Download
1 / 27
270 likes | 437 Views
Slovo života. text: Chiara Lubich. január 2009. „Je mnoho údov, ale iba jedno telo.“ ( 1 Kor 12,20). Stretol si sa už so živou komunitou skutočných kresťanov? Zúčastnil si sa i na ich zhromaždení? Vnikol si do ich života?.
E N D
Slovo života text: Chiara Lubich január 2009
Stretol si sa už so živou komunitou skutočných kresťanov? Zúčastnil si sa i na ich zhromaždení? Vnikol si do ich života?
Ak áno, iste si zistil, že tí, čo ju tvoria, plnia mnohé úlohy: Niekto má dar reči a oboznamuje ťa s duchovnými skutočnosťami, ktoré nenechajú tvoju dušu ľahostajnou;
niekto má dar pomáhať iným, ošetrovať ich a starať sa o nich, až ťa udivujú dosiahnuté úspechy pre blaho tých, ktorí trpia; niekto učí s takou múdrosťou, že tvojej doterajšej viere vlieva celkom novú silu; niekto má dar organizovať, niekto dar spravovať; niekto zas vyniká v tom, ako vie pochopiť ľudí, s ktorými sa stýka, a ako vie potešiť srdcia, ktoré to potrebujú.
Toto všetko môžeš skutočne zažiť. Ale čo ťa na takomto živom spoločenstve upúta najviac, je to, že je tu jeden duch, ktorý všetkých vedie, dokonca máš dojem, že cítiš, ako vanie avytvára ztohto svojrázneho spoločenstva jeden celok, jedno telo.
Aj svätý Pavol sa ocital vo veľmi živých kresťanských komunitách, vytváraných práve pôsobením jeho mimoriadnych slov. Jednou z nich bola mladá komunita v Korinte, kde Duch Svätý nešetril svojimi darmi, svojimi charizmami. Dokonca sa tam vtedy vzhľadom na osobitné poslanie tamojšej rodiacej sa miestnej cirkvi prejavovali mimoriadnym spôsobom.
Napriek tomu v tejto komunite, hoci mala jedinečnú skúsenosť s rozličnými darmi Ducha Svätého, došlo i k rivalite a nezhodám práve medzi tými, ktorí tie dary dostali.
Preto považovali za potrebné obrátiť sa na Pavla, ktorý bol vtedy v Efeze, aby im to objasnil. Pavol neváhal a odpovedal im jedným zo svojich nadčasových listov, v ktorom vysvetľuje, ako sa tieto zvláštne milosti majú používať. Vysvetľuje, že hoci existujú rozličné charizmy, rozličné služby, ako apoštolská, prorocká alebo učiteľská, je iba jeden Pán, od ktorého pochádzajú.
Uvádza, že v spoločenstve sú takí, čo konajú zázraky, čo uzdravujú, iní, čo vedia mimoriadne pomáhať, ďalší zasa spravovať; vyskytujú sa takí, čo vedia hovoriť jazykmi, iní ich vedia vysvetľovať. No Pavol hneď dodáva, že to všetko má pôvod v jedinom Bohu.
A keďže všetky tieto rozličné dary sú prejavom toho istého Ducha Svätého, ktorý ich slobodne rozdeľuje, musí byť medzi obdarovanými súlad, musia sa navzájom dopĺňať.
Tieto dary nie sú pre osobné potešenie, nemôžu byťpohnútkou k namyslenosti, ani k presadzovaniu seba, ale sú určené pre dobro celku, na budovanie spoločenstva. Ich účelom je služba. Nemôžu byť teda zdrojom súperenia ani zmätkov.
Pavol mal na mysli zvláštne dary, ktoré sa týkajú práve života spoločenstva, pričom bol presvedčený, že každý jeho člen má určité schopnosti, nejaký talent, ktorým môže slúžiť všetkým, no každý má byť spokojný s tým talentom, ktorý má.
Preto pripodobňuje spoločenstvo k telu a pýta sa: „Keby bolo celé telo okom, kde by bol sluch? A keby bolo celé sluchom, kde by bol čuch? Ale Boh rozložil údy v tele tak, ako chcel. Keby boli všetky jedným údom, kde by bolo telo?“ Lenže platí:
A keďže každý úd je iný, môže byť darom pre ostatné údy. Tak môže byť samým sebou a uskutočňovať osobitný Boží zámer s ním. Lenže spoločenstvo, kde rozličné dary slúžia správne, Pavol vidí aj ako skutočnosť, ktorú nazýva nádherným menom: Kristus.
Toto originálne telo, ktoré sa skladáz členov spoločenstva, je naozaj Kristovým telom! Kristus totiž ostáva žiť vo svojej Cirkvi a ona je jeho telom.
To preto, lebo pri krste sa veriaci stáva členom spoločenstva a Duch Svätý ho včleňuje do Krista. Tak sú potom všetci Kristom. To však vylučuje akékoľvek rozdelenia a prekonáva každú diskrimináciu.
Keďže ide o jedno telo, členovia kresťanského spoločenstva žijú týmto novým spôsobom vtedy, keď sú jednotní. Lenže ide o jednotu, ktorá predpokladá odlišnosti, pluralizmus. Spoločenstvo nie je nejaký blok, nehybná hmota, ale živý organizmus s rozličnými údmi. Preto vyvolávať rozdelenia je pre kresťanov čosi, čomu sa musia vyhýbať, ako len môžu!
Ako teda budeš žiť podľa týchto nových slov života, ktoré ti predkladá Písmo? Je potrebné, aby si mal v kresťanskom spoločenstve k rozličným funkciám, darom a talentom veľkú úctu.
Budeš si musieť rozšíriť srdce a pojať doňho všetku rozličnosť bohatstva celej Cirkvi. A tu už nejde len o malý okruh veriacich z kostola, do ktorého chodíš a kde poznáš tamojších ľudí, akými sú farské spoločenstvo či kresťanské združenie, do ktorého patríš, alebo cirkevné hnutie, ktorého si členom. Ide o všeobecnú Cirkev s jej mnohorakými vonkajšími formami a prejavmi.
A ako si všímaš každý úd svojho fyzického tela a staráš sa oň, takisto sa musíš starať o každého člena duchovného tela. Všetkých si musíš vážiť a robiť všetko pre to, aby mohli byť pre Cirkev užitoční tým najlepším spôsobom. Všetko to musíš považovať za svoje, lebo si časťou tohto jedinečného tela.
(…) Preto nebudeš podceňovať nič, čo Boh od teba bude žiadať tam, kde si, i keď sa ti tvoja každodenná práca bude zdať monotónna a málo významná. Všetci totiž patríme do toho istého tela a každý z nás ako úd sa zúčastňuje na činnosti celého tela len vtedy, keď zotrváva na mieste, ktoré mu určil Boh.
Podstatné je to, aby si mal stále charizmu, ktorá podľa Pavla prevyšuje všetky ostatné. Je to láska. Mať v láske každého človeka, ktorého stretneš, čiže milovať všetkých ľudí na zemi. Mnoho údov môže byť jedným telom jedine cez lásku, cez vzájomnú lásku. “Parola di Vita”, pubblicazione mensile del Movimento dei Focolari. Testo di: Chiara Lubich del gen. 1981 Grafica di Anna Lollo in collaborazione con don Placido D’Omina (Sicilia - Italia)
