Ján Palárik – Beskydov (1822 – 1870)

1. Ján Palárik – Beskydov(1822 – 1870)

2. Zo života • narodil sa v Rakovej ( Kysuce) • štúdiá teológie (Ostrihom, BA, Trnava) • počas revolúcie 1848/49 kaplánom • po revolúcii vydávala časopis náboženského zamerania Cyril a Metod • predostrel návrhy na reformu cirkevného života • obvinil cirkevných hodnostárov z protiľudových postojov

3. Zo života Žiadal: • aby kňazstvo malo právo voliť si svojich biskupov • aby výnosy z cirkevných majetkov boli spravodlivo rozdelené • zriadenie slovenského arcibiskupstva (Trnava alebo Nitra) • zriadenie katedry slovenskej reči a literatúry v uhorských seminároch

4. Zo života • nasledoval cirkevný súd s J. Palárikom a jednomesačné kláštorné väzenie • bez jeho vedomia uverejnili vyhlásenie, že odvoláva svoje názory a podriaďuje sa cirkevnej vrchnosti • bol preložený na nemeckú faru v Pešti, kde redigoval Katolícke noviny • po páde Bachovho absolutizmu spolupracoval s Maticou slovenskou

5. Z diela – osvetová činnosť • vytvoril niekoľko učebníc náboženstva, • čítanky a gramatiky pre slovenské školy

6. Dramatická tvorba – znaky • písal komédie založené na omyloch, zámene postáv • komika pramení zo slovných skomolenín, preoblečení, nedorozumení • cez smiešne prechádzal k etickej očiste • pomocou dramatickej tvorby chcel podporiť činnosť divadelných ochotníckych krúžkov, ktoré podľa neho prispievali k rozvoju národného a spoločenského života

7. Inkognito • námet: rodinný život ponemčeného malomeštianstva • prostredie: Kocúrkovo • postavy: Sokolová– bohatá vdova po kocúrkovskom richtárovi Everlín– jej ponemčená dcéra, prisľúbená olejkárovmu synovi, básnikovi Jelenskému pán Potomský– radný pán, chce oženiť svojho syna s Everlínou Jelenský – básnik, syn turčianskeho olejkára, prichádza do Kocúrkova v preoblečení za kosca (=inkognito), aby spoznal svoju nastávajúcu. Táto ho nespozná a zdôverí sa mu, že nechce pansláva - básnika

8. Inkognito Jelenfy– pomaďarčený syn pána Polomského prichádza súčasne s Jelenským v preoblečení za maďarského herca • základný prvok výstavby deja: zámena mien Jelenský – Jelenfy • rozuzlenie: Jelenský s Evou (už nie ponemčenou Everlínou) pripravia pre koscov veselicu

9. Drotár • námet: prevzatý z francúzskej hry • ideové zameranie: oslava predstaviteľa slovenského ľudu v odnárodnenom svete meštianstva • prostredie:Pešť • postavy:Rozumný – továrnik slovenského pôvodu, zamestná drotára Bubenčíka a sľúbi mu nájsť strateného brata Zalewski - poľský šľachtic, ktorý prichádza súčasne do rodiny Rozumného ako vychovávateľ, utiekol z vlasti pre súboj; predstaví sa pod menom a s vysvedčením pomaďarčeného drotárovho brata Dobošiho, domovník - skutočný brat drotára Bubenčíka (=Doboši)

10. Drotár - sujet Továrnik Rozumný v domnienke, že Zalewski je skutočný brat drotára, pripraví ich stretnutie. Medzitým židovský obchodník vydiera Zalewského, ktorý mu podpísal zmenku, splatnú v deň sobáša s továrnikovou dcérou Ľudmilou, o ktorú sa uchádza aj Doboši. Bubenčík spozná svojho brata a povie pravdu Rozumnému. Zalewski, pohnutý drotárovou statočnosťou, sa udá na polícii. Továrnikovi sa priznal a ten mu odpustil. Po obdržaní milosti z Krakova nič nestojí svadbe v ceste. Továrnik odmenil drotára za statočnosť a súhlasil i so svadbou svojej netere a Bubenčíka konflikt – postavený na zámene postáv • spomienka na rodný kraj – smutné drotárske piesne

11. Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch literárny druh: dráma literárny žáner: veselohra v troch dejstvách idea: potreba tolerancie a zmierenia medzi národmi (Slováci – Maďari) a medzi spoločenskými vrstvami (šľachta – zemianstvo – inteligencia); oslava vlastenectva, úcta k rodnému jazyku, vzťah k ľudu

12. Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch postavy: Miluša Oriešková – dcéra vlasteneckého učiteľa, vychovaná v národnom duchu a tolerancii v Uhorsku. Vzdelaná, bystrá, pozná cudzie jazyky, hrá na klavíri, spoločníčka grófky, ktorú získala pre slovenskú vec. grófka Elisa Hrabovská – sirota, jej tútorom je barón Kostrovický st., s ktorého synom je podľa šľachtických obyčajov od detstva zasnúbená. Krásna, milá k ľudu i služobníctvu, priateľská k Miluši, pod jej vplyvom hovorí po slovensky a hlási sa k slovenskému pôvodu.

13. Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch barón Ľudovít Kostrovický ml.- snúbenec grófky, zhýčkaný budapeštianskym prostredím, ušľachtilý, priateľský k Rohonovi, v citoch úprimný, láske dáva prednosť pred majetkom. Hlási sa k maďarskému národu, hoci má slovenský pôvod. zememerač Rohon – priateľ baróna Kostrovického ml., pôvodom Slovák, ale štúdiom a prostredím pomaďarčený. Pod Milušiným vplyvom sa vracia k slovenským koreňom. Capková – komorná grófky Hrabovskej, nafúkaná nesympatická slúžka, rada prekračuje svoje kompetencie, je povýšenecká (aj k Miluši). Grófku chce vidieť vo vznešenej spoločnosti.

14. Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch sujet: 1. dejstvo: príchod Milušinho otca do kaštieľa a jeho žiadosť o príspevok na opravu školy; radosť nad tým, že grófstvo má záujem o stav obecných škôl. Elisa sa dozvie o príchode budúceho ženícha do kaštieľa. Miluša sa obáva o jeho charakter – skúška – v deň príchodu grófka prinesie v ľudovom kroji dožinkový veniec a bude sa vydávať za Milušu – zámena osôb

15. Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch • 2. dejstvo: barón je nahnevaný, že si má zobrať dievča podľa zvyklostí, hoci ho dobre nepozná. Preto s Rohonom vymyslia vzájomnú výmenu – druhá zámena osôb • 3. dejstvo: nepravý barón sa pod vplyvom nepravej grófky začína meniť – Rohon vyzná lásku Miluši. Tá sa mu prizná, že nie je grófka a je šťastná, že je nastávajúci tiež nie je gróf ani zeman. Pravá grófka sa objavuje ako žnica v kroji a mladý barón jej neodolá a je ochotný riskovať i nerovné manželstvo. Dochádza k rozuzleniu – po príchode starého baróna Kostrovického budú dve svadby.

16. Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch Úlohy k úryvkom v čítanke (s. 38 – 45): • Charakterizujte postoj jednotlivých postáv k svojmu slovenskému pôvodu, svoje tvrdenia doložte citátmi z textu • V ktorej replike autor prostredníctvom Miluše tlmočí svoje názory na pokrytectvo vo veciach národných? • Napíšte úvahu na tému "Nie je šťastie nad druhými sa vypínať a druhých utláčať, ale šťastie s druhými žiť, rovne vzdelanými, rovne šťastnými, rovne spokojnými.“ Ľ. Štúr

17. Miluša „ Ó, mne sa ver’ také vlastenectvo hnusí,ktoré má v škaredom odrodilstva hriechusvoj koreň; kto vlastný národ zanedbáva,jeho jazyk haní, ľudom pohrdávaa k jeho osvete ani len stebolkanepriloží, lež len svojim časným voľkávýhodám — trebárs vždy na jazyku nosíkrásne slová lásky k vlasti a otčine — (Vstane, s dôrazom.)Ó, darmo sa sebec tým menom honosí:Kto nie priateľ ľudu, ten nie je vlastenec,lež márny šarlatán alebo streštenec,ktorý len nesvornosť rozsieva v krajine!“

18. Zdroje • CALTÍKOVÁ, M.: Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry. Výber B. Nitra: Enigma, 2000. ISBN 80-85471-81-7 • OBERT,V.-IVANOVÁ,M.-ŽEMBEROVÁ,V.: Literatúra 2 pre 2. ročník gymnázií a stredných škôl. Bratislava: Poľana, 2000. ISBN 80-89002-11-0 • kol: Zmaturuj z literatúry 1. Bratislava: Didaktis. ISBN 80-89160-02-6 • www.zlatyfond.sme.sk

19. Ďakujem za pozornosť! Mgr. Alena Kubašková Gymnázium M.M.Hodžu Liptovský Mikuláš