140 likes | 303 Views
Antiulceróza. vredová choroba - multifaktoriálne ochorenie, pri ktorom vznikajú vredy v hornej časti tráviaceho traktu patogenéza – nerovnováha medzi agresívnymi a protektívnymi faktormi a gresívne faktory – HCl , pepsín, Helicobacter pylori
E N D
Antiulceróza vredová choroba - multifaktoriálne ochorenie, pri ktorom vznikajú vredy v hornej časti tráviaceho traktu patogenéza – nerovnováha medzi agresívnymi a protektívnymi faktormi agresívne faktory – HCl, pepsín, Helicobacterpylori FAR žalúdočnej sekrécie: histamín stimuluje H2 receptory, ktoré sú spriahnuté AC, ktorá zvyšuje tvorbu cAMP. Vlastná sekrécia je závislá na cAMP, ktoré stimuluje protónovú pumpu H+/ K+ATP-ázu, ktorá vylučuje H+ do lumenu žalúdka a K+ do bunky. Prostaglandínyinhibujú tvorbu cAMP. Protónovú pumpu stimulujú aj gastrín a ACH. Povrchové epitel.bunkysecernujú hlien a bikarbonát, ktoré majú protektívne účinky. Podnetom pre ich zvýšenú produkciu sú prostaglandíny.
CytoprotektÍvny účinok prostaglandínov je narušený pri inhibícii ich tvorby z kyseliny arachidónovej (NSPZL). Ďalší faktor narušujúci žal.sliznicu je prítomnosť Helicobacterupylori. Poškodí povrchový fosfolipid (surfaktant), a preniká cez žal.sliznicu. Jeho pôsobením vzniká množstvo mediátorov (interleukíny, tumor nekrotizujúci faktor...). Farmakoterapia: založená na - neutralizácii alebo inhibícii sekrécie kyslého žalúdočného obsahu - eradikácii infekcie H.p. - posilnení obranyschopnosti a regeneračných vlastností sliznice
Vredy – primárne – súvisia s prítomnosťou H.p. sekundárne – bez prítomnosti H.p. Rizikové faktory pre vznik vredov : • alkohol, káva, silno korenené jedlá, zvýšená hladina pepsinogénu, fajčenie, stres, mužská populácia, krvná skupina 0, lieky –salicyláty, NSPZL - nevhodné sociálne a hygienické podmienky Klinické príznaky vredovej choroby – bolesť súvisiaca s jedlom Vredy žalúdka – bolesť ihneď po jedle, pac.zvracia – uľaví sa mu, bojí sa jesť, chudne Dvanástnikové vredy – bolia asi 2-3hod. Po jedle, v noci, pri hlade, jedlo prináša úľavu, lebo sa uzatvorí pylorus a neprichádza do kontaktu so žal.šťavou Zmena charakteru bolesti evokuje komplikáciu – krvácanie, perforáciu, obštrukciu lumenutráv.traktu, penetrácia vredu
Rozdelenie liečiv: 1.) liečivá ovplyvňujúce agresívne faktory: a) blokátory H2 receptorov b) selektívne parasympatolytiká c) inhibítory protónovej pumpy 2.) liečivá chrániace žal.sliznicu: a) sukralfát b) koloidné a komplexné zlúčeniny bizmutu c) prostaglandíny
1.) liečivá ovplyvňujúce agresívne faktory: a) blokátory H2 receptorov: MÚ: kompetitívneinhibujú účinky histamínu na H2 receptoroch cimetidín – ako štandard ranitidín (Ranital, Ranisan) famotidín – (Famosan, Famotidin,Ulfamid) roxatidin - nizatidin - b) selektívne parasympatolytiká– už len vzácne, pirenzepin – tlmí pôsobenie ACH na M1 receptore, nie je jasný MÚ pri tlmení sekrécie gastrínu (žiaduci účinok), ani pri tlmení produkcie hlienu a prostaglandínov (nežiaduci účinok)
c) inhibítory protónovej pumpy – - silne účinné protisekrečné látky MÚ : vylučujú sa bunkami žal.sliznice blízko protónovej pumpy, kde pomocou iónu H+ sa menia na reaktívne metabolity, ktoré potom reagujú s –SH skupinami protónovej pumpy a ireverzibilne ju blokujú. Jej funkcia sa obnoví až po syntéze nového enzýmu (17 hod) NÚ: pri dlhodobej terapii – hypoacidita stimuluje zvýšenú tvorbu gastrínu, ktorá môže vyvolať hyperpláziu žalúdočných buniek omeprazol, lanzoprazol, pantoprazol
2.) liečivá chrániace žal.sliznicu: a) sukralfát– hlinitá soľ oktasulfátu sacharózy – výrazný mukoprotektívny účinok: vytvorí ochrannú vrstvu na sliznici, viaže na seba pepsín a HCl, - stimuluje tvorbu cytoprotektívnychprostaglandínov - podáva sa 1 hod pred jedlom, súčasné podávanie antacíd ruší účinok sukralfátu (Venter)
b) koloidné a komplexné zlúčeniny bizmutu - vznikajú pri interakcii bizmutu s kys.citrónovou, výrazný antibakteriálny účinok na H.p. ( nutné doplniť ďalšou terapiou ATP, chemoterapeutiká) - na vrede vytvárajú cheláty s proteínmi– ochranná vrstva – pozor na súčasné podávanie liečiv ( 1 hod. odstup) - stimuluje sekréciu endogénnych prostaglandínov – tým stimulujú mukoprotektívne deje - farbí stolicu na čierno
c) Prostaglandíny– PGE2 a PGI2 - vznikajú v žal.sliznici, zvyšujú tvorbu hlienu, bikarbonátu, obnovu žal.buniek a zlepšujú prekrvenie žalúdočnej sliznice Prirodzené látky sú veľmi labilné, preto sa podávajú iba syntetické: rioprostol, enprostol, misoprostol misoprostol – (Artrotec –spolu s diklofenakom na reum. och.) metylesterdrivátu PG1, NÚ: abortívne účinky, hnačka, črevné koliky,
EradikáciaH.p.: kombinácia ATB, chemoterapeutika a zlúč.bizmutu Ako ATB – amoxicilin, tetracyklin, klaritromycin Chemoterapeutikum – metronidazol Nefarmakologická liečba vredov - pomocná úloha -pitie alkalických minerálnych vôd, správna životospráva, racionálna výživa(celozrnné potraviny, rastlinné bielkoviny, strava bohatá na fofolipily – morské ryby), dostatok spánku, vylúčiť alkohol(najmä víno, striky, pivo), vysadiť salicyláty, NSPZL
Použitá literatúra: Sixtus Hynie: Speciálnífarmakologie, díl V., Karolinum, 1998, 41-63 Rudolf Hyrdel, Farmakoterapia peptických vredov, Viapractica 2005, roč.2(6), 321-326