1 / 9

Jeremy Bentham (*1748 , Londýn - † 1832, Londýn)

Jeremy Bentham (*1748 , Londýn - † 1832, Londýn) právnik, sociálny reformátor, významný teoretik liberalizmu j eden zo zakladateľov analytického smeru právnej vedy. za základ morálky a práva považoval princíp „utility“ (užitočnosti)

keen
Download Presentation

Jeremy Bentham (*1748 , Londýn - † 1832, Londýn)

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. JeremyBentham (*1748, Londýn - † 1832, Londýn) právnik, sociálny reformátor, významný teoretik liberalizmu jeden zo zakladateľov analytického smeru právnej vedy • za základ morálky a práva považoval princíp „utility“ (užitočnosti) • cieľom utilitárneho konania každého človeka je dosiahnutie šťastia a vyhýbanie sa bolesti, • šťastie spoločnosti ako celku tak nie je ničím iným ako aritmetickým súčtom individuálnych záujmov. Základným princípom utility je tak dosiahnutie šťastia pre čo najväčší počet ľudí, • môžeme tak predpokladať, že pokiaľ sa darí jednotlivcovi v osobnom živote, spoločnosť sa bude rozvíjať a napredovať, • zdôrazňuje úlohu „verejného blaha“.

  2. John Austin (1790 -1859) - právny filozof, definoval filozofiu pozitívneho práva, ktorú zaujíma aké právo je, a nie aké by malo byť (všeobecná jurisprudencia) a osobitnú jurisprudenciu, ktorej predmetom je konkrétny právny poriadok. podobne ako Bentham odlišuje právo a morálku – ako dva špecifické normatívne systémy, predstavy o spravodlivosti práva, o tom aké ma byť, nie sú otázkou právnej vedy. pravidlá správania sa: božie pravidlá, pozitívne morálne pravidlá (stanovujú si ich ľudia navzájom v komunite, majú morálny obsah a regulatívnu funkciu) právne pravidlá (pôvodcom je politická moc, sú rozkazmi a vychádzajú z právneho poriadku).

  3. John StuartMill (1806-1873)- filozof, logik, a politický liberál viktoriánskej doby • predmetom etiky je pre Milla štúdium vzťahov medzi egoisticky založenými záujmami jednotlivca a spoločenskými záujmami, • cieľom spoločenských záujmov musí byť mravné usporiadanie spoločnosti, • je zástancom kvalitatívneho utilitarizmu „zaujímajú ho vyššie formy šťastia“ =ľudská dôstojnosť, • rieši taktiež otázky individuálnej slobody – hľadá princíp ako upraviť donucovacie a mocenské spôsoby zaobchádzania s jednotlivcom v spoločnosti – jediný cieľ je zabraňovať ubližovaniu iným, • hodnota štátu spočíva v hodnote jeho občanov, žiadna spoločnosť neprispieva k vlastnému rozvoju, ak jej príslušníci nebudú disponovať politickou slobodou.

  4. Utilitarizmus • etická koncepcia chápajúca úžitok ako princíp posudzovania ľudských činov, • užitočnosť - základný aspekt vo vzťahu k cieľu, • právo a jeho pravidlá musia byť podriadené tejto požiadavke, šťastie jednotlivca nemôže byť v rozpore s verejným blahom, • dobrý čin je taký čin, ktorý vedie k uvedenému stavu.

  5. Utilitarizmus J. Bentham: „základný princíp ako zabezpečenie čo najväčšieho šťastia pre čo najväčší počet ľudí uspokojením ich osobných záujmov. Mravnosť statku možno matematicky vyčísliť ako bilanciu blaha a utrpenia, ktoré sú dôsledkom konania. “ J.S.Mill: „zaviedol do utilitarizmu princíp kvalitatívneho hodnotenia blaha, požiadavku uprednostňovať duševný pôžitok pred telesným. “

  6. Utilitarizmus Utilitarista si pri svojom konaní odpovedá na dve hlavné otázky: Akými pravidlami by som sa mal riadiť, aby som dosiahol konkrétny cieľ? Maximalizujú tieto pravidlá šťastie? Aké problémy môžu nastať pri aplikácii utilitarizmu?

  7. Utilitrizmus Aplikovanie utilitarizmu do praxe však môže byť často v rozpore so základnými ľudskými právami, pretože etika rozhodovania utilitarizmu je založená na posudzovaní dôsledkov činov jednotlivca. Vo všeobecnosti sa ľudia vo svojom rozhodovaní riadia podľa etických pravidiel, ktoré zakazujú klamstvo alebovraždu, pretože sa tým koná zlo. Utilitarista však myslí na dôsledky svojich činov a pokiaľ má klamstvo alebo vražda za následok „maximalizáciu šťastia“, je ochotný klamať alebo dokonca zabíjať. Vo svojej podstate tak klamstvo ani vražda pre utilitaristu nie sú zlé a všetko závisí iba na okolnostiach.

  8. Utilitarizmus

  9. Právny pozitivizmus- zameriava sa najmä na formálne znaky práva, jeho normatívnosť a donucovací charakter,- úzke prepojenie práva so štátom a štátnou mocou,- moc je základom práva, a preto je aj pozitívne právo veľmi úzko späté so štátom HerbertLionelAdolphusHart(1907-1992) • profesor právnej vedy na Oxfordskej univerzite • pozitívne právo musí vykazovať 3 definičné znaky: autoritatívne ustanovenie právnych noriem, ich záväznosť (legalita) a ich sociálna účinnosť (legitimita) HansKelsen (1881-1973) • zakladateľ rýdzej právnej náuky, právny poriadok chápe ako donucovací prostriedok, • právo je systém právnych noriem, ktorý upravuje ľudské správanie.

More Related