Chrípka, chorobnosť, hlásenie a očkovanie

1. Chrípka, chorobnosť,hlásenie a očkovanie J. Pertinačová epidemiológia RÚVZ Bratislava

2. Chrípka, ochorenie často podceňované • je odbornou i laickou verejnosťou vnímaná ako benígne ochorenie • prevencia očkovaním je v súčasnosti nesmierne podceňovaná • mnoho ľudí považuje za chrípku akúkoľvek virózu spojenú a kašľom, nádchou a teplotou • chrípka je vysoko nákazlivé vírusové ochorenie, ktoré nepostihuje len dýchacie cesty, ale ide prakticky o celkové postihnutie organizmu

3. Jedinečné vlastnosti chrípkových vírusov • Unikátny epidemický potenciál chrípkového vírusu s jeho schopnosťou spôsobiť výraznú chorobnosť a úmrtnosť v krátkom časovom úseku - ostatné respiračné vírusy (vírus parachrípky, adenovírusy, rinovírusy, RS vírusy ) vyvolávajú akútne respiračné ochorenie, ktoré sa početnejšie objavia v chladnejších mesiacoch roka, ale vo všeobecnosti nevyvolajú väčšiu epidémiu • Jedinečná variabilita vírusu chrípky - antigénny drift, vedie ku každoročným epidémiam, typ A i B - antigénny shift, raz za 10-40 rokov, vyvoláva pandémie, len u typu A

4. Ako vzniká pandemický kmeň? Priama mutácia Výmena genetického materiálu ľudský vírus vtáčí vírus

5. Chrípkové pandémie

6. Prvý náznak hrozby pandémie – epidémia vtáčej chrípky v juhovýchodnej Ázii. V roku 1997 v Hongkongu 1x prenos vtáčieho chrípkového kmeňa na ľudí. Odvtedy bolo celosvetovo hlásených takmer 400 prípadov, hlavne v Ázii s vysokou až 60% úmrtnosťou. Pokiaľ nedôjde ku ďalšej zmene tohto vírusu a tak k jeho humanizácii, je ďalšie interhumánne šírenie málo pravdepodobné. Predpokladané miesto, kde dôjde ku vzniku pandemického kmeňa je Ázia – žije tu pokope veľa ľudí, ošípaných a hydiny genetické laboratórium chrípkových vírusov, kde je možné dôjsť ku zmene, ktorá umožní interhumánny prenos doteraz len vtáčieho vírusu. Hrozba novej pandémie

7. Nebol to vták, ale prasa • Hrozba prišla, ale nie z krajín, odkiaľ sa očakávala (Ázia), ale z Mexika • Nie je ňou toľko obávaný vtáčí vírus • Ide o vírus prasacej chrípky A (H1N1) • K výmene genetického materiálu medzi vtáčím, ľudským a prasacím vírusom došlo ku vzniku tzv. prasacieho chrípkového vírusu, ktorý vyvoláva dnešnú pandémiu, A(H1N1)v

8. Ľahký prenos ochorenia • prenos priamym kontaktom s chorým, ktorý je infekčný na konci inkubačného času a v prvých dňoch ochorenia • vzdušná cesta – kvapkami uvoľňujúcimi sa pri kýchaní, kašlaní, rozprávaní – infekčný aerosól • nepriamo – predmetmi kontaminovanými sekrétom chorých osôb (telefónne slúchadlá, kľučky) • vírus prežíva v suchu pri izbovej teplote až niekoľko dní, v prachu 14 dní • infekčná dávka je nízka, inkubačný čas krátky • vírus lepšie prežíva pri nižšej teplote a vyššej vlhkosti

9. Viróza = chrípka? Závažnosť chrípky sa často podceňuje, nakoľko v praxi sa za chrípku považujú aj bežné respiračné infekcie vyvolané rôznymi „nechrípkovými vírusmi“, pri ktorých bývajú postihnuté horné dýchacie cesty, ale zväčša bez výraznejších celkových príznakov.

10. Akútne respiračné ochorenia ARO- v klinickom obraze dominuje nádcha, výrazná serózna neskôr hlienovo-hnisavá sekrécia z nosa, pokašliavanie, zvýšené teploty, bolesti hlavy, slzenie až zápal spojoviek. • Tieto ochorenia sú často označované ako „prechladnutie“, ale žiadna z týchto infekcií nie je vyvolaná chladom, ktorý však môže byť významným provokujúcim faktorom. • Často sú vyvolané rhinovírusmi (viac ako 100 subtypov), koronavírusmi, vírusmi parachrípky.

11. Klinický obraz chrípky Chrípka- charakteristickýrýchly nástup horúčky, výraznécelkové príznakya katar dýchacích ciest. • náhly začiatok- pacient dokáže presne určiť aj hodinu, odkedy sa cíti chorý • vysoká horúčka (vyše 38˚C) trvajúca 2-4 dni, zimnica • dominujúce celkové príznaky s bolesťami svalov a hlavy, únavou a nechutenstvom, ich intenzita je úmerná výške horúčky • objavuje sa suchý a dráždivý kašeľ, bolesti v hrdle, problémy s prehĺtaním a pocit upchatého nosa • kašeľ spôsobuje pacientom značné utrpenie, nakoľko býva spojený s bolesťami až pálením za hrudnou kosťou. • nádcha u dospelých nepatrí k typickým príznakom chrípky. • rekonvalescencia 1-2 týždne, pretrváva kašeľ a značná únava

12. Ak si spočítame následky sezónnej chrípky za interpandemické obdobie (niekoľko desiatok rokov), tak zistíme, že niekoľkonásobne prekračujú počet úmrtí ako pri ktorých dôjde pri pandémií. Väčšina populácie má obavy predovšetkým z pandémie chrípky a jej následkov. Očkovaniu proti sezónnej chrípke sa v niektorých krajinách (a SR bohužiaľ patrí medzi ne) neprikladá veľký význam Avšak význam pandemickej vakcíny už tak podceňovaný nie je a záujem o túto vakcínu je oveľa väčší. Sezónna alebo pandemická?

13. Rozdiely – priebeh ochorenia Vtáčia chrípka – ťažký priebeh, vysoká teplota 38,5-40ºC, dráždivý kašeľ s rýchlo sa zhoršujúcou dušnosťou, ťažká primárna pneumónia s obojstrannou infiltráciou pľúc bez postihnutia pleury, vodnaté hnačky, záchyt vírusu zo stolice a krvi, úmrtia na 6.-17.deň od p.p Sezónna chrípka – závažný priebeh, teploty 3-5 dní, kašeľ ustupuje len pomaly, únavnosť pretrváva i niekoľko týždňov, časté bakteriálne komplikácie, primárne pneumónie vzácne, úmrtia v rekonvalescencii na zlyhanie chronicky postihnutých orgánov Pandemická chrípka – mierny priebeh, teploty 37,5-39ºC, prakticky do 48 až 72 hodín rýchly ústup príznakov, komplikácie vzácne (ľudia s IDS), častejšie postihuje ľudí do 35 rokov

14. Rozdiely – chorobnosť a infekčnosť Vtáčia chrípka – nízka chorobnosť, cca 400 ľudí vo svete, zatiaľ interhumánny prenos vzácny Sezónna chrípka – každoročne u nás 1,5-2 miliónov ARO, z toho 10-15% chrípka, rýchle šírenie v populácii V roku 2009 v BA kraji : 1.-21.kalendárny týždeň 171 NV, z toho 59x potvrdený vírus chrípky, t.j. 34,5% 22.-38.kal.týž. 573 NV (3,4x viac), z toho 66x potvrdený nový vírus, t.j. 11,5% (3x menej). Teoreticky by malo byť 198 ochorení PCH.V tomto období 858 CHO, z toho PCH 66, t.j. 7,7% Pandemická chrípka – zatiaľ nedosahuje chorobnosť ani rýchlosť šírenia SCH, v SR 131 ochorení, prenos u kontaktov len v 11prípadoch,v BA kraji 66 prípadov – 50,4 %, v EU 52 057 ochorení

15. Rozdiely – úmrtnosť Vtáčia chrípka–vysoká úmrtnosť, viac ako 60% Sezónna chrípka – značná, v EÚ sa v miernych chrípkových sezónach eviduje 40 000 úmrtí (8/100000), v explozívne prebiehajúcich sezónach 220 000 úmrtí (44/100000). Priemerný počet úmrtí za rok je teda 125 000, t.j. 25,9/100000 obyvateľov EÚ. Pandemická chrípka –nízka, počet úmrtí v EÚ je 145 z 52 057 ochorení, t.j.0,28% z počtu ochorení, pri prepočte obyvateľov v EÚ 0,029/100000. Vo svete hlásených 296 471 ochorení a 3486 úmrtí (1,18%)

16. Prečo očkovať proti sezónnej chrípke? 1. Cirkulácia: v populácii budú cirkulovať kmene sezónnej i pandemickej chrípky – zatiaľ pandemický kmeň nevytlačil sezónnu chrípku 2. Klinika: SCH – závažné ochorenie, časté komplikácie, dlhšie trvanie PCH – mierne ochorenie, bez komplikácii, kratší priebeh ochorenia 3. Infekčnosť : -vyššia u sezónnej chrípky, explozívne šírenie počas epidemických 4-6 týždňov ochorie 10-30% obyvateľstva - nižšia u pandemickej chrípky, nízky prenos v rodinách 4. Úmrtnosť: - pri SCH najviac úmrtí v starších vekových skupinách, počet úmrtí u gravidných je i pri SCH 2x vyšší a počet pneumónií 3-4x vyšší, celkovo je v úmrtnosť Európskej únii 25,99/100000 ročne - PCH v Európskej únii 145 úmrtí z 52057 ochorení, t.j. 0,28 %

17. Prečo očkovať proti sezónnej chrípke? 5.Vekové skupiny - SCH postihuje hlavne malé deti a školskú mládež, u rizikových skupín -seniori, ľudia s chronickým ochorením , tehotné ženy - vysoké riziko výskytu komplikácii a zlyhania orgánov pri základnom ochorení - PCH hlavne u mladých ľudí do 40 rokov, zvyčajne nepatriacich do rizikových skupín 6.Ochrana pred vznikom ochorenia obidvoma typmi chrípky, po SCH dochádza ku zníženiu imunity organizmu oslabeného po prekonanom ochorení pravdepodobnosť ochorenia PCH a opačne neočkovaní obidva typy chrípky - nárast komplikácii, úmrtí – otázka, ktorý typ je za to zodpovedný??? očkovaní len PCH, menej komplikácii a úmrtí

18. Prečo očkovať proti sezónnej chrípke? 7. hospitalizácie – osoby očkované proti SCH nemajú výskyt komplikácii, odbremenia kapacitu lôžok, ktoré zostanú len pre prípadné komplikácie PCH, pri neočkovaní triedenie pacientov so SCH a PCH aby nedochádzalo k následným infekciám (možné v praxi?) 8. preplnenia čakární 9. šíreniu SCH na ďalšie osoby prenos len pandemického kmeňa 10.Očkovanie proti SCH nevylučuje následné očkovanie proti PCH Nevýhody: Očkovanie proti SCH nechráni proti PCH

19. Ambulancia očkujúceho lekára ARO CHO PCH KCH KPCH SCH-PCH 1,9x menej pacientov Ambulancia neočkujúceho lekára 1,9x viacej pacientov Rozdiely pri očkovaní v pandémií

20. SR zatiaľ nedosahuje úroveň zaočkovanosti krajín Európskej únie (16,5%), cieľ EU je 30% zaočkovanosť Sezónna chrípková vakcína obsahuje: A/Brisbane/59/2007 (H1N1) A/Brisbane/10/2009 (H3N2) B/Brisbane/60/2008 Očkovanie proti sezónnej chrípke

21. Koho očkovať proti sezónnej chrípke? Vakcína proti sezónnej chrípke je určená pre celú populáciu, nebude dodávaná naraz, ale v 2 – 3 várkach. Očkovať možno počas celej chrípkovej sezóny. Často konzervatívny prístup i u nás k očkovaniu tehotných žien Očkovanie zdravotníckych pracovníkov má byť samozrejmosťou

22. Vďaka a....záver • Tisícročia viedol človek neúspešný boj s infekčnými chorobami. • Príroda ho obdarila jedinečným........ • Príroda však umožnila i pôvodcom ochorení vytvárať..... • Avšak vďaka unikátnemu objavu vakcín.... • Bolo by veľkým omylom....

23. Ďakujem za pozornosť