aj zomrel.

5. Tvorba Sládkovič sa od začiatku prejavil akorodený básnik. Prvé básnické dielo Sôvety v rodine Dušanovej koncipoval počas štúdií v Halle. Nesporne najvzácnejšou Sládkovičovouskladbou je Marína.Považuje sa za vrchol intímnej poézie. V nej autor spojilnárodnú myšlienku, a to slovenskú aj slovanskú, s láskou k žene. Preslávil sa príležitostnými básňami Zaspievam pieseň o Slobodnej vlasti a Nehaňte ľud môj. Detvan kvôli revolučným udalostiam meruôsmych rokov vyšiel až v Hurbanovej knihe Nitre v r.1853. Na pamäť Memoranda v r.1861 zložil poloalegorickú Svätomartiniádu, prizakladaní Matice slovenskej báseň Pamiatka na deň 4.augusta a na pamiatkuvierozvestcov báseň Lipa cyrilo-metodejská. Roku 1866 ho Matica slovenská požiadala,aby napísal báseň na oslavu tristého výročiachorvátskeho hrdinu Zrínskeho a tak vznikolepos Gróf Mikuláš Šubić Zrínsky na Sihoti.

6. Dielo...Detvan Detvan je lyricko-epická skladba, ktorú Sládkovič napísal neskôr ako Marínu. Má 5 spevov: Martin, Družina, Slatinský jarmok, Vohľady, Lapačka. Príbeh sa odohráva v čase vlády kráľa Matiáša. Začína sa narodením Martina Hudcovie/DETVANA/. DEJOVÁ LÍNIA: Martin už ako mládenec prichádza medzi dievčatá, zatancuje si s Elenou a odchádza. Cestou po lese zabije sokola, aby zachránil malého zajaca. Navyše sa dozvie, že sokol patril kráľovi. Rozhodne sa , že na Slatinskom Jarmoku sa kráľovi prizná. Elenu napadnú zbojníci a Martin ju vyslobodí. Kráľ si vypočuje Martina, zapáči sa mu jeho smelosť a odmení ho. Elene sa zalieča tajomný hosť/prezlečený kráľ, chce vyskúšať jej vernosť, ale ona zostáva verná Martinovi. Kráľ chce Martina zverbovať do Čierneho pluku, Martin súhlasí pod podmienkou, že si ponechá to, čo je mu najmilšie-fujaru, kroj, valašku,vrkoče a Elenu, ktorú veľmi ľúbi. Najprv sa Martin prejavuje ako divoký človek, túžiaci po zábave a priazni dievčat. Ako dej pokračuje, Martinove správanie sa mení. Prejaví sa jeho zmysel pre spravodlivosť, jeho smelosť, čestnosť, úcta k tradíciám, pomoc slabším. Z textu sa nedozvedáme o žiadnych Martinových záporných vlastnostiach. Ideálom chcel autor poukázať na krásu slovenského ľudu. Citát: 61.strofa........“ Neuzeraj sa v cudzom zrkadle- každý svet má svoju koľaj, nechoď sa hľadať v časy zapadlé, na vlastný čas sa odvolaj!“ posledná strofa.....“Rod môj,ty ľúb si svojho Detvana, v ňom duša tvoja je zmaľovaná, zhrej obrazom tým, čo schladlo! Kde bujné v duši rastú zárody, tam pyramída vstáva slobody- a to je naše zrkadlo!!“

7. Dielo...Marína Príkladom, k akým úžasným tvorivým výkonom môže priviesť básnika nenaplnená láska, je Andrej Sládkovič.Láska k Márii Pišlovej ho inšpirovala na napísanie Maríny. Čím je ideál nedosiahnutelnejší, tým fantázia väčšmi provokuje tvorivosť. V jedinej slohe sa básnik dokázal odriecť všetkého........“Možno mi tvojich úst sa odrieknúť, možno mi ruky nedostať...“ Jediné, bez čoho by nevedel žiť, je ...“Nemožno mi ťa neľúbiť.“ Toto vyznanie lásky sa považuje za najkrajšie v slovenskej literatúre. Prísny Ľudovít Štúr zamietal takýto typ intímnej, ľúbostnej poézie. Básnik v skladbe rozozvučal aj veľkú ódu na slovenskú vlasť...“Vlasť drahú ľúbiť v peknej Maríne... Marínu drahú v peknej otčine... A obe v jednom objímať..“

8. Zaujímavosti zo života Najväčšou Sládkovičovou láskou bola Márii Pišlová, s ktorou sa zoznámil počas svojho pôsobenia v meštianskych domoch. Mária opätovala jeho city. Ale prvý tieň na túto lásku padol na jar 1844, keď Mária písala Sládkovičovi do Halle, že ju chcú vydať za Bohatého kupca. Na jar 1845 meštianska morálka donútila Máriu Pišlovú vydať sa za bohatého medovnikára. Roku 1847 Sládkoviča vysvätili a povolali za evanjelického kňaza do Hrochote. Tam sa oženil s dcérou úradníka na miestnom panstve Antóniou Júliou Sekovičovou. Sládkovičov Sládkovičova Za podporu Slovenského povstania, syn manželka básnika na úteku roku 1849 zaistili maďarskí gardisti a poľný súd ho odsúdil na trest smrti. Vykonaniu rozsudku zabránil rýchly postup vojsk bána Jelačića. S Júliou mal 9 detí, z ktorých ešte počas básnikovho života štvoro zomrelo. Mária Pišlová

9. Básnikova choroba Keď prišiel na svoje rodné pôsobisko v Radvani, začal roku 1868 chorľavieť. Splnilo sa to, čo napísal pred svadbou snúbenici Júlii: „Ale ja dlho žiť nebudem, zlatá moja. Mňa strávi vrelý cit môj: a keď by to nie, strávila by ma studenosť žitia.“ Sládkovič mal iba 51 rokov, keď ho ničila zákerná choroba.V liste priateľovi Samuelovi sa sťažoval: „Moja choroba neupúšťa...Ráno vstávam čulý, odpoludnia klesnem a o siedmej večer som šach-mat. Bez dychu, bez sily, bez slova.“ Azda to posledné vyjadrenie „bez slova“ ho najviac trápilo, pretože ho už nevábilo ani písať. A básnik bez túžby po slove je viac mŕtvy než živý. Sládkovič zomrel v apríli 1872 a pohreb mal taký slávny ako nikto predtým zo slovenských básnikov.Pri jeho hrobe rečnil aj recitoval Ján Botto. V Radvani na jeho hrobe zasadili lipu ako symbol Slovanstva.

10. Použitá literatúra Mojím zdrojom informácií bola kniha MAJSTRI SLOVA.

11. Záver Aj keď Štúr odmietal akýkoľvek druh ľúbostnej poézie a hovoril, že nič nemôže stáť v láske k národu, Sládkovičove verše v čarovnej slovenčine sa stali nepochybným dôkazom životaschopnosti nového spisovného jazyka.