cytoskelet, fibrilárne komponenty

1. cytoskelet, fibrilárne komponenty existencia rôznych pohybov špeciálne zariadenia špeciálne svalové bunky rôzne metódy stanovenia (elektrónová mikroskopia, imunofluorescencia) cytoskleletárne toxíny (kolchicín, vinblastín,oryzalín) zložky (podľa hrúbky): mikrofilamenty, 4-7 nm mikrotubuly, 15-25 nm intermediárne filamenty,8-10 nm mikrotrabekuly, 15 nm

2. cytoskelet, fibrilárne komponenty • mikrotubuly (1963, telofáza mitózy) rastl. aj živoč. bunky, ale nie prokaryotické • bielkovina tubulín (2 podjednotky, v cytoplazme je v depolymerizovanej podobe) syntéza počas bunkového cyklu, koncom S- fázy až do G2-fázy) spontánna polymerizácia (potreba GTP, teplota, pH, Mg2+); na presných miestach (v živoč. bunkách aj pri nižších rastlinách: centrozómy, centrioly, bazálne telieska, kinetochor) asociované proteíny (dyneín, myozín, kinesín) zvyšujú odolnosť, regulujú polymerizáciu, energiu získavajú z ATP diméry tvoria rúrky zo 6 – 13 subfibríl, špirálovite usp. • 3 typy MT: MT predprofázneho pásu (v ekvatoriálnej rovine, po cytokinéze mizne) MT kortikálne (na konci mitózy, vzťah k ukladaniu celulózy) MT deliaceho aparátu – chromozómové (ťažné), interpolárne, centriolové, fragmoplastové

3. epitelová bunka: mikrotubuly s mikrofilamentami v apikálnej časti bunky centriol mikrotubuly jadro cytoskelet, fibrilárne komponenty funkcie MT: tok tekutín, váčkov a organel v cytoplazme transport elektrolytov rozdelenie a orientácia organel tvar bunky (neuróny, erytrocyty, trombocyty) rakovinové bunky – aneuploidné (taxol- zabraňuje depolymerizácii, kolchicín – zabraňuje polymerizácii)

4. alfaaktínová platnička aktínové mikrofilamenty myozínové mikrofilamenty cytoskelet, fibrilárne komponenty • mikrofilamenty F-aktín (glob. G-aktín), polymerizáciu kontroluje jadro (potreba ATP) ; vo zväzkoch pod cytopl. membr., v mikroklkoch, pseudopódiách nesvalový myozín hlavne v pohyblivých bunkách (makrofágy, trombocyty) funkcie: pohyb cytoplazmy, vezikúl, organel, pohyb bielych krviniek, améb, stabilizujú plazmalemu, spájanie transmembránových proteínov s cytoplazmatickými proteínmi cytokinéza živoč. buniek

5. spojenie pomocou dezmozómov hrubé zväzky tonofilamentov v cytopl. výbežkoch jemné zväzky v tele bunky cytoskelet, fibrilárne komponenty • intermediárne filamenty mnoho typov bielkovín: keratín, cytokeratín, dezmín sú nekontraktilné, mechanická pevnosť, odolnosť na tlak a ťah okolo jadra alebo v periférnej oblasti typy: • tonofilamenty (epitel. bunky, prekeratín) • keratínové (epitelové bunky, vlasy, nechty) • vimentínové (endotelové b. ciev, fibroblasty) • dezmínové (svalové b.) • neurofilamenty (axóny nerv. buniek, dendrity); 10 nm • gliové filamenty (nervové tkanivo, astrocyty); 9 nm • lamíny (vnútorná jadrová membrána)

6. cytoskelet, fibrilárne komponenty • mikrotrabekuly (kostra bunky) 15 nm; priestorová sieť cytoskeletu spájajú rozličné bunkové štruktúry, niekde aj účasť na vnútrobunkovom transporte

7. centrozóm, bičíky, riasinky • centrozóm = centriol, astrosféra, centrosféra centrosféra – beztvará oblasť okolo centriolu pri delní bunky astrosféra – lúčovito usporiadané mikrotubuly medzi centriolmi centriol (živoč. bunky a nižšie rastliny), v blízkosti jadra, účasť na mitóze (tvorba deliaceho vretienka, mikrotubulov) autoreplikácia na konci interfázy stavba: dĺžka 400 nm, šírka 150 nm okolo 9 mikrotubulárnych trojíc + ramienka na tub. A (tubulus A má13 podjednotiek, B, C iba 11 podjed.) stred tvorí zrnitý materiál podobný cytoplazme na periférii sú centriolárne satelity + tyčinkové štruktúry do stredu centriolu obs. DNA, centriolárny cyklus (G1, S – zdvojenie, G2 – vznik mitotických MT centriol – procentriol – bazálne teliesko

8. plazmalema periférne duplety centrálny duplet bazálne teliesko kotviaca nožička centrozóm, bičíky, riasinky • riasinky, kinocílie (dĺžka5 – 10 μm), obaľuje ich CM, vnútorný skelet – axonéma • vyrastajú z procentriolov resp. z bazálneho telieska (mikrotubuly ako v centriole), je pohybovým centrom riasinky • vo vyčnievajúcej časti: stred – centrálny pár mikrotubulov + dreňová pošva (z nej výbežky k periférnym tubulom) okolo – 9 dvojíc mikrotubulov (tub. A 13 podjednot, tub. B 10 podjed.), dvojice sú spojené bielkovinou – nexínom tub. A má dve ramienka smerom k susednej dvojici – bielkovina dyneín (štiepi ATP = ohýbanie cílií – len jedným smerom), potreba Mg2+ výskyt v epiteloch (dýchacie cesty, vajcovod, zmyslové bunky) • bičíky (podobná stavba ako riasinky), dĺžka 100 – 120 μm • pohyb je však vlnovitý a krúživý, potreba ďalších zariadení (denzné telieska, mitochodriálna pošva apod.)

9. cytoskelet, fibrilárne komponenty Funkcie cytoskeletu: • biologické pohyby (améby, cytoplazma, bičíky, riasinky) • lokomočné pohyby • vláknité výbežky • dynamická kostra • tvar bunky • chemická energia na kinetickú • ukladanie celulózových mikrofibríl do BS • polarita bunky (cez vplyv na polaritu jadra) • rovina delenia buniek (karyokinéza a cytokinéza)