Sopečná činnosť a sopky

1. Sopečná činnosť a sopky Michal Tabačko, 7.C ZŠ Užhorodská 39, Košice

2. Viete že bežná predstava o sopke je taká, že je to kužeľovitý útvar chrliaci z krátera navrchu často až s výbušnou prudkosťou popol, paru, oheň a roztavenú horninu. Takéto sopky naozaj existujú, ale tvoria menej ako 1% sopečnej činnosti na svete. V skutočnosti viac ako 80% roztavenej horniny alebo magmy prenikne na zemský povrch cez dlhé pukliny vo vonkajšom obale zeme – litosfére. Táto sopečná činnosť sa nazýva lineárna. Najdôležitejšie trhliny sú pozdĺž osí oceánskych chrbtov, preto sa podstatná časť sopečnej činnosti na Zemi odohráva nepozorovane na dne oceánov.

3. Sopečné pochody sú súborom pochodov a javov súvisiacich s premiestňovaním magmatických hmôt a často tiež plynných a vodných látok zo spodných častí zemskej kôry a z vrchných častí zemského plášťa na povrch krajiny. Magmat to sú roztavené hmoty, ktoré vznikajú v zemskej kôre alebo vo vrchnom plášti a vytvárajú po stuhnutí vyvrelé horniny. Rozoznávame dva typy sopečnej činnosti: - lineárna erupcia - centrálna erupcia Lineárna erupcia prebieha pozdĺž dlhých a úzkych puklín. Láva vyteká súčasne po dĺžke z puklín a vytvára vulkanické tabule, alebo dochádza k erupciám, pri ktorých sa pozdĺž pukliny usadzujú nesúvislé sopečné vyvreliny. Centrálna erupcia vedie k vzniku sopečných kužeľov a klenieb z vrcholovým kráterom alebo bez neho.

4. Sopky môžu byť ojedinelé, alebo sa môžu vyskytovať v skupinách alebo v reťaziach. Sopečné reťazce súvisia so zónami tektonickej aktivity. • Sopečné kúžele môžeme rozdeliť na : • tufové kužele, tvorené nesúvislými sopečnými vyvrelinami • lávové kužele, tvorené lávovými výlevmi • zmiešané (stratovulkány), tvorené striedaním lávových výlevov s hromadením nesúvislých sopečných vyvrelín. • Jednoduchý kužeľ sopky býva spravidla komplikovaný • parazitickými krátermi. Na svahoch môže z puklin vytekať láva. Na • veľkých kráteroch sa môžu nachádzať druhotné krátery. Sopečný • kráter je kužeľovitá priehlbina v mieste, kde vyúsťuje sopuch, t.j. • prívodný magmatický kanál (sopečný komín)

5. Popis sopky : 1 – sopúch 2 – kráter 3 – prívodný kanál 2 3 1

6. Niektoré sopečné erupcie • Santorini (Thera) • Tambora • Vezuv • Etna • Krakatau • Kľučevská

7. Santoriny Thera Výška: 584 m Miesto: Kyklady, Grécko Dátum: asi r. 1550 pred n.l. Rozsiahly výbuch zničil ostrov a podľa niektorých vedcov prispel k zániku mínojskej civilizácie na blízkej Kréte. Táto katastrofa mohla podnietiť vznik legendy o starej Atlantíde.

8. Tambora Výška: 2850 m Miesto : Sumbava, Indonézia Dátum: r. 1815 Odhaduje sa, že zo sopečného kužeľa sa uvoľnilo 150 – 180 cm kubických hmoty, ktorá počas niekoľkých minút spadla z výšky 4100 m do výšky 2850 m. Pri výbuchu a následnej obrovskej vlne, ako pri neskoršom hladomore zahynulo asi 90 000 ľudí.

9. Vezuv Výška : 1280 m Miesto : Neapolský záliv Taliansko Dátum: 79 n.l. Boli úplne pochované mestá Pompeje, Herculaneum a Stabie, zahynuli tisícky ľudí.

10. Etna Nadmorská výška : 3340 m Štát : Taliansko Obvod základne : 145 km Činná sopka na východnom pobreží Sicílie, posledný výbuch v roku 1992. Excentrická sopka kužeľovitého tvaru s miernymi svahmi, na ktorých sa rozkladá niekoľko sto parazitických kráterov. Vrchol je často pokrytý snehom.

11. Krakatau V roku 1883 zaznamenala najväčšiu explóziu v Tichom oceáne, keď najjemnejšie časti popola vystúpili do výšky 50 km a zvyšky obrovskej vlny s rýchlosťou asi 200 km/hod., ktorú výbuch vyvolal, zaregistrovali ešte vo vzdialenosti 18 000 km.

12. Kľučevská Nadmorská výška : 4750 m Štát : Rusko Sopka s pravidelným andezitovým kužeľom vo východnej časti polostrova Kamčatka. Jedna z najatraktívnejších sopiek na svete, posledný veľký výbuch v roku 1984. Za 270 rokov vybuchla vyše 50-krát. Z krátera neprestajne vystupujú plyny a popol, lávu vyvrhuje priemerne každých 7-10 rokov. Hlavný kráter má priemer 0,5 km. Na svahoch je 70 parazitických kráterov, mnohé sú činné.