380 likes | 517 Views
Verejný dlh, deficit, rating, krach krajiny. Vladimír Petrík Lukáš Buček. Obsah prezentácie. 1. 2. Deficit štátneho rozpočtu. Verejný dlh. Krach krajiny. Finančné trhy a dlh. Rating. Euroval. 3. 4. 5. 6. 4,6% - plánovaný deficit verejných financií na rok 2012 v pomere k HDP.
E N D
Verejný dlh, deficit, rating, krach krajiny Vladimír Petrík Lukáš Buček
Obsah prezentácie 1. 2. Deficit štátneho rozpočtu Verejný dlh Krach krajiny Finančné trhy a dlh Rating Euroval 3. 4. 5. 6.
4,6% - plánovaný deficit verejných financií na rok 2012 v pomere k HDP 1. Deficit štátneho rozpočtu
Štátny rozpočet 2011 Prehľad príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu 2011
Názory na deficit ŠR • Liberálni ekonómovia • Vyrovnané rozpočty vs. • Keynes a jeho zástancovia • Pripúšťajú deficitné rozpočty na podporu ekonomiky • Konsenzus – deficit na základe investícií, ktorých podiel na tempe hospodárskeho rastu prináša vyššie úžitky, ako je výška schodku • Realita – či je kríza alebo rast - deficit
Deficit • Podobne ako verejný dlh aj deficit • Jedno z kritérií (maastrichtské) na prijatie EUR – menej ako 3 % • Pakt Stability a rastu
Primárny deficit Nie je deficit ako deficit • Ak porovnáme rozpočtové deficity SR a EU – sme priemer • Ak porovnáme primárne deficity – sme na tom horšie • „Normálny“ deficit = normálna prevádzka + splácanie predchádzajúcich dlhov • Primárny deficit = výdavky na normálnu prevádzku
Za dva roky SR prekročila hranicu 40 % verejného dlhu. 2. Verejný dlh
Verejný dlh Základy I. • Deficity rôznych štátnych úrovní sa opakujú – kumuluje sa a rastie verejný dlh • V prípade prebytku – verejný dlh klesá • Verejný dlh – veličina stavová • Saldo verejných financií – toková veličina • Jedno z maastrichtských kritérií – prijatie eur • Verejný dlh ≠ štátny dlh
Verejný dlh Členenie • Zahrnutie pohľadávok do dlhu: • Čistý • Hrubý • Podľa štruktúry verejnej správy • Dlh vlády • Dlh regionálnej úrovne • Dlh miestnej úrovne • Podľa veriteľa • Vnútorný • Vonkajší • Oficiálny • Skrytý
Verejný dlh Financovanie • Financovanie • Rôzne spôsoby riešenia dlhového problému • Emisie štátnych dlhopisov • Výška ich úrokových mier závisí od rôznych faktorov (napr. rating)
Verejný dlh Možnosti znižovania dlhu • Vnútorné – aktívne faktory • dosiahnuť prebytok ŠR – splácať dlh a úrok • mimoriadne jednorazové paušálne dávky z kapitálu k umoreniu dlhu (štát predá svoje aktíva a jednorázovo umorí svoj dlh) • monetárne riešenie – monetizáciou dlhu • odmietnutie • Vonkajšie – pasívne faktory • dosahovať tempo rastu HDP > zvýšenie IR z verejného dlhu • inflácia na pokles reálnej výšky verejného dlhu • zahraničná pomoc (MMF...) • Obmedzenia riešenia problému • nepopulárnosť väčšiny riešenia • obmedzený časový horizont vlády • politické tlaky
Verejný dlh Vývoj SR a EU • 1,39 mld. € - v roku 2012 zaplatí SR ročne na úrokoch za štátny dlh (255 € na obyvateľa) • 6193 € - dlh pripadajúci na každého občana SR • Dôsledky?
Verejný dlh PIIGS Skupina krajín PIIGS Portugalsko Írsko Taliansko Grécko Španielsko
Aj štát si potrebuje požičať. 3. Finančné trhy a dlh
Ako si štát požičiava Cenné papiere • Požičiava si prostredníctvom emitovania cenných papierov • Potrebuje si požičať: • Do 1 roka – štátne pokladničné poukážky • Dlhodobo – aj na 10 rokov – štátne dlhopisy • Tieto CP sú alternatívou k úveru • U nás ich vydáva ARDAL
Ako si štát požičiava • Dlhopis – úver pre štát • štát 1.5.2000 emituje (vydáva) nové 3-ročné dlhopisy v objeme 1 mld. eur za úrok 3%. • Za tieto dlhopisy vypláca investorom každý rok kupón 30 mil. EUR • Na konci obdobia, 1.5.2003 vráti investorom požičanú istinu 1 mld. eur.
Ako si štát požičiava • Dlhopis nie je však to isté ako úver (napr. hypotéka) • Hypotéka – splácate naraz istinu a úrok • Dlhopis – splácate úrok a na konci naraz istinu
Za koľko si štát požičia? • Štát musí platiť úrok – vrátiť niečo naviac • Aký bude vysoký? • Trhová úroková miera • Miera inflácie • Riziková prémia • Rating • Vývoj talianskych dlhopisov
Nie je to také tragické. 4. Krach/Bankrot krajiny
Bankrot krajiny Základy • Štátny bankrot nie je častý ale ani výnimočný • Platobná neschopnosť – krajina nechce alebo nemôže plniť svoje záväzky • V 80-tych rokoch – bankrot takmer celej Južnej Ameriky • 2001 – bankrot Argentíny • Riešením je dohoda
Bankrot krajiny Riešenia • Reštrukturalizácia dlhu • Redukcia dlhu • Haircut • Rozloženie splácania • Krajina nezaplatí, kým „sa nedá dokopy“ • Širšie súvislosti • Môže krajina zbankrotovať? • Kto sú veritelia?
Bankrot krajiny Dopady • Veritelia • Vráti sa iba časť • Daná krajina • Už si tak skoro nepožičia • Musí spotrebovať len toľko, koľko má príjmov • Dôvera • Tá sa buduje potom niekoľko rokov • Sociálne/politické problémy
Parížsky klub • Parížsky klub veriteľov • združuje zástupcov 19 najbohatších štátov sveta, ktoré sú zároveň veriteľmi zadlžených štátov • Rozlišujeme: • Stáli členovia • Občasní členovia • Vznik v 1956 – stretnutie s Argentínou • Stretnutia o stave zadlženia a spolupráca s MMF
Parížsky klub veriteľov Stáli členovia
Rating reprezentuje „probability of default“ Známkovanie 5. rating
Rating • Rating reprezentuje „probabilityof default“ • Revidujú sa (prie)bežne • Významné zmeny? • systematické zlyhanie modelu • Kauza ENRON
Rating • Kedysi Buy-side subjekty • Od 1936 – v USA – KAŽDÝ cenný papier musí mať rating • Od 1975 (Security Exchange Commission) len tri agentúry • Moody´s • Standard & Poor´s • Fitch. • Neskôr ďalšie 4 agentúry
Rating • Japonská agentúra • Mikuni & Co. • Americké agentúry • FitchRatings • Moody'sInvestorsService • Standard & Poor's • Dôchodkové správcovské spoločnosti • Reguluje Úrad pre finančný trh (ÚFT) • České agentúry • CRA Rating Agency • Evropská ratingová agentura • Kanadská agentúra • Dominion Bond Rating Service
Rating Výnosy z desaťročných slovenských (biela), francúzskych (modrá) a rakúskych (červená) dlhopisov a ratingové udalosti
“EFSM” – European Financial Stabilisation Mechanism (EU) “EFSF” – European Financial Stability Facility (krajiny eurozóny) “IMF” – International Monetary Fund (MMF) “EFSM” <– –> €60 mld. “EFSF” <– –> €440 mld. “IMF” <– –> €250 mld. Celková kapacita €750 mld EUROVAL
EUROVAL––––––>Írsko • Ireland- December 2010 : € 85 mld. • € 17.5 mld. príspevok Írska (Treasuryand NationalPensionReserveFund) • € 67.5 billionexterná pomoc: • € 22.5 mld. – vyplatených: €15.4 mld. EFSM (EU) • € 17.7* mld. – vyplatených: € 7.8 mld. EFSF (Euroval) • € 22.5 mld. – vyplatených: € 13.1 mld. MMF • * +dobrovoľné medzištátne pôžičky • UK€3.8mld. • Dánsko€0.4mld. • Švédsko €0.6mld. • Doteraz vyplatených €42.25 mld
EUROVAL––––––>Portugalsko • Portugal– Máj 2011: € 78 mld. • € 26 mld. – vyplatených: € 15.6 mld. EFSM (EU) • € 26 mld. – vyplatených: € 7.3 mld. EFSF • € 26 mld. – vyplatených: € 13.6 mld.IMF • Doteraz vyplatených €36.5 mld. • Írsko aj Portugalsko dostanú pôžičky v priebehu troch rokov • Kontrola na štvrťročnej báze • Splatnosť dlhopisov je 5-30 rokov • Priemerná –> 12,5 roka (pôvodne 7,5)
EUROVAL • Ďalšia pomoc • BalanceofPayments (BoP) – určené krajinám mimo eurozóny • Lotyšssko, Maďarsko, Rumunsko • Macro-FinancialAssistance (MFA) – krajiny mimo EU • Mimo Eurovalu • Grécko
Ďakujeme za pozornosť Q/A Kontakt: inbox@cev.sk