NEBEZPEČENSTVÁ NA HORÁCH

1. NEBEZPEČENSTVÁ NA HORÁCH

2. NEBEZPEČENSTVÁ NA HORÁCH Štatistika nehôd Počet turistov navštevujúcich TPN (tis.)  Počet smrteľných nehôd Turisti navštevujúci TPN, Smrteľné nehody 2 z 24

3. NEBEZPEČENSTVÁ NA HORÁCH Rozdelenie nebezpečenstiev  • LETNÉ: • LETNÉ POLIA SNEHU • VIETOR • HMLA • NÍZKA TEPLOTA VZDUCHU • SLNKO • ZMENA VÝšKY • PRIEPASŤ • BÚRKA • PADAJÚCE KAMENE • ZIMNÉ: • Lavíny • Hmla • Vietor • Slnko • Teplota • Sneh • Námraza 3 z 24

4. NEBEZPEČENSTVÁ NA HORÁCH Leto 4 z 24

5. NEBEZPEČENSTVÁ NA HORÁCH Letné polia snehu Tvrdé, zaľadnené vrstvy pevného snehu s vtlačenými štrkmi a kameňmi, ktorých spodná časť je často zaplavená. Vyskytujú sa na severných svahoch, v zatienených jamách nachádzajúcich sa tesne pri skalných stenách. Vkročenie na takéto pole môže spôsobiť pošmyknutie sa a nekontrolovateľný pád vedúci k vážnej nehode. 5 z 24

6. NEBEZPEČENSTVÁ NA HORÁCH Vietor Môže spôsobiť stratu rovnováhy, pád alebo vyfúkať človeka. Fyzicky a psychicky unavuje. Spôsobuje pokles teploty, ktorú cítime, čo občas vedie k podchladeniu. 6 z 24

7. NEBEZPEČENSTVÁ NA HORÁCH Hmla Podchladzuje organizmus Psychicky zoslabuje a zoslabuje sústredenie Je príčinou zablúdenia. Tlmí zvuky a znemožňuje správne určenie miesta, odkiaľ ich počuť 7 z 24

8. NEBEZPEČENSTVÁ NA HORÁCH Nízka teplota vzduchu Znižuje zručnosť pohybov a sústredenie. Môže spôsobiť podchladenie organizmu (pokles teploty tela), čo je ohrozením života. 8 z 24

9. NEBEZPEČENSTVÁ NA HORÁCH Slnko • Intenzívne slnečné žiarenie na horách môže spôsobiť slnečné popáleniny a zápal spojiviek • Prehriatie organizmu vedie k úpalu a dehydratácii . 9 z 24

10. NEBEZPEČENSTVÁ NA HORÁCH Zmena výšky Náhla zmena výšky napr. v dôsledku, príchodu do Zakopaného z nížin a o chvíľu neskôr vyvezenia sa lanovkou na Kasprov vrch, môže spôsobiť zrýchlený dych alebo odpadnutie.     10 z 24

11. NEBEZPEČENSTVÁ NA HORÁCH Priepasť • Vyskytujú sa príznaky zľaknutia, trasenie rúk a nôh. • Môže sa prejaviť strach z výšok alebo priestoru. 11 z 24

12. NEBEZPEČENSTVÁ NA HORÁCH Búrka • Ovplyvňuje ľudí trpiacich chorobami srdca. • Úder blesku môže spôsobiť popálenie, rany, zastavenie srdca, fibriláciu komôr, apnoickú pauzu a veľa iných problémov so zdravím, vrátane smrti. • Zasiahnutie bleskom môže byť aj príčinou pádu z výšok. 12 z 24

13. NEBEZPEČENSTVÁ NA HORÁCH Padajúce kamene • Úder malým kameňom padajúcim z veľkej výšky do hlavy môže byť smrteľný. • Môže spôsobiť stratu rovnováhy a pád z výšok. • Môže byť príčinou zranenia znemožňujúceho alebo sťažujúceho ďalší pochod. 13 z 24

14. NEBEZPEČENSTVÁ NA HORÁCH Zima 14 z 24

15. NEBEZPEČENSTVÁ NA HORÁCH Lavína • Môže byť príčinou zranenia končatín, hlavy, chrbta a vnútorných úrazov. Znemožňuje dýchanie a podchladzuje organizmus.  15 z 24

16. NEBEZPEČENSTVÁ NA HORÁCH Hmla • Hmla v bielom zimnom prostredí je viac nebezpečná ako v lete. • Občas sa stáva, že nevieme určiť, či naše lyže stoja alebo sa premiestňujú. • Môže sa vyskytnúť porucha orientácie, neschopnosť posúdiť sklon svahu a rýchlosť nášho pohybu. 16 z 24

17. NEBEZPEČENSTVÁ NA HORÁCH Vietor • Je činiteľom ovplyvňujúcim vznik lavín. Spôsobuje vznik previsov a snehových vankúšov. Vyvoláva metelice, obmedzuje viditeľnosť a schopnosť orientácie.V spojení s nízkou teplotou vzduchu spôsobuje podchladenie a omrzliny. 17 z 24

18. NEBEZPEČENSTVÁ NA HORÁCH Slnko Môže spôsobiť popálenie kože a zápal spojiviek alebo dokonca ochrnutie zraku. 18 z 24

19. NEBEZPEČENSTVÁ NA HORÁCH Teplota vzduchu • Môže dojsť k omrzlinám a podchladeniu organizmu do takej miery, že to ohrozuje život. 19 z 24

20. NEBEZPEČENSTVÁ NA HORÁCH Sneh • Intenzívne sneženie obmedzuje viditeľnosť a schopnosť orientácie. • Spôsobuje zvýšenie lavínového ohrozenia.Spomaľuje pochod a fyzicky unavuje. 20 z 24

21. NEBEZPEČENSTVÁ NA HORÁCH Ľad • Ľad na skalách v jeseni je mimoriadne nebezpečný, pretože je slabo viditeľný. • Je príčinou pošmyknutia sa, v dôsledku ktorého dochádza k strate rovnováhy, modrinám, otrasu mozgu, vykĺbeninám,  zlomeninám alebo pádom z výšok. 21 z 24

22. NEBEZPEČENSTVÁ NA HORÁCH Závery • BEZPEČNÝ TURISTA JE TEN, KTORÝ • Je dobre vybavený na túru • Je dobre na ňu pripravený • Má precvičené používanie turistického výstroja • Naplánoval si trasu túry • Pozná predpoveď počasia • Zobral so sebou nabitý mobil s uloženým tiesňovým číslom Horskej záchrannej služby • Vie meniť svoj plán a otočiť sa, keď podmienky sú príliš nebezpečné na to, aby mohol v túre pokračovať 22 z 24

23. NEBEZPEČENSTVÁ NA HORÁCH Závery • Služby, ktorým môžeme volať, keď  je potrebná pomoc (v Poľsku): • TATRZAŃSKIE OCHOTNICZE POGOTOWIE RATUNKOWE • TATRANSKÝ NÁRODNÝ PARK (TPN) • POHRANIčNÍCI • POLÍCIA TIESŇOVÉ TELEFÓNNE ČÍSLA • TIESŇOVÉ TELEFÓNNE ČÍSLO NA ÚZEMÍ CELÉHO ŠTÁTU – 112 • ATE (AIR TRANSPORT EUROPE) • 18 155 • HORSKÁ ZÁCHRANNÁ SLUŽBA • 18 300 • TIESŇOVÉ TELEFÓNNE ČÍSLO TATRZAŃSKÉHO OCHOTNICZÉHO POGOTOWIA RATUNKOWÉHO – 601 100 300 23 z 24

24. NEBEZPEČENSTVÁ NA HORÁCH Vypracovala: Monika Buźniak Snímky: Marcin Bukowski, Monika Buźniak, Katarzyna Dąbrowska, Marcin Guzik, Łukasz Pęksa, Andrzej Śliwiński Preklad: Katarzyna Dąbrowska