Sopky z chemického hľadiska

1. Sopkyz chemického hľadiska Šk. rok 2010/2011 Trieda: II.A Ján Gáfrik, Patrik Kocian, DavidKulišiak, Matúš Murín

2. Láva • je roztavená hornina vyvrhovaná z krátera sopky počas erupcie • teplota lávy je od 700 °C do 1 200 °C • láva- roztavená hornina na povrchu Zeme • magma- roztavená hornina pod povrchom

3. Chemické zloženie Viskozita • Felzické lávy • Intermediátne lávy • Mafické lávy • Ultramafické lávy • Vysokoviskózne • Viskózne • Nízkoviskózne

4. Typy láv a ich formy • Lávové dómy- popraskané teleso s kupolovitýmtvarom • Laminárne prúdy- listové útvary, ktoré majú veľmi chaotickú štruktúru • 'A'a-hrubá, popraskaná štruktúra, tvorená blokmi rozlámanej lávy • Poduškové lávy- kvapkovitéalebo vankúšovité tvary v podmorskom prostredí Podušková láva Lávový dóm 'A'a láva

5. Sopečné plyny • Vodná para- vznikne agresívna chemická zmes urýchľujúca koróziu • Oxid uhličitý- je významným tvorcom skleníkového efektu na Zemi • Oxid siričitý- má dobrú schopnosť odrážať slnečné žiarenie , čím zabraňuje prenikaniu lúčov k povrchu, čo vedie k ochladzovaniu povrchu • Chlór- môže negatívne ovplyvniť životné prostredie • Fluór- vpodobe fluorovodíku sa dostáva na povrch, kde kontaminuje oblasť spádu

6. Prečo sopka chŕli oheň? Pretože naša Zem je horúca, a aj keď sa stále ešte trochu zohrieva, chladne. Sopky nechrlia oheň, to len tak vyzerá. Vystreľujú z nich žeravé kamene, vyletuje popol, vyteká roztavená hornina, niekedy vyletí celá sopka.

7. Dichrómanovasopka Princíp: -oxidačno-redukčná reakcia rozkladu dichrómanu amónneho (NH4)2Cr2O7 → N2 + 4 H2O + Cr2O3 -dusík a voda prúdia vrstvou oxidu chromitého, ktorý vynášajú na vrchol kužeľa

8. 1.Pokus- neúspešný • 2.Pokus- troska vylietavala z kráteru do maximálnej výšky po približne 15-tich sekundách. Vylietava do výšky 25 cm a do maximálnej diaľky 60 cm od krátera avšak najviac trosky vyletelo do vzdialenosti cca. 5 cm od „krátera.“

9. 3.Pokus- zvýšili sme množstvo dichrómanu o 25%. • Maximálna výška chrlenia po 20-tich sekundách • Častice vylietavali do výšky približne 27 cm • Vzdialenosť častíc od kráteru zostala na max. hodnote 60 cm

10. Tabuľka nameraných hodnôt

11. Graf

12. Kyslé dažde • vznikajú dôsledkom spaľovania fosílnych palív • spaľovaním dochádza k emisiám niektorých plynov ako sú napr. oxid siričitý • hoci existujú aj prírodné zdroje emisií ( vulkanická činnosť, rozklad organizmov ), viac ako 90% emisií má pôvod v ľudskej činnosti

13. Chemická reakcia vzniku kyslých dažďov • SO2 + NO + H2O = kyslý dážď • Tekutiny majú rôzny stupeň kyslosti. • Bežná dažďová voda, aj keď nie je znečistená, je čiastočne kyslá, má pH faktor 5,0 až 5,6. • Za kyslý dážď sa považuje dažďová voda s pH faktorom od 1,0 do 5,0.

14. Rozklad síry na oxid siričitý vo vode • Pokus bol zameraný na rozklad síry, ktorá zreaguje s kyslíkom za vzniku oxidu siričitého, ktorá má práve na svedomí tieto kyslé procesy

17. Použitá literatúra • 1. Rubin, Ken: Sopky a zemetrasenia, Bratislava; Slovart, 2008, ISBN: 8080855185 • 2. Kolektív: Zem, Bratislava; Ikar, 2009, ISBN: 8055107963 • 3. WolfgangHohlbein: Vulkán na morskom dne, Bratislava; Mladé letá, 2008, ISBN: 9788010038 • Stránky • 1. http://sk.wikipedia.org/wiki/Sopka • 2. http://www.sopky.estranky.sk/clanky/sopky/sopka • 3. http://wapedia.mobi/sk/Sopka

18. Ďakujeme za pozornosť