Ochrana prírody a krajiny na miestnej úrovni

1. Ochrana prírody a krajinyna miestnej úrovni Ing. Tamara Reháčková, PhD. RNDr. Eva Pauditšová, PhD. Prírodovedecká fakulta Univerzita Komenského v Bratislave

2. Právny rámec ochrany prírody a krajiny • zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajinyv znení neskorších predpisov a vyhláška č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej zákon) • predmetom zákona– úprava pôsobnosti orgánov štátnej správy a obcí, ako aj práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny s cieľom prispieť k zachovaniu rozmanitosti podmienok a foriem života na Zemi, utvárať podmienky na trvalé udržiavanie, obnovovanie a racionálne využívanie prírodných zdrojov, záchranu prírodného dedičstva, charakteristického vzhľadu krajiny a na dosiahnutie a udržanie ekologickej stability • vyhláška č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon; vyhláška podrobnejšie vysvetľuje jednotlivé paragrafy zákona. V prílohovej časti (spolu 35 príloh) vyhlášky sú uvedené zoznamy a spoločenské hodnoty biotopov, druhov rastlín a živočíchov, drevín. V prílohách sú detailne rozpísané obsahy jednotlivých typov dokumentácií ochrany prírody a krajiny.

3. Orgány ochrany prírody a krajiny Štátnu správu vo veciach ochrany prírody a krajiny podľa § 64 zákona o ochrane prírody a krajiny vykonávajú tieto inštitúcie: • Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky • Slovenská inšpekcia životného prostredia • Krajský úrad • Obvodný úrad • Obec • Štátna veterinárna a potravinová správa.

4. Stupne ochrany a kategórie chránených území V zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny sa územnou ochranou prírody a krajinyrozumie ochrana prírody a krajiny na území Slovenskej republiky alebo jeho časti, pričom je ustanovených päť stupňov ochrany. Rozsah obmedzení sa so zvyšujúcim stupňom ochrany zväčšuje. V ochranných pásmach chránených území (pokiaľ to zákon neustanovuje inak) platí stupeň ochrany o 1 stupeň nižší aký platí v samotnom chránenom území, t.j.: • na území ochranného pásma chráneného územia s tretím stupňom ochrany platí druhý stupeň ochrany • na území ochranného pásma chráneného územia so štvrtým stupňom ochrany platí tretí stupeň ochrany • na území ochranného pásma chráneného územia s piatym stupňom ochrany platí štvrtý stupeň ochrany.

5. Kategórie chránených území v SR Zákon definuje tieto kategórie chránených území: • chránená krajinná oblasť (14) • národný park (9) • chránený areál (179) • prírodná rezervácia (383 + 219 národných prírodných rezervácií) • prírodná pamiatka (228 + 60 prírodných pamiatok) • chránený krajinný prvok • chránené vtáčie územie • územia európskeho významu.

6. Zákon umožňuje vyhlasovať ajsúkromné chránené územia. Súkromné chránené územieje územie, ktoré spĺňa podmienky ustanovené zákonom o ochrane prírody a krajiny pre chránený areál, prírodnú rezerváciu alebo prírodnú pamiatku. Jeho vlastník môže na základe predloženého projektu ochrany požiadať krajský úrad o vyhlásenie súkromného chráneného areálu, súkromnej prírodnej rezervácie alebo súkromnej prírodnej pamiatky. Na Slovensku sú od 1. apríla 2004 vyhlásené dve súkromné prírodné rezervácie zamerané na záchranu lesov v strednej a východnej Európe: • Prírodná rezervácia Vlčia (Čergovské pohorie) • Prírodná rezervácia Rysia (Strážovské vrchy) Obidve patria Lesoochranárskemu zoskupeniu VLK.

7. Rozloha osobitne chránených častí prírody a krajiny podľa stupňov ochrany

8. NATURA 2000 NATURA 2000 je sústava chránených území, ktorá má zabezpečiť ochranu najvzácnejších a najviac ohrozených druhov voľne rastúcich rastlín, voľne žijúcich živočíchov a prírodných biotopov vyskytujúcich sa na území štátov Európskej únie a prostredníctvom ochrany týchto druhov a biotopov zabezpečiť zachovanie biologickej rôznorodosti v celej Európskej únii. Základom pre vytvorenie sústavy NATURA 2000 sú dve právne normy EÚ: • smernica Rady Európskeho spoločenstva č. 79/409/EHS o ochrane voľne žijúcich vtákov (známa tiež ako smernica o vtákoch – Birds Directive) • smernica Rady Európskeho spoločenstva č. 92/43/EHS o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín (známa tiež ako smernica o biotopoch – Habitats Directive).

9. NATURA 2000 Sústavu NATURA 2000 tvoria 2 typy území: • osobitne chránené územia (Special Protection Areas, SPA) – vyhlasované na základe smernice o vtákoch – ochrana 181 druhov vtákov • osobitné územia ochrany (Special Areas of Conservation, SAC) – vyhlasované na základe smernice o biotopoch – ochrana 253 typov biotopov, 200 druhov živočíchov a 434 druhov rastlín.

10. Ochrana prírodys dôrazom na kompetencie obcí

11. Ochrana prirodzeného druhového zloženia ekosystémov Ochrana prirodzeného druhového zloženia ekosystémov je povinná pre vlastníkov (správcov, nájomcov) pozemkov, ktorí sú z týchto pozemkov povinní odstraňovať invázne druhy. Táto ochrana zahŕňa: • reguláciu zámerného rozširovania nepôvodných druhov za hranicami zastavaného územia obce • sledovanie výskytu, veľkosti populácií a spôsobu šírenia nepôvodných druhov • odstraňovanie nepôvodných druhov, ktoré sa samovoľne šíria a vytláčajú pôvodné druhy z ich prirodzených biotopov a znižujú biologickú rozmanitosť (invázne druhy).

12. Zoznam inváznych druhov rastlín

13. Heracleum mantegazzianum – boľševník obrovský

14. Reynoutria sachalinensis – pohánkovec sachalínsky

15. Impatiens glandulifera – netýkavká žliazkatá

16. Solidago gigantea – zlatobyľ obrovská

17. Robinia pseudoacacia – agát biely

18. Echinocystis lobata – ježatec laločnatý

19. Ailanthus altissima – pajaseň žliazkatý Negundo aceroides – javorovec jaseňolistý

20. Zoznam nepôvodných druhov rastlín a živočíchov, ktoré sa môžu rozširovať za hranicami zastavaného územia obce(v zmysle zákona)

21. Morus alba – moruša biela

22. Aesculus hippocastanum – pagaštan konský

23. Starostlivosť o dreviny STN 83 7010 Ošetrovanie, udržiavanie a ochrana stromovej vegetácie • 1. apríla 2005 vstúpila do platnosti norma STN 83 7010 Ošetrovanie, udržiavanie a ochrana stromovej vegetácie (ďalej len norma). Slovenská republika sa tak priblížila k okolitým európskym krajinám, ktoré majú vypracovanú sústavu noriem a usmernení v oblasti starostlivosti o stromy. • Norma môže pomôcť pri správe a údržbe zelene, pri ktorej prichádza (aj v dôsledku určitého podcenenia problematiky) k mnohým poškodeniam drevín. Tiež môže pomôcť pri výbere stromov vhodných na výsadbu, pri ošetrovaní a udržiavaní stromova definuje poškodzovanie drevín a prevencia pred poškodením pri stavebných činnostiach. • Normu je možné získať na adrese: Slovenský ústav technickej normalizácie, Karloveská, 3, 840 00 Bratislava 4.

24. Dokument starostlivosti o dreviny • Dokument starostlivosti o dreviny patrí k dokumentácii ochrany prírody a krajiny. Je východiskovým dokumentom na zabezpečovanie starostlivosti o dreviny v katastrálnom území obce. Obstaráva a schvaľuje ho obec a vyhotovuje ho odborne spôsobilá osoba. • Dokument starostlivosti o drevinyposkytuje prehľad o rozmiestnení, kvalite a ekologickom, krajinotvornom, estetickom a kultúrno-historickom význame drevín v katastrálnom území obce a je podkladom na zabezpečenie starostlivosti o dreviny, rozhodovanie orgánov ochrany prírody a pri uplatňovaní náhradnej výsadby za vyrúbané dreviny.

25. Štruktúra a špecifikácia dokumentu starostlivosti o dreviny Štruktúra dokumentu starostlivosti o dreviny vychádza v základnom členení z platnej legislatívy. Člení sa na 4 hlavné kapitoly: • Analýza • Lokalizácia a geodetické zameranie drevín • Hodnotenie drevín (stromy a kry) • Celková analýza aktuálneho stavu drevín • Návrhy • Návrh zásad starostlivosti o dreviny a odporúčané zásahy na drevinách • Návrh a doporučenie na výber vhodného rastlinného materiálu • Zoznam • Zoznam plôch na umiestňovanie náhradnej výsadby • Mapový výstup • situácia s hodnotenými drevinami a ich poradovými číslami • situácia s návrhom plôch na umiestňovanie náhradnej výsadby.

26. Dokument Miestneho územného systému ekologickej stability “Územný systém ekologickej stability“ je celopriestorová štruktúra navzájom prepojených ekosystémov, ich zložiek a prvkov, ktorá zabezpečuje rozmanitosť podmienok a foriem života v krajine. Základ tohto systému predstavujú biocentrá, biokoridory a interakčné prvky nadregionálneho, regionálneho a miestneho významu. Tieto základné prvky ÚSES sú definované nasledovne: • biocentrum – ekosystém alebo skupina ekosystémov, ktorá vytvára trvalé podmienky na rozmnožovanie, úkryt a výživu živých organizmov a na zachovanie a prirodzený vývoj ich spoločenstiev • biokoridor – priestorovo prepojený súbor ekosystémov, ktorý spája biocentrá a umožňuje migráciu a výmenu genetických informácií živých organizmov a ich spoločenstiev, na ktorý priestorovo nadväzujú interakčné prvky, • interakčný prvok – určitý ekosystém, jeho prvok alebo skupina ekosystémov, najmä trvalá trávna plocha, močiar, porast, jazero, prepojený na biocentrá (jadrové územia) a biokoridory, ktorý zabezpečuje ich priaznivé pôsobenie na okolité časti krajiny pozmenenej alebo narušenej človekom.

27. Schéma MÚSES

28. Postup tvorby ÚSES Za východiskový krok vo vlastnej tvorbe ÚSES je považované vyčlenenie tzv. kostry ekologickej stability (KES). Túto tvoria reálne existujúce ekologicky významné prvky krajiny (biocentrá, biokoridory a interakčné prvky), ktoré svojou povahou a priestorovým začlenením priaznivo ovplyvňujú ekologickú rovnováhu a zvyšujú celkovú ekologickú stabilitu územia. Ekologickú stabilitu územia je možné vyhodnotiť na základe pomeru relatívne stabilnejších a nestabilných foriem využitia zeme: lesy + vodné plochy + lúky + sady + vinice + záhrady + ostatné plochy zastavaná plocha + orná pôda.

29. Schéma tvorby ÚSES 1 – existujúce prvky ÚSES; 2 – navrhované prvky ÚSES

30. Obsah a štruktúra dokumentov MÚSES • Úvod • Vymedzenie záujmového územia • Prírodné pomery • Abiotické pomery • Biotické pomery • Súčasná krajinná štruktúra • Pozitívne prvky a javy • Negatívne prvky a javy • Hodnotenie ekologickej stability (súčasný stav) • Návrh MÚSES a menežmentové opatrenia • Návrh prvkov MÚSES (biocentrá, biokoridory, interakčné prvky) • Návrhy opatrení pre prvky MÚSES (existujúce a navrhované) • Zhodnotenie ekologickej stability navrhovaného stavu v zmysle MÚSES

31. Obsah a štruktúra dokumentov MÚSES - pokračovanie Nevyhnutnou súčasťou každej dokumentácie ÚSES je grafická časť, najmä mapy. Pre potreby MÚSES sa vypracovávajú: • Súčasná krajinná štruktúra (mierka 1 : 5000) • Priemet pozitívnych a negatívnych prvkov a javov (mierka 1 : 5000) • MÚSES s návrhom menežmentových opatrení (mierka 1 : 5000).

32. Na úrovni obce sa vypracováva dokumentácia ÚSES miestnej úrovne, teda tzv. Miestny územný systém ekologickej stability – MÚSES(pozn. označovaný tiež ako lokálny územný systém ekologickej stability). • Miestny ÚSES (MÚSES) obstaráva a schvaľuje obec, vyhotovuje ho odborne spôsobilá osoba. • Zoznam odborne spôsobilých osôb na vypracovávanie dokumentácie ochrany prírody a krajiny je uvedený na internetovej stránke MŽP SRhttp://www.enviro.gov.sk/minis/ochrana_prir/zoznamy

33. PríkladyMiestnych územných systémovekologickej stability

34. MÚSES – k. ú. Balog nad Ipľom

35. MÚSES – k. ú. Plavecký Peter

36. Miestny územný systém ekologickej stabilityk. ú. Ludanice

37. Ukážka vizuálnej zmeny krajiny(po realizácii návrhov MÚSES)

39. Ludanice – súčasný stav ...budúci stav

40. k. ú. Nemešany - lokalita Mlyniskov súčasnosti ... lokalita Mlynisko – po výsadbe (interakčný prvok)

41. Príklady prvkovekologickej siete – ekoduktov

42. Ekodukt “Het Groene Woud“, Holandsko

43. Ekodukt Birchiwald – Emme (SRN) vybudovaný cez diaľnicu A1 a železnicu

44. Ukážka premostenia vodného toku (cesta = bariéra)