Alexander Sergejevič Puškin

1. Alexander SergejevičPuškin Kapitánova dcéra

2. Znaky romantizmu • Oproti rozumu sa začína zdôrazňovať cit (v slov. lit. – národný). • Využívajú filozofiu idealizmu (myšlienka, vedomie sú prvotné, hmota druhotná) a sentimentalizmu (opiera sa o city, citové zážitky). • Individualizmus – hrdina spravidla vnútorne silný jednotlivec, ktorý vzdoruje osudu. • Hrdina proti svojej osamelosti a stiesňujúcej skutočnosti bojuje. Využíva aj fantáziu. • Hrdina v ustavičnom rozpore so skutočnosťou – túži po naplnenosti života láskou, po krajšom živote. • Hrdina v zápase sen – skutočnosť často hynie pre neuskutočniteľnosť svojho sna. • Autoštylizácia - autor sa s niektorou z postáv stotožňuje, tá postava má autobiografické črty autora. • Autori uplatňujú kontrasty na zvýraznenie rozdielov, no zároveň využívajú harmóniu týchto kontrastov (napr. zločinnosť - nevinnosť). • Synkretizmus - narúšajú sa hranice medzi literárnymi druhmi a žánrami, prelínajú sa (napr. epika sa strieda s lyrikou). • Téma sa čerpá najmä z histórie, napodobňuje sa ľudová tvorba (balady, piesne). • Jazyk diel oživený prvkami hovorovej reči.

3. Kapitánova dcéra - historický román (novšie pramene uvádzajú aj novela) Dej je zasadený do obdobia sedliackeho povstania JemelianaPugačova (1773 – 1774) • donský kozák, ktorý sa postavil do čela sedliackej vzbury proti cárizmu (vyhlásil sa vtedy za už mŕtveho cára Petra III. a pod jeho menom dobyl mnoho pevností a miest) • po zrade bol popravený Typické znaky romantickej historickej prózy: • na pozadí historickej udalosti sa rozvíja príbeh lásky • ide o lásku s prekážkami • striktné delenie postáv na dobré a zlé • román/novela je prerývaný lyrickými vsuvkami a ľudovou slovesnosťou – ľudové zbojnícke piesne, prerozprávanie starých ruských rozprávok a i.

4. Postavy a dej Peter AndrejevičGriňov– rozmaznaný šľachtický chlapec, ktorý sa v priestore románu mení na čestného muža - verný cárovi a svojej vojenskej jednotke (obranca pevnosti pred povstalcami vedenými Pugačovom) • šľachetný, štedrý, verný svojej láske Márii (Máši) Mária Ivanovna – Griňovova životná láska, ktorá odmieta všetkých nápadníkov (okrem iných aj Švabrina) Švabrin– Griňov sok v láske – zákerný, nečestný, zradný, krutý • zradí cára (aj on bol obrancom pevnosti), prebehne k povstalcom a snaží sa pomstiť Griňovovi • po potlačení povstania ho nespravodlivo obviní zo zrady Kapitán Mironov– vodca Belegorskej pevnosti a otec Máše

5. Postavy a dej Pugačov (vodca povstalcov/sedliakov) - idealizovaný. Katarína II. - tá nakoniec Griňova oslobodila a nič už nestále v ceste šťastiu.

6. Osnova deja • Detstvo Petra Griňova a jeho vzdelávanie. • Peter odchádza do armády. • Na cestezoznámenie s Pugačovom, ktorý je ale inkognito akožobrák. • Príchod Petra do Belogorskej pevnosti. • Zoznámenie s Mášou (láska) a jej rodičmi. • IntrigyŠvabrina, ktorýsa vydával za Petrovhopriateľa. • Láska medziPetrom a Mášou, naprieknesúhlasu jeho rodičov (Mašanebola bohatá). • PríchodPugačova do pevnosti (prepad). • Mášin otec radšej volí popravu ako zradu – Pugačov ho zabije. • Veliteľom pevnosti sastávaŠvabrin. • Pugačovomilostí Petra a prepustí ho (pretože mu v 3. bode dal kabát). • Máša ostáva v pevnosti u popa (pravoslávnykňaz).

7. Osnova deja • Peter odchádzabojovať do mestaobliehanéhopovstalcami. • Peter sadozvie o nešťastnom osude Máše. • Švabrinjunúti, aby si ho vzala. • Peter idevyslobodiťMašu. • Petra chytiavojaciPugačova. • Peter ho poprosí, aby prepustil Mášu. • Pugačovvyhoviepožiadavke Petra a idú spolu do pevnosti. • Pugačovsa v pevnosti dozvie o krutosti Švabrina k Máši. • PugačovvyslobodíMašu. • Peter odchádza s Mášou. • Peter skončil voväzení (mysleli si, že kolaboruje s Pugačovom) a Máša ide ku „svokrovcom“, ktorí si juobľúbia. • Maša chce pomôcť Petrovi a odchádza za cárovnou – Katarínou II. • Stretnutie s Katarínou II – táomilostí Petra • Záver – od vydavateľa knihy sadozvieme, že Peter sa oženil s Mášou, mali spolu deti, a že sa zúčastnil popravy Pugačova.

8. Forma a kompozícia 14 kapitol (s mottom: „Chráň si česť od mladi.“; epilógom) rozprávač – 1. osoba (priamy rozprávač) Autor vystupuje v pozícii vydavateľa: Rodinné zápisky prináša vydavateľovi (autorovi) jeden z vnukov hlavnej postavy... Celý román: rodinné zápisky Griňovova a Márie Text je prerývaný: množstvom digresií z ľudovej slovesnosti: povesti, balady, rozprávky (príbeh o orlovi, ktorý sa živí iba krvou a dožije sa 33 rokov a havranovi, ktorý sa živí zdochlinami a dožije sa 300 rokov) lyrické básne (vyznanie lásky Griňova Márii) ľudová zbojnícka pieseň listy

9. Svetozár HurbanVajanský o diele „Kapitánova dcéra“ je obrazompugačovskéhobuntu. Donský prostý kozák Pugačov vydával sa za nebohého cára Petra III. a zbieral národ do zbrane, že ho povedie na Moskvu. HistóriubuntuPuškin študoval akoštátny historiograf, ktorým bol po smrti Karamzina, a tak povstala „Kapitánova dcéra“. V opísaníumeleckom ale čitateľ vidí všetky strašné stránky buntu. Sám básnikzdesenýpovie, že ruský bunt je nezmyselný a nemilosrdný. Ale zato Puškin, privšetkejsvojejobjektívnostispisovateľskej, Puškinúradný historiograf je v „Kapitánovejdcére“ sosvojimisympatiami na stranePugačova, predstaviteľa potlačeného ľudu. Ešte na počiatkuštyridsiatychrokovBelinskij bol napísal o našejpovesti: „,Kapitánova dcéra‘ je akoby ,Onegin‘ v próze.[134]Básnik zobrazuje v nej mravy ruskejspoločnosti za panovaniaKataríny II. Mnohé obrazy svojouvernosťou, pravdivosťou obsahu a majstrovstvompredstaveniasúozajstný div dokonalosti. Také sú portréty otca i matky Griňova (hrdinu), jeho vychovateľaFrancúza a najmä jeho pestúna, prvejpsiara, Saveľjiča, tohoto ruského Kaleba — Zurina, Mironova a jeho ženy, ich kmotra Ivana Ignaťjeviča, konečne samého Pugačova s jeho ,pánmijenerálmi‘; také sú mnohé scény, ktorých, preich množstvo, vypočítaťnepokladám za potrebné. Chatrný, bezfarebný charakter hrdinu povesti a jeho milej, MárieIvanovny, a melodramatický charakter Švabrina, hociprináležia k nápadným nedostatkompovesti, pri tom všetkomneprekážajú jej byť jedným z pozoruhodných dielruskejliteratúry.“

10. ÚlohaOdlíšte výber jazykových prostriedkov v ukážke č. 1 v závislosti na spoločenskom postavení postáv a ich vzájomných medziľudských vzťahoch. Hanbi sa, ty starý pes, že napriek mojim prísnym rozkazom nepodal si mi správu o mojom synovi Petrovi Andrejevičovi a že ma cudzí ľudia museli upovedomiť o jeho kúskoch. Tak si ty plníš svoju povinnosť a pánovu vôľu? Pošlem ťa svine pásť, ty starý pes, za to, že si tajil pravdu a nadŕžal mládencovi! Len čo dostaneš tento list, rozkazujem ti, naskutku mi odpíš, ako je to teraz s jeho zdravím, o ktorom mi píšu, že sa mu polepšilo, a na ktorom mieste je ranený a či ho dobre ošetrili. Andrej Petrovič Griňov Veľkomožný pán Andrej Petrovič, otec náš láskavý! Váš milostivý list som dostal , v ktorom sa ráčiš hnevať na mňa, svojho nevoľného poddaného, že vraj sa môžem hanbiť, lebo neplním pánove rozkazy. Lenže ja som starý pes, ale Váš verný služobník, pánove rozkazy poslúcham a vždy som Vám horlivo slúžil, až som ošedivel. O zranení Petra Andrejiča som Vám nič nepísal, aby som Vás darmo nenaľakal, ale ako som počul, urodzená pani, naša matka AvdoťjaVasilievna, aj tak od ľaku ochorela a za jej zdravie sa budem modliť. Peter Andrejič bol ranený pod pravým plecom do pŕs, priam pod kostičku, do hĺbky asi pol druha palca, a ležal vo veliteľovom dome, kde sme ho odniesli z brehu, a liečil ho tunajší barbierStepanParamonov; a teraz je Peter Andrejič chvalabohu zdravý a okrem dobrého nič o ňom napísať nemôžem. Velitelia, ako počúvam, sú s ním spokojní. VasilisaJegorovna ho má ako vlastného syna. A že sa mu stala taká kalamita, za to mládenca netreba trestať: kôň má štyri nohy a potkne sa. A ráčite mi písať, že ma pošlete svine pásť, nuž to je Vaša bojarská vôľa. S tým sa Vám poddansky klaniam. Váš verný nevoľník ArchipSavaliev