DROGOV É ZÁVISLOSTI

1. Drogové závislosti Úvod – Historické kontexty užívania drog Epidemiológia drog na Slovensku a v Európe Prehľad koncepcií a modelov závislosti od alkoholu a drog Organizmus a osobnosť u drogovo závislých Populačné a školské prieskumy o drogách Prevencia a liečba pri drogových závislostiach Doliečovanie, svojpomoc & reintegrácia DROGOVÉZÁVISLOSTI Prehľad koncepcií a modelov závislosti od alkoholu a drogdoc. PhDr. Alojz Nociar, CSc. Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 2.1. 2012/0Z (AN)

2. ZÁKON ZOTRVAČNOSTI PRI DEFINOVANÍ ZÁVISLOSTÍ Napriek zmenám v klasifikačných a diagnostických systémoch zaužívané pojmy dlho pretrvávajú: • Alkoholizmus – alkoholik, notorik • Toxikománia – toxikoman, polytoxikománia • Narkománia – narkoman, feťák Takéto pojmy obsahujú spravidla moralistické a odsudzujúce hodnotenie, len čiastočne sa opierajú o koncepciu choroby Je to v podstate podobné, ako keď sa povie: hysterka! v e r z u s keď sa stanoví klinická diagnóza: hysterická neuróza... Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 2.1. 2012/0Z (AN)

3. Pomenuj farby! Pomenuj farbu slova! Čítaj slová! ČERVENÁ MODRÁ ZELENÁ ČERVENÁ ŽLTÁ MODRÁ ZELENÁ ŽLTÁ ZELENÁ ŽLTÁ MODRÁ ČERVENÁ MODRÁ ŽLTÁ MODRÁ ZELENÁ ČERVENÁ MODRÁ ZELENÁ ČERVENÁ ŽLTÁ MODRÁ ZELENÁ ŽLTÁ ŽLTÁ ČERVENÁ ZELENÁ ŽLTÁ MODRÁ ZELENÁ ŽLTÁ ČERVENÁ Meranie koncentrácie (a istej zotrvačnosti v myslení...) • Stroopov test Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 2.1. 2012/0Z (AN)

4. ZÁKON ZOTRVAČNOSTI PRI DEFINOVANÍ ZÁVISLOSTÍ Morálny problémChoroba Spol.-zdravotnícky problém A L K O H O L Deštruktívny, nemorálnyŠkodlivý býva len pre alkoholika. Potenciálne škodlivý pre zdravie. „démon rum“. Zákazy naDôraz naosobnú, nie na sociálnuTendencia podrobiť pitie alkoholu báze morálnych zásad.kontrolu. spoločenskej kontrole. Fázy vývoja názorov na alkohol a alkoholizmus*: A L K O H O L I Z M U S Dôsledok spoločensky do-Choroba postihujúca predispo- Výskyt alkoholizmu závisí od úrovne voleného užívania deštruk-novanú časť populácie. Dôraz konzumácie. Dôraz je na prevencii tívnej látky, v spojení sona liečbu a na doliečovanie, no a na spoločenskom regulovaní slabou vôľou jednotlivca.nie na prevenciu. spotreby. A L K O H O L I K Charakterovo slabý jednot-Obeť choroby, ktorá musí pres- Alkoholik nie je "zlý" ani "dobrý“, livec, čo potrebuje morálnutať piť. Je výnimočný svojou je ako ostatní a líši sa od iných iba výchovu a liečbu.predispozíciou k chorobe. tým, že nadmerne pije. A BSTINENT Morálne nadradená osoba,Abstinujúci alkoholik osvedčil Abstinenti znižujú spotrebu, tak ich vzor. Zákaz alkoholu by dalsvoju osobnú zrelosť. Neutrálny treba podporiť. Abstinencia však societe viac takých ľudí...postoj k nealkohol. abstinencii. nie je žiadna morálna cnosť. CIE Ľ Z Á S A H U Zmena morálky disciplínou aCieľ je postihnutý jednotlivec. Kontrola ponuky alkoholu, času či výchovou. Potreba presadiť Dôraz sa kladie na svojpomoc miesta predaja, ceny atď. Zásahy zákonne totálnu prohibíciu...a medicínsku terapiu. zameranéna alkohol,nie alkoholika. *Podľa Watts 1982; čiastočne upravené). Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 2.1. 2012/0Z (AN)

5. ZÁKON ZOTRVAČNOSTI PRI DEFINOVANÍ ZÁVISLOSTÍ Kategoriálne triedenie vyšlo z chápania alkoholizmu ako choroby. • Pojemalkoholizmus ako prvý použil v r. 1849 MagnusHuss • Chápanie alkoholizmu ako choroby pochádza od amerického lekára Benjamina Rusha, ktorý vo svojom diele“Inquiry into the Effects of Ardent Spirits upon the Human Body and Mind“z r. 1784 po prvýkrát označil pijanstvo za chorobu. • Chápanie alkoholizmu ako choroby sa v plnej miere presadilo • až od 30. rokov 20. storočia, pričom najväčší podiel na jeho • všeobecnom prijatí mal popri medicíne najmä vplyv laického • terapeutického spoločenstva Anonymných alkoholikov (A.A.), • ktorí pôsobia v USA od r. 1935. Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 2.1. 2012/0Z (AN)

6. ZÁKON ZOTRVAČNOSTI PRI DEFINOVANÍ ZÁVISLOSTÍ Koncepcia alkoholizmu ako choroby podľa Jellineka, (1960) je kategoriálna, s triedením áno – nie, čo umožňovalo opis priebehu ochorenia, kde pribúdanie symptómov určuje prechody zo štádia do štádia choroby: • Iniciálne (nedisciplinované pitie a občasné excesy a „záťahy“) • Prodromálne(častejšie excesy až ťahy, rast tolerancie, okienka), • Kruciálne(strata kontroly, biopsychosociálne i legálne problémy, okná), • Terminálne(bez kontroly, tolerancia klesá, fyzická i duševná patológia); a to u nasledujúcich typov alkoholizmu: • alfa (nedisciplinované pitie), • beta (bežné pitie s následkami pre zdravie pri vulnerabilite), • gama (strata kontroly), • delta (pitie s fyzickými  poruchami) až • epsilon (kvartálne pitie). Kľúčovými pojmami sú tu (ne)schopnosťabstinovať a najmä stratakontroly, ktorej prítomnosť/neprítomnosť je súčasť definície štádia, aj typu. Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 2.1. 2012/0Z (AN)

7. ZÁKON ZOTRVAČNOSTI PRI DEFINOVANÍ ZÁVISLOSTÍ V 80. rokoch 20. storočia nastali v diagnosticko-klasifikačných systémoch zmeny, ktoré sa týkali alkoholizmu a toxikománií. Napríklad Diagnosticko-štatistický manuál podľa Americkej psychiatrickej asociácie (APA) z roku 1980 (DSM-III) rozoznával dve diagnostikovateľné poruchy namiesto predchádzajúceho „alkoholizmu“: • abúzus alkoholu – vyskytujú sa pri ňom osobné alebo sociálne problémy • alkoholová závislosť – okrem týchto problémov nastáva značné zvýšenie tolerancie a prejavujú sa aj opakované abstinenčné (alebo odvykacie) príznaky. Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 2.1. 2012/0Z (AN)

8. ZÁKON ZOTRVAČNOSTI PRI DEFINOVANÍ ZÁVISLOSTÍ Deviata decenálna revízia medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH-9) z r. 1979 v snahe o destigmatizáciu a aj pre kritické práce odstúpila od predtým používaného pojmu „alkoholizmus“ a udávala tieto tri okruhy: • 305: nadmerné pitie alebo abúzus, • 304: závislosť od liekov alebo drog, • 303: syndróm závislosti od alkoholu. Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 2.1. 2012/0Z (AN)

9. KONCEPCIA ZÁVISLOSTI OD PSYCHOAKTÍVNYCH LÁTOK Vyšla z Edwardsovho a Grossovho (1976) opisu základných zložieksyndrómu závislosti od alkoholu, ku ktorým patrí: • Zúženie pijanského repertoáru. • Naliehavosť pijanského správania. • Zvýšená tolerancia. • Opakované abstinenčné príznaky. • Vyhýbanie sa abstinenčným príznakom, ich potláčanie ďalším pitím. • Subjektívne uvedomovanie si nutkania piť. • Rýchly návrat uvedených príznakov po období abstinencie. Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 2.1. 2012/0Z (AN)

10. Znaky jadrového syndrómu od alkoholu* *podľa Skinner, Allen (1982) Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 2.1. 2012/0Z (AN)

11. Stigmatizácia verzus destigmatizácia Syndróm závislostimal okrem destigmatizácie viesť k presnejším pravidlám diagnostiky. Bol dimenzionálnou alternatívou voči starému kategoriálnemu triedeniu „áno – nie“ (typu: alkoholik – nealkoholik; prítomnosť kontroly – strata kontroly). Umožnil merať a odstupňovať syndróm a odlíšiť ho od zlyhaní biomedicínskeho, psychologického alebo sociálneho charakteru. Podľa kategoriálnej koncepcie choroby je „alkoholik“ ten, u koho sa spoľahlivo diagnostikujú znaky alkoholizmu ako choroby, najmä „anglosaského“ typu gama (strata kontroly, ale aj schopnosť abstinovať: ak pije, tak sa opije) alebo „románskeho“ typu delta (kde sú škodlivé následky pitia, ale i neschopnosť abstinovať: nikdy opitý – nikdy triezvy). Logický dôsledok je, že hlavnú príčinu choroby – je treba odstrániť dobrovoľnou, alebo aj vynútenou abstinenciou, účinnou len v tom prípade, ak je trvalá. Podľa koncepcie závislosti, ktorá je dimenzionálna, sa strata kontroly, ale aj schopnosť abstinovať berie odstupňovane – nehovoríme o absolútnej strate kontroly, ale o narušení kontroly. Dôsledok vyplývajúci z kategoriálnej koncepcie sa tým pádom spochybní a okrídlená veta AA („Once alcoholic – always alcoholic“, resp. po našom: „alkoholizmus je doživotná diagnóza“), už nemusí platiť... Uvedené je odzrkadlením kontroverzie okolo tzv. „kontrolovaného pitia“, ktorá vzniká krátko po vydaní Jellinekovej knižky (Concept of Alcoholism as a disease, 1960) – keď vyšla Daviesova štúdia o normálnom pití u alkoholikov, v r. 1962. (podrobnosti sú uvedené v knihe spomenutej v úvodnej časti prednášky, kap.3) Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 2.1. 2012/0Z (AN)

12. KONCEPCIA ZÁVISLOSTI OD PSYCHOAKTÍVNYCH LÁTOK V súčasnosti sa zblížili dva hlavné diagnosticko-klasifikačné systémy. DSM-IV hovorí o závislosti od psychoaktívnej látky (alkoholu alebo drogy), pričom k pôvodným dvom znakom (tolerancia, abstinenčné príznaky) pridáva ďalších sedem kritérií. MKCH-10 taktiež rozšírila súhrn kritérií závislosti na deväť. Syndróm závislosti podľa MKCH-10 patrí do skupiny duševných porúch a porúch správania (F00 – F99) a štatisticky sa kóduje ako podskupina F10 – F19, a to pod Poruchy psychiky a správania zapríčinené užitím (užívaním) psychoaktívnych látok: F10 alkoholu; F15 stimulancií (pervitín); F11 opioidov (napr. heroín); F16 halucinogénov (LSD); F12 kanabinoidov (marihuana, hašiš); F17 tabaku; F13 sedatív a hypnotík(diazepam); F18 prchavých látok (toluén); F14 kokaínu; F19 mnohonásobného užívania rôz- nych psychoaktívnych látok. Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 2.1. 2012/0Z (AN)

13. Kritériá závislosti od psychoaktívnej látky podľa MKCH-10: • Postupné zanedbávanie alternatívnych záujmov alebo rozptýlení v prospech užívania psychoaktívnej látky. • Pretrvávanie užívania látky aj napriek zreteľnému dôkazu škodlivých následkov. • Dôkaz tolerancie, ktorý spočíva v tom, že sú potrebné zvýšené dávky na to, aby sa dosiahli účinky pôvodne navodzované nižšími dávkami látky. • Fyziologické abstinenčné príznaky. • Užitie látky s cieľom uľahčiť (zmierniť) abstinenčné príznaky a s vedomím toho, že tento postup je účinný. • Zúženie osobného repertoáru užívania látky, napr. tendencia piť alkoholické nápoje rovnako cez týždeň i víkendy, bez ohľadu na to, aké spoločenské pravidlá platia na správanie počas pitia. • Dôkaz, že návrat k užívaniu látky po období abstinencie vedie k rýchlejšiemu návratu ostatných znakov syndrómu ako u osôb bez závislosti. • Subjektívne uvedomovanie si narušenej schopnosti kontrolovať užívanie látky v zmysle jeho začiatku, ukončenia alebo množstva. • Silná túžba alebo pocit nutkania brať alebo užívať jednu alebo viaceré látky. Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 2.1. 2012/0Z (AN)

14. MKCH-10 rozoznáva šesť bio-psycho-sociálnych diagnostických vodidiel pre stanovenie závislosti: Prvý pár: silná túžba užívať + narušenie kontroly (body 9 a 8); Druhý pár: somatický odvykací stav + dôkaz rastu tolerancie (body 4 a 3); Tretí pár: strata záujmov+ďalšie užívanie napriek dôsledkom (body 1 a 2). Na diagnostikovanie závislosti sú potrebné najmenej tri kritériá, prípadne niektoré príznaky musia trvať najmenej mesiac, alebo vyskytovať sa aj dlhšie. Kritériom čiastočnej remisie je: nie nadmerné užívanie látky počas minulých šiestich mesiacov, ako aj určité symptómy závislosti; kritériom úplnej remisie je: buď nijaké užívanie látky za predchádzajúci polrok, alebo užívanie látky, ale nijaký výskyt symptómov (príznakov) závislosti. Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 2.1. 2012/0Z (AN)

15. Kritériá závislosti od psychoaktívnej látky podľa DSM-IV: • Látka sa často užíva vo väčších množstvách alebo dlhšie časové obdobie než osoba mala v úmysle. • Pretrvávajúca túžba po látke alebo jeden či viac neúspešných pokusov zanechať alebo kontrolovať užívanie látky. • Priveľa času na činnosti nevyhnutné na získanie, užívanie látky alebo na zotavenie sa z jej účinkov. • Častá intoxikácia alebo abstinenčné príznaky, keď treba plniť hlavné rolové požiadavky v práci, škole či doma, alebo keď užitie látky predstavuje fyzický hazard. • Zredukovanie alebo vzdanie sa dôležitých spoločenských, pracovných alebo rekreačných aktivít z dôvodu užívania látky. • Trvalé užívanie látky aj napriek uvedomeniu si stáleho či opakovaného spoločenského, psychologického alebo fyzického problému, ktorý spôsobuje alebo zvýrazňuje užívanie. • Zvýšená tolerancia: potreba výrazne väčších množstiev látky (t. j. nárast najmenej o 50 %) na to, aby sa dosiahla intoxikácia alebo želaný účinok, resp. zreteľne znížený účinok pri stálom užívaní rovnakého množstva látky. • Charakteristické abstinenčné príznaky. • Látka sa často užíva kvôli zmierneniu alebo vyhnutiu sa abstinenčným príznakom. Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 2.1. 2012/0Z (AN)

16. Prestávka... Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 2.1. 2012/0Z (AN)