740 likes | 988 Views
Podstata ekonomick?ho riadenia podniku CR. Ekonomick? riadenie podniku. Ekonomick? riadenie ? controlling - vyjadruje komplexn? funkciu riadenia, koordin?ciu pl?novania, kontroly a informacn?ho zabezpecenia. Koordin?cia v tejto s?vislosti znamen? vytvorenie syst?mu podnikov?ho pl?novania, kontroly
E N D
1. tudijný materiál pre informacno - vzdelávací kurz: Vidiecka turistika, agroturistika a dalie formy diverzifikácie podnikania na vidieku -problémy a ich rieenia
2. Podstata ekonomického riadenia podniku CR
3. Ekonomické riadenie podniku Ekonomické riadenie controlling - vyjadruje komplexnú funkciu riadenia, koordináciu plánovania, kontroly a informacného zabezpecenia. Koordinácia v tejto súvislosti znamená vytvorenie systému podnikového plánovania, kontroly a informácií, vyuitelného pre potreby manamentu podniku - F. Freiberg.
Je to systém pravidiel, ktorý napomáha dosiahnut podnikové ciele, zabranuje prekvapeniam a vcas rozsvieti cervenú, ked sa objaví nebezpecenstvo vyadujúce prísluné opatrenia. Controlling slúi k udraniu iaduceho stavu, je to projekt, ktorý v pravidelných intervaloch umonuje porovnávat plán so skutocnostou, aby sa zistilo ci sú nutné v oblasti riadenia zásahy, ktorými je moné iaduci stav dosiahnut alebo udrat R. Mann, E. Mayer.
4. Úlohy ekonomického riadenia podniku cestovného ruchu
5. Ktoré zdroje informácií sú dôleité pre ekonomické riadenie podniku CR Súvaha, výkaz ziskov a strát, rozpocet nákladov, kalkulácia cien, analýza vývoja likvidity, analýza úzkych miest hotela, ukazovatele vetkých hotelových útvarov o cinnosti a o výkonoch, denných manaérskych správ hotela, ukazovatele marketingovej stratégie, plány, prognózy, marketingová analýza silných a slabých stránok.
6. Operatívne informácie ekonomického riadenia napr. pre ubytovacie zariadenie kapacitné ukazovatele
pocet izieb,
pocet lôok,
pocet dní v prevádzke,
pocet zamestnancov,
výkonové ukazovatele naturálne
pocet hostí spolu,
pocet zahranicných hostí,
pocet predaných izieb v sledovanom období,
pocet prenocovaní,
výkonové ukazovatele - hodnotové
trby spolu s DPH,
trby spolu bez DPH
trby za ubytovanie s DPH
trby za ubytovanie bez DPH
trby za jedlá a nápoje s DPH,
trby za jedlá a nápoje bez DPH,
trby za ostatné sluby s DPH,
trby za ostatné sluby bez DPH,
výnosy spolu,
náklady spolu,
mzdy,
výsledok hospodárenia pred zdanením,
7. Kombinované ukazovatele pre podnik CR
pocet izbodní,
pocet lôkodní,
pocet izieb na jedného pracovníka,
priemerný pocet prenocovaní v dnoch,
priemerná cena za jedno prenocovanie izboden,
priemerné trby na jedného pracovníka,
priemerné trby na jenu izbu,
priemerné trby na jednu obsadenú izbu,
priemerné trby na jeden den prevádzky,
náklady na jednu izbu,
náklady na jedno lôko,
náklady na jedného hosta,
náklady na jedno prenocovanie,
náklady na jedného pracovníka,
mzdové náklady na jedného pracovníka,
vyuitie obsadenie izieb, lôok.
8. Zoznam ukazovatelov podniku pohostinských sluieb kapacitné ukazovatele
pocet miest na sedenie pri stoloch,
plocha odbytového strediska v m2,
prevádzková doba pocet dní,
pocet zamestnancov. výkonové ukazovatele
trby spolu,
mzdy,
pocet miest na sedenie na jedného pracovníka,
priemerná trba na jedného pracovníka,
priemerná trba na jedno miesto na sedenie,
priemerná trba na 1 m2 odbytovej plochy ,
mzda na jedného pracovníka,
pocet stolickodní
9. Výkonové ukazovatele
velkost plochy hustota miest na jedno miesto na sedenie pri stole,
pocet prevádzkových dní zriadenia,
pocet hodín v prevádzke pocas dna,
pocet predaných hlavných jedál,
mnostvo predaných nápojov,
pocet obslúených hostí,
trby v clenení za jedlá, nápoje, obchodný tovar a ostatné sluby,
prevádzkové náklady,
obrátka na jedno miesto na sedenie pri stole,
priemerné denné trby,
úroven nákladov nákupu na trby za nápoje,
úroven nákladov nákupu na trby za jedlá,
priemerná kalkulacná priráka za nápoje,
priemerná kalkulacná priráka za jedlá,
priemerná kalkulacná priráka za obchodný tovar.
10. Majetková a kapitálová výstavba podniku
11. Súvaha (bilancia) - vstupný výkaz pre analýzu majetkovej a kapitálovej truktúry podniku cestovného ruchu Súvaha (bilancia) je statický úctovný výkaz, v ktorom je zachytený stav majetku podniku a zdrojov jeho krytia. Majetok podniku predstavuje aktíva súvahy a zdroje krytia predstavujú v súvahe pasíva. Pre posúdenie financnej situácie podniku je význam informácií cerpaných zo súvahy znacný. Súvaha je zostavená tak, e na prvom riadku v aktívach sa uvádza celková suma aktív a na prvom riadku v pasívach celková suma pasív. Súvahová rovnováha platí tak, e aktíva v benom úctovnom období sa musia rovnat pasívam.
12. Majetok podniku (aktíva ) A. Pohladávky za upísané vlastné imanie
B. Neobený majetok (investicný, fixný, stále aktíva)
C. Obený majetok (obené aktíva)
D. Casové rozlíenie (Ostatné aktíva).
13. truktúra majetku
14. Neobený majetok Neobený majetok sa z hladiska vecného delí na hmotný neobený majetok (HNM, HIM), drobný hmotný neobený majetok (DHNM, DHIM), nehmotný neobený majetok (NNM, NIM), drobný nehmotný neobený majetok (DNNM, DNIM), financný majetok (FM, FIM).
Hmotný neobený majetok (budovy, stavby, zariadenia, pozemky, atd.) je majetok, ktorého nadobúdacia hodnota je nad 1 700 EUR a doba uívania dlhia ako 1 rok .
Nehmotný neobený majetok (patenty, licencie, know-how, atd.) má nadobúdaciu hodnotu nad 2 400 EUR a dobu uívania nad jeden rok.
Financný majetok tvoria podielové cenné papiere a vklady v podnikoch s rozhodujúcim vplyvom, podielové cenné papiere a vklady v podnikoch s podstatným vplyvom, ostatné investicné cenné papiere a vklady, pôicky podnikom v skupine a iné financné investície.
.
15. Obený majetok
Nachádza sa vo sfére výroby, ako zásoby:
výrobné zásoby - surovín,
zásoby nedokoncenej výroby, polotovarov,
zásoby hotových výrobkov.
Velmi dôleitým informacným zdrojom sú hlavne pohladávky, a to krátkodobé s dobou splatnosti do jedného roka. V súvahe sa pohladávky uvádzajú podla zostatkovej doby splatnosti ku dnu zostavenia úctovnej závierky a nie podla dohodnutej doby splatnosti pri vzniku pohladávky. Výka pohladávok je dôleitá aj pre posúdenie aktivity podniku podla doby obratu pohladávok. Okrem pohladávok sa z obených aktív pre posúdenie aktivity podniku za dôleité povaujú aj zásoby, a to prostredníctvom doby obratu zásob.
a vo sfére obehu, ako:
u spomínané pohladávky,
peniaze v pokladni a na úctoch v bankách,
hotové výrobky,
krátkodobé cenné papiere.
16. Casové rozlíenie Preplatky nákladov a nedoplatky výnosov sa oznacujú ako casové rozlíenie majetku (prechodné aktíva), t.j. oznacujú nároky podnikatelskej jednotky, naproti tomu preplatky výnosov a nedoplatky nákladov sa oznacujú ako casové rozlíenie kapitálu (prechodné pasíva), t.j. predstavujú záväzky úctovnej jednotky.
Patria sem:
preplatky nákladov, ktoré sú v úctovnej osnove pre podnikatelov reprezentované úctami 381 -Náklady budúcich období a 382 - Komplexné náklady budúcich období,
nedoplatky výnosov sú v úctovnej osnove pre podnikatelov reprezentované úctom 385 - Príjmy budúcich období.
17. truktúra majetku z pohladu jeho likvidnosti Aktíva 1.stupna likvidnosti - peniaze v pokladni, na úctoch, krátkodobé cenné papiere.
Aktíva 2.stupna likvidnosti - aktíva 1.stupna + krátkodobé pohladávky.
Aktíva 3.stupna likvidnosti - obené aktíva.
Aktíva 4.stupna likvidnosti - financné aktíva dlhodobej povahy.
Aktíva 5.stupna likvidnosti - investicný majetok (fixné aktíva).
18. Vztah investícií (ceny obstarania alebo vstupnej ceny) oprávok a odpisov Medzi majetkom, investíciami a odpismi je velmi úzka väzba, ktorú si je potrebné uvedomit pri sledovaní budúcich zámerov firmy. Ako prvé vystupujú v tomto procese investície. Tieto postupom casu strácajú svoju hodnotu a ich zmena vo forme oprávok vstupuje do majetku firmy, odpisy ako druhá cast, ktorá predstavuje amortizacnú ciastku, vstupujú do výkazu ziskov a strát.
Ked sa na to pozrieme z pohladu ekonomických kategórií a riadenia toku penaných prostriedkov, potom investície predstavujú výdaj, ktorý sa vo forme oprávok premieta do majetku firmy a vo forme odpisov ako náklad zasa do výkazu ziskov a strát. Tento proces mono znázornit nasledovne nasledovný snímok.
19. Vztah investícií (ceny obstarania alebo vstupnej ceny) oprávok a odpisov
20. Kapitálová truktúra - pasíva A. Vlastné imanie
Základné imanie
Kapitálové fondy ( emisné áio )
Fondy tvorené zo zisku
Hospodársky výsledok minulých rokov
Hospodársky výsledok beného úctovného obdobia
B. Cudzie zdroje záväzky.
Rezervy predstavujú cudzie zdroje, na úhradu budúcich záväzkov, ktoré nám vzniknú so vznikom nákladov, poznáme úcel, ale nepoznáme presnú výku a presný cas cerpania rezervy. Rezervy cleníme na krátkodobé a dlhodobé. Krátkodobé do 1 roka na nevycerpané dovolenky, na reklamácie, na nevyfakturované dodávky a podobne.
Dlhodobé záväzky
Krátkodobé záväzky.
Bankové úvery a výpomoci
C. Casové rozlíenie - výdavky 383 a výnosy budúcich období - 384.
21. truktúra kapitálu
22. Cistý pracovný kapitál Je to relatívne volná cast kapitálu, ktorá je chápaná ako urcitý volný financný fond.
Pre financného manaéra je tento fond súcastou obeného majetku, financovaného dlhodobým kapitálom. Je to teda relatívne volný kapitál.
Manaérsky prístup je CPK ako ku fondu financných prostriedkov.
Majitel firmy rozhoduje o dlhodobom financovaní, o jeho zvyovaní alebo zniovaní. Vyjadruje sa k nadobudnutiu fixných aktív a k ich zmenám. On rozhoduje o tom, kolko kapitálu z dlhodobého kapitálu sa pouije na financovanie benej cinnosti. Pre neho je pracovný kapitál bene pracujúcim dlhodobým kapitálom.
PK = OA- KPK = VI + DCZ - FA
23. Schéma tvorby cistého pracovného kapitálu z pohladu manaéra a majitela
24. Výnosy, náklady, zisk
25. Výkaz ziskov a strát Výkaz ziskov a strát je výkaz, ktorý poskytuje informácie o podnikových výnosoch a nákladoch. Rozdiel výnosov a nákladov je hospodársky výsledok za úctovné obdobie. Úcelová skladba výkazu umonuje zistit hospodársky výsledok v poadovanej truktúre. truktúra výkazu zodpovedá kritériám obchodnej cinnosti (vycíslovanie obchodnej mare ), výrobnej cinnosti (vycíslovanie pridanej hodnoty) financnej a mimoriadnej cinnosti. Hospodársky výsledok je sledovaný v troch oblastiach podnikovej cinnosti CR:
hospodárskej cinnosti ( prevádzkovej ubytovanie, stravovanie, ostatné cinnosti ),
financnej cinnosti,
mimoriadnej cinnosti.
26. truktúra VZ a S
27. Výkaz ziskov a strát - náklady
Náklad znamená, e nieco obetujeme pre dosiahnutie budúceho prospechu. Náklad meriame mnostvom penazí, ktoré sme obetovali, zaplatili alebo mono zatial ani nezaplatili pre získanie budúceho prospechu. Náklad sa nerovná výdaj, ten môe vzniknút skôr alebo neskôr. Nás zaujíma náklad v okamihu opotrebovania alebo napr. spotreby.
Náklad spotrebované zdroje pre uskutocnenie výnosu.
Výdaj zaplatenie peniazmi.
Financné úctovníctvo clení náklady na: prevádzkové, financné a mimoriadne. K prevádzkovým nákladom patria napríklad: spotreba materiálu a energie na prípravu jedál a nápojov, na prípravu izieb a dalích sluieb odbytových stredísk, sluby, osobné náklady, dane a poplatky, odpisy hmotného a nehmotného investicného majetku, ostatné prevádzkové náklady, atd. K financným nákladom patria napríklad platené úroky a ostatné financné náklady. Mimoriadne náklady predstavujú také náklady, ktoré sa vyskytnú mimoriadne, teda nepôjde o pravidelne vznikajúce nákladové poloky.
28. Výkaz ziskov a strát - výnosy Výnosy sú penaným ekvivalentom predaných výkonov (výrobkov, tovaru, sluieb).
Výnos - predaný výrobok, sluba, produkt, v prípade zmeny stavu aj nepredaný.
Príjem prijatie penazí za predaj.
Pre potreby financného úctovníctva sa výnosy z druhového hladiska clenia na:
1. Výnosy externé:
Trby za vlastné výkony a tovar.
Iné prevádzkové výnosy (trby z predaja majetku, prijaté pokuty a penále), financné.
Výnosy ( trby z predaja cenných papierov, úroky, kurzové zisky).
2. Poloky, ktoré majú charakter vnútropodnikových výnosov:
Zmeny stavu vnútropodnikových zásob.
Aktivácia materiálu, tovaru, investicného majetku.
Zúctovanie rezerv a opravných poloiek.
3. Mimoriadne výnosy.
29. truktúra VZ a S - EBIT
30. Klasifikácia nákladov Druhové triedenie nákladov spotreba surovín, materiálu, palív, energie a iných látok, odpisy, mzdové a ostatné osobné náklady, financné náklady a náklady na sluby.
Úcelové triedenie nákladov podla útvarov hospodárskych stredísk, strediskové úctovníctvo alebo podla výkonu kalkulacné clenenie nákladov, ubytovacieho, stravovacieho a iného zariadenia CR, ktoré poskytujú ostatné sluby CR.
31. truktúra nákladov v podniku CR Nákladové analýzy sa venujú analýzam truktúry nákladov, analýzam vývoja nákladov, trendom, ale aj analýzam vynakladania nákladov na objekty.
Za rozhodujúce náklady, ktoré sú potrebné na plynulé zabezpecenie prevádzky napr. hotela sa povaujú:
spotreba materiálu,
spotreba energie,
náklady na spotrebu tovaru,
náklady na mzdy a sociálne poistenie,
náklady na propagáciu a marketing,
náklady na administratívu a réiu,
odpisy,
financné náklady.
Controlling vak pre riadenie potrebuje omnoho podrobnejie clenenie nákladov. Odporúca sa náklady plánovat na mesiace a rozpisovat podla jednotlivých stredísk.
Podla prieskumov sa zistilo, e materiálové náklady v hoteli predstavujú 40%, osobné 24%, réia 20% a zvyných 16% je zisk. Avak v ubytovacom zariadení prevládajú osobné náklady a v stravovacom stredisku prevládajú materiálové náklady.
32. Fixné a variabilné náklady podniku CR V závislosti od zmien objemu výroby sa cast nákladov mení, tieto náklady nazývame variabilné náklady. Tieto náklady sa môu menit rovnako rýchle ako objem výroby a vtedy sa vyvíjajú proporcionálne alebo rastú rýchlejie nad - proporcionálne, alebo rastú pomalie pod - proporcionálne. Do variabilných nákladov patria jednotkové náklady a cast reijných (variabilná zloka) nákladov. Pri manaérskych prepoctoch obvykle predpokladáme, e sa variabilné náklady vyvíjajú proporcionálne.
Druhá cast nákladov je od objemu výroby nezávislá, preto ich nazývame fixné náklady. Fixné náklady ete neznamenajú, e sú úplne nemenné, sú v urcitom krátkom casovom okamihu stále a nie sú závislé od zmeny objemu výroby, ale v case sa menia skokom. Do fixných nákladov patrí velká cast reijných nákladov.
Za prijatelný pomer fixných a variabilných nákladov v hoteli sa povauje pomer: 50:70% ku 50 : 30%.
33. Clenenie fixných nákladov v podniku CR Na základe podrobnejích výskumov sa zistilo, e blok fixných nákladov nie je a taký homogénny, ale casti týchto nákladov môu byt ovplyvnované rozhodnutiami riadiacich pracovníkov. Tieto fixné náklady sa oznacujú ako peciálne fixné náklady. peciálne fixné náklady vznikajú v oblastiach zodpovednosti za marketing, odbyt, výrobu, ale aj materiálové hospodárstvo. peciálne fixné náklady sa môu pridat k jednotlivým výrobným skupinám mesacne i kumulovane, a to v absolútnych hodnotách.
Ostatné fixné náklady nazývame veobecnými fixnými nákladmi, ktoré môe ovplyvnovat iba rozhodnutie vedenia. Obsahujú náklady najmä financnej uctárne, ako aj správy.
34. Variabilné náklady podniku CR Za premenlivé variabilné náklady napr. v hoteli sa povaujú:
spotreba elektrickej energie,
spotreba teplej a studenej vody,
vykurovanie, ak sa pouíva klimatizacné zariadenie,
náklady na pranie a ehlenie postelnej bielizne,
upratovanie izby a kúpelne, spotreba cistiacich prostriedkov,
náklady na údrbu a opravy,
vybavenie izby informacným a propagacným materiálom,
vybavenie izby hygienickými potrebami tandardu,
cast za spotrebu energie výtahu a spolocných priestorov,
prípadné kody na izbe ak sa nenájde vinník,
dalie náklady podla charakteru prevádzky.
35. Podiel variabilných a fixných nákladov v hoteli Takmer vetky náklady hotela majú charakter proporcionálnych alebo pod- proporcionálnych, take v prípade nárastu prenocovaní by nemali ohrozit hospodárenie hotela.
Priemerne sa podiel fixných nákladov v hoteli pohybuje okolo 59,5%.
Podiel variabilných nákladov okolo 40,5%.
36. Fixné a premenlivé náklady v stravovacích strediskách Aj v stravovacích strediskách vznikajú fixné a variabilné náklady. V tomto prípade sa hovorí o viazanosti fixných nákladov na pohotovost k výrobe jedál a nápojov, k predaju a poskytovaniu sluieb. S pohotovostou vznikajú fixné náklady v sklade, kuchyni a v odbytových strediskách. Fixné náklady sú dané viazaním urcitého mnostva zásob v sklade i v kuchyni, urcitým rozsahom vyrobených jedál pre ponuku s prípravou, udriavaním a stálou pohotovostou kapacity odbytových stredísk. S týmito pracoviskami sa viau ako fixné náklady aj urcité mnostvá energie, odpisy, technické kontroly, opravy a údrba, ciastocne aj osobné náklady.
Odbytové strediská ciastocne regulujú tieto fixné náklady tým, e majú v ponuke viac jedál na objednávku.
Variabilné náklady stravovacieho strediska sú:
náklady spotreby tovaru na prípravu jedál,
náklady spotreby tovaru, ktorý má charakter nápojov,
náklady na spotrebu el. energie, plynu,
náklady na pranie a cistenie,
náklady na opravu a údrbu,
náklady na doplnenie inventára,
dalie náklady podla charakteru prevádzky.
37. Tradicný nákladový model podniku CR Strediskové hospodárenie
38. Procesný nákladový model podniku CR
39. Porovnanie modelov tradicný verzus procesný Tradicný model ABC model
stredisko xy stredisko xy
40. Procesy v podnikoch CR
41. Pojem proces Logická postupnost cinností, ktoré slúia k transformácii vstupov do pridanej hodnoty výstupov.
Proces je spustený a ukoncený urcitou udalostou .
Proces má svoje ciele a metriky týchto cielov. Má tie svojho interného vlastníka a svojich interných, resp. externých zákazníkov.
Sekvencia úkonov a aktivít, ktoré vedú k dodaniu produktov k zákazníkovi.
Cinnosti s jasne vymedzeným zaciatkom a koncom.
Delenie procesov:
riadiace procesy
hlavné procesy
podporné procesy
42. Charakteristika procesov Riadiace procesy:
nevytvárajú pridanú hodnotu
prebiehajú napriec spolocnostou
nemajú externých zákazníkov
negujú trby.
Hlavné procesy:
vytvárajú pridanú hodnotu
prebiehajú napriec spolocnostou
majú externých zákazníkov
generujú trby.
Podporné procesy:
vytvárajú pridanú hodnotu
neprebiehajú napriec spolocnostou
nemajú externých zákazníkov
negujú trby
43. Procesná organizácia Má identifikované klúcové hodnototvorné procesy a hlavné podporné procesy.
Kadý prces má svojho zákazníka a je definovaný hodnotou, ktorú vytvára pre vnútorného alebo vonkajieho zákazníka.
Kadý proces má svojho vlastníka, ktorý zodpovedá za optimálny priebeh a výstupy ( zodpovdnost za výsledok, nie za vykonávanú cinnost.
Pre vetky procesy sú stanovené indikátory poadovaného výkonu (meratelné ciele, tandardy, apod.).
Klúcovým indikátorom je spokojnost zákazníka s dodanou hodnotou (hodnotou výstupu).
Procesy, ktoré nevytvárajú iadnu hodnotu sa eliminujú.
44. Procesná truktúra podniku CR
45. Procesy prebiehajúce v podniku CR Hotelový podnik funguje pomocou týchto druhov aktivít - aktivity pre procesný controlling:
nákup a zásobovanie hotela potravinami, pochutinami, materiálom na prevádzku hotela, prostriedkami na zabezpecenie administratívy hotela, hardwerom, prostriedkami komunikácie, nosicmi energií, technológiou, vybavením pre skladovanie dopravu,
výdaj potravín a pochutín zo skladu na spracovanie a prípravu jedál a nápojov, výdaj prostriedkov na vybavenie hotelových izieb, výdaj hygienických potrieb, cistiacich prostriedkov, prostriedkov pre prácu administratívy, dopravy a podobne,
technológiu prípravy nápojov a pokrmov a ich adjustáciu pre konzumáciu, prechodné skladovanie a udranie úitkových hodnôt,
predaj pokrmov a nápojov do priamej konzumácie, tvorba cien pokrmov a nápojov, vývoj a pouívanie kalkulacnej priráky k nákladovým cenám, inkaso a evidovanie trieb za jedlá a nápoje,
predaj ubytovacích kapacít v mnostve a truktúre izieb podla vybavenia hotela, predaj doplnkových sluieb súvisiacich s pobytom, tvorba cien za izboden podla druhu izby, poskytovanie cenových zliav, inkaso a evidovanie trieb za ubytovacie a ostatné sluby, cinnost, evidencia zmenárne,
evidencia vetkých procesov súvisiacich s hodnotami vecného charakteru, s pracovným casom, kapacitami, realizáciou tovaru,
sústredenie evidencie trieb hotela za realizovaný produkt hotela, a to spolu, podla úsekov stredísk hotela, kadodenne k 24 hodine, podla týdnov a mesiacov,
riadenie prevádzky, vetkých úsekov, stredísk, pracovísk, s vyuitím nástrojov podnikového manamentu, ako aj manamentov jednotlivých stredísk.
46. Systém väzieb v ubytovacom zariadení
47. Produkty v podniku CR napr. v hoteli Produkt ubytovacích sluieb
Produkt odbytových stredísk
Produkt ostatných stredísk a sluieb
Trby za produkt ubytovacích sluieb podmienujú:
ubytovacia kapacita pocet izieb
truktúra izieb
dopyt
ceny za izbodni
pocet dní prevádzky pocas roka
vyuívanie obsadenie predaj izieb
48. Trby odbytových stredísk a ostatných stredísk Trby za produkty odbytových stredísk podmienujú:
pocet a druhy odbytových stredísk,
kapacita odbytových stredísk,
ponúkaný sortiment odbytových stredísk,
prevádzková doba stredísk,
pocet dní prevádzky pocas roka,
dopyt a ceny jedál a nápojov.
Trby za produkt ostatných stredísk:
pocet a druhy ostatných stredísk,
vybavenost a tandardy kvality ostatných stredísk,
pocet dní prevádzky pocas roka,
prevádzková doba,
miera vyuívania kapacít ostatných stredísk,
dopyt a ceny ostatných sluieb.
49. Tvorba manaérskych výkazov v podnikoch cestovného ruchu
50. Marketing a inovácie
51. Marketing Centrom pozornosti marketingu je zákazník, jeho poiadavky a potreby, ktoré sa snaí podnikatelský i nepodnikatelský subjekt uspokojit. Úlohy, ktoré plní marketing v podnikových a mimo - podnikových organizáciách, sú predovetkým tieto:
vymedzenie smerov rozvoja nových podnikatelských aktivít vo vztahu k trhu,
analýza trhových príleitostí,
segmentácia trhu,
analýza výrobného sortimentu, programu odbytu a jeho postavenia na trhu,
spôsob komunikácie zo zákazníkmi,
vytváranie a vyuívanie marketingových informacných systémov,
podpora predaja, atd.
52. Marketingové úlohy Z pohladu marketingu by mal kadý pracovník zodpovedný za túto cinnost vykonávat nasledovné úlohy:
hladat, zbierat, triedit a vyhodnocovat informácie - marketingový výskum,
formulovat prognózy vývoja trhu, potrieb a poiadaviek zákazníkov súcasných aj potenciálnych,
vyvíjat a plánovat nové produkty,
zavádzat produkty (ubytovanie, stravovanie, ostatné sluby ) na trh v poadovanom mnostve, cene a kvalite vrátane ich distribúcie a predaja,
komunikovat so zákazníkom na úrovni produktu (reklama, podpora predaja) - marketingová komunikácia.
53. Marketingové riadenie Marketingové riadenie je proces plánovania a uskutocnovania koncepcie, tvorby cien, propagácie a distribúcie mylienok, tovaru a sluieb s cielom vytvárat výmeny, ktoré uspokojujú jednotlivcov a organizácie.
Na základe uvedenej definície je zrejmé, e marketingové riadenie je profesia, zahrnujúca rozbor, plánovanie, uskutocnovanie a kontrolu. Pokrýva mylienky, tovar a sluby a spocíva na predstave výmeny. Jeho cielom je dosiahnut spokojnost zúcastnených strán.
54. Nástroje marketingu Produkt. Môe ním byt hmotný aj nehmotný statok zvlát výrobok alebo sluba, o ktorú prejaví zákazník záujem a je za nu ochotný poskytnút primeranú úplatu. Z pohladu marketingu to môe byt aj mylienka, prírodné a kultúrne pamiatky, informácie, penané prostriedky a pod. V súvislosti s ním sa objavujú v modernom marketingu aj vývoj a výskum produktov ako jeho dôleité súcasti.
Cena. Predstavuje hodnotu produktu vyjadrenú v penaných jednotkách. Je podstatným faktorom, ktorý ovplyvnuje správanie a rozhodovanie zákazníka. Ovplyvnuje je na strane trhu ponuka a dopyt a na strane podniku vynaloené náklady súvisiace s produktom.
Distribúcia. Úlohou distribúcie je dopravit produkt co najefektívnejie k zákazníkovi a tým mu zabezpecit výhodu priestorovú a casovú. Základnými prvkami distribúcie sú velkoobchody a maloobchody. Funkciami distribúcie sú preprava produktov, skladovanie, predaj, servis a pod.
Propagácia. Úcelom propagácie je dostat informáciu o produkte k zákazníkovi a tým v nom vzbudit záujem o daný produkt a presvedcit ho ku kúpe.
55. Marketing a Inovácie Teóriu inovácii prepracoval Schumpeter a odkázal nám túto definíciu:
Inovácia je kadá zmena vo firme, ktorá vedie k novému stavu.
V trhovom hospodárstve je inovácia významným stimulátorom snahy o získanie komparatívnej výhody v postavení na trhu a o dosiahnutie vyej miery zisku. Kadá inovácia vak vyaduje jej projektové zabezpecenie.
56. Inovacné rady podniku CR
57. Pät úrovní produktu CR - hotel Pri plánovaní trhovej ponuky musí dodávatel uvaovat o piatich úrovniach výrobku:
Úroven predstavuje základný úitok, t.j. základná sluba alebo úitok pre zákazníka. Ak by sa jednalo napr. O hotel, tak nocný zákazník kupuje odpocinok a spánok, v prípade, ked si ena kupuje rú, kupuje nádej, a podobne.
Obchodník musí transformovat tento úitok do veobecne pouitelného výrobku, do základnej verzie výrobku. Preto sa hotel skladá z recepcie, z izieb a podobne.
Tretia úroven je tvorená ocakávaným výrobkom, ktorý predstavuje súbor vlastností a podmienok, ktoré zákazník bene ocakáva a ktoré mu vyhovujú, ked si tento výrobok kupuje. Hotelový návtevník napríklad ocakáva cistú postel, mydlo, uterák, prívod teplej a studenej vody, telefón, pomerný pokoj a podobne. Pretoe väcina hotelov tieto poiadavky splna a návtevník nemá iné poiadavky, tak sa ubytuje v tom hoteli, ktorý bude pre neho najvhodnejí.
58. Pät úrovní produktu CR - hotel Túto úroven predstavuje rozírený výrobok, t.j. výrobok, ktorý zahrna dodatocné sluby a úitky, ktorými sa odliuje ponuka firmy od ponuky konkurencie. Hotel rozíri svoju ponuku o televízor na izbe, ampón, cerstvé kvety, rýchlu registráciu, rýchle vyúctovanie, servírovanie jedál na izbu a podobne. V súcasnom období prebieha boj v tejto oblasti rozíreného produktu. Tento rozírený výrobok sa musí zameriavat aj na otázku, ako chce zákazník pouívat výrobok. Nová konkurencieschopnost nie je v tom, co firmy vedia vyrobit, ale v tom co ku svojmu výrobku pridajú formou balenia, sluieb, reklamy, rád zákazníkom, dodacích podmienok, skladovania a podobne.
Piata úroven predstavuje potenciálny výrobok ( moný ), t.j. zahrna vetky premeny a rozírenie do budúcnosti, predstavuje smer budúceho moného vývoja. Je to oblast, ktorú firmy intenzívne skúmajú a skúmajú ako uspokojit poiadavky zákazníkov a zároven odlíit svoju ponuku od konkurencie. Súcasné hotely, ktoré ponúkajú iba apartmány, predstavujú takúto inovacnú transformáciu.
Niektoré firmy rozirujú nielen úitky výrobkov, ale pridávajú nieco na poteenie. Poteenie predstavuje nieco, cím je zákazník neocakávane prekvapený. Napríklad hotelový host si nájde na vankúi cukríky, cokoládu, alebo na stole misu s ovocím, Takto firma dáva najavo, e sa stará o zákazníka peciálnym spôsobom.
59. Novodobý marketing - CRM Cestu pre zdokonalenie riadenia vztahu so zákazníkmi predstavuje moderný marketing. Tento model sa zacal uplatnovat v poslednom desatrocí a posunul marketingové myslenie o krok dalej. Oproti klasickému marketingu sa vyznacuje silnejou orientáciou na konkrétnych zákazníkov ( tzv. vztahový marketing ).
Moderné marketingové ponímanie sa dá zhrnút do 3C:
Customer benefits ( prospech pre zákazníka )
Total customer Cost ( celkové náklady spojené s nákupom )
Convenience ( pohodlie zákazníka)
Základný princíp vztahového marketingu v uom slova zmysle vychádza z chápania marketingu ako procesu zameraného na tvorbu hodnoty pocas celého obdobia spolupráce medzi dodávatelom a jeho cielovými zákazníkmi.
60. Moderný marketing Je postavený na princípoch klasického marketingu, ktoré dalej rozvíja.
Ide o vztahový marketing so silným dôrazom na partnerský vztah, obojstranne prospený medzi dodávatelom a zákazníkom.
Cielom moderného marketingu je získanie a udranie konkurencnej výhody uspokojovaním zákazníckych potrieb, a to pri zachovaní prijatelnej úrovne nákladov pre zákazníka.
Kvalita je definovaná zákazníkom. Pritom nejde iba o kvalitu samotného výrobku, ale kvalitu celej zákazníckej podpory. Cielom je nájst rovnováhu medzi úrovnou nárokov a úrovnou poskytovaných sluieb.
Je postavený na snahe dlhodobo udrat kadého konkrétneho zákazníka.
Kladie dôraz na slubu zákazníkovi nejde o to predat zákazníkovi produkt, ale komplexnú slubu, ktorej súcastou je aj konkrétny produkt.
Vyaduje osobný kontakt so zákazníkom a pravidelnú obojstrannú komunikáciu.
Najdôleitejím parametrom je cas rýchlost odozvy.
Vyaduje vyuívanie interného marketingu ( vytvára zázemie pre samotný vztahový marketing a je moné do neho zaclenit vetky aktivity smerujúce ku vzdelávaniu a motivácii zamestnancov, komunikácii medzi manamentom a ostanými zamestnancami, ale aj prezentácii firemných zámerov a cielov).
61. Definícia CRM CRM je dynamický, integrovaný, strategický systém, zameraný na zvyovanie kvality vztahov so zákazníkmi s cielom maximalizácie vzájomne poskytovaných hodnôt. Zloky systému tvoria podniková koncepcia, stratégia, taktika, podnikové procesy, intelektuálny kapitál, organizácia, podniková kultúra a informacné technológie.
62. Aplikacnú architektúru CRM systémov Aplikacnú architektúru CRM systémov môeme rozdelit na tri casti:
komunikacná ( kooperacná ) cast
operacná ( operatívna )cast
analytická cast
Komunikacnú cast CRM systémov vyuíva front office, jej úlohou je riadit distribucné kanály a zabezpecovat tok informácií medzi zákazníkom a organizáciou ako napr. reklama, oslovenie klienta, zasielanie ponúk, prijatie objednávok atd. Medzi distribucné kanály patrí: call centrum, pobocky, obchodný zástupcovia, obchodní partneri, internet - web a email, mobilné zariadenia - sms a wap, pota a dalie. Operacnú cast CRM systémov vyuíva back office, jej úlohou je spracovávat a riadit celý marketingový a obchodný cyklus podniku ako napr. spracovat objednávky, riadit dodanie tovaru, fakturáciu, servis a pod. Tieto zloky CRM poskytujú podniku mnostvo dát o zákazníkoch, o vývoji ich chovania, o poadovaných produktoch, servisných potrebách a podobne.
Analytický cast nadväzuje na operacnú cast CRM a roziruje jeho význam o analýzu chovania zákazníkov, o sledovanie a prognózovanie vývojových trendov v oblasti sluieb ci produktov, o hladanie vhodných obchodných vzorov, atd. Ide o kombináciu klasických CRM nástrojov a analytických nástrojov. Táto oblast sa stáva klúcovou, pretoe práve analýza zhromadených údajov umonuje realizovat také kroky ci opatrenia, ktoré privedú podnik k dosiahnutiu ocakávaných ekonomických prínosov. Analytické nástroje sa vyuívajú tie pre vyhodnocovanie efektivity marketingových kampaní, kontaktných kanálov, obchodných a podporných procesov. S výhodou sa dajú vyuit na identifikáciu rizikových situácií.
63. BSC ako nástroj a metóda rieenia Model CRM môeme budovat na princípoch modelu BSC. BSC v sebe zahrna aj hodnotenie výkonnosti podniku ako celku, je prepojený so stratégiou podniku a vyuíva ukazovatele a metódy hodnotenia a riadenia zákazníckej základne. V tejto oblasti práve nachádzame prepojenie medzi CRM a BSC. BSC je vynikajúcim a komplexným nástrojom na tvorbu a realizáciu stratégie CRM. Je viac ako zrejmé, e v súlade so stratégiou riadenia zákazníckej základne je potrebné zaviest aj nové výkonové ukazovatele v oblasti zákazníckej perspektívy pre hodnotenie výkonnosti podniku.
Vybudovanie CRM systému, bez jeho zladenia so stratégiou, je polovicné rieenie. Stanovisko odborníkov je jednoznacné, podnik, ktorý implementuje CRM systém bez toho, aby dôkladne definoval firemnú CRM stratégiu je hazardérom. A práve pri formulovaní a budovaní stratégie môe firmám pomôct BSC ( Balanced Scorecard strategický systém riadenia ), ktorý vytvára vynikajúci priestor pre zadefinovanie CRM stratégie, stratégie riadenia vztahov so zákazníkom a jej dokonalé prepojenie na stratégiu podniku ako celku.
64. Model tvorby BSC
65. Základné kroky tvorby modelu analytickej zloky CRM s uplatnením metodiky BSC
Postup tvorby:
SWOT analýza systému CRM.
Analýza kritických faktorov úspechu.
Tvorba poslania, stratégie, strategických cielov.
Tvorba strategickej mapy so zameraním na lojalitu zákazníkov.
Návrh ukazovatelov, metrík.
Návrh procesov na redesign.
66. Metódy analýzy postavenia podniku na trhu SWOT analýza,
Analýza kritických faktorov úspechu,
Portfóliové analýzy BCG, GE a iné.
67. Ukáka SWOT analýzy zákazníckej perspektívy CR
68. Stratégia smerovania na základe SWOT
69. Kritické faktory úspechu
70. Vízia, poslanie, stratégie
71. Strategická mapa CR v systéme BSC
72. Kontrola plnenia cielov v BSC
73. Benchmarkeing hotelových zariadení Porovnanie hotelov
74. Zoznam pouitej literatúry G. Sládek, K. Valentová: Controlling hotela a retaurácie. IURA EDITION, spol. s r.o., Bratislava 2006.
I. Neumaierová, I. Neumaier: Výkonnost a trní hodnota firmy. Grada Publishing, a.s. 2002.
I. Neumaierová a kol.: Rízení hodnoty firmy. PROFESS CONSULTING s r.o. 2005.
M. Synek: Manaérska ekonomika. Praha, Grada Publishing 1996.
K. Zalai: Financno ekonomická analýza. Bratislava, Sprint 1998.
K. Vlachynský: Podnikové financie. Bratislava, Alfa 1993.
V. Satnek: Zvyování výkonnosti procesným rízením nákladu. Praha Grada Publishing 2003.
J. Horváthová P. Gallo: Controlling. Preov, Dominanta 2002.
K. Vlachynský: Financný manament. Bratislava, ELITA 1993.