Ps ychológia osobnosti a sociálny pracovník

1. Psychológia osobnosti a sociálny pracovník Osem hodín interaktívnych prednášok Skúška pozostávajúca: test - 100 bodov ústna časť v prípade získania menej ako 50 bodov Známky: A - 85-100 bodov B – 70-84 bodov C - 65-69 bodov D - 50 – 64 bodov Tatiana Korošová, špec.lekárskej psychológie tana_koros@yahoo.com 063/1180285

2. Odporúčaná literatúra • Hall, C.S., Lindzey G.: Psychológia osobnosti. SPN, Bratislava 1997. • Drapela, K.: Přehled teórii osobnosti. Portál, Praha 1997. • Výrost, J., Ruisel, I. (Eds.): Kapitoly z psychológie osobnosti. Veda, Bratislava 2000. • Řičan, P.: Psychologie osobnosti. Praha: Grada 2007.  • Odporúčaná: • Atkinson, R. L. Psychologie. Portál, Praha 2003. • Balcar K.: Úvod do studia psychologie osobnosti. Mach, Chrudim 1991. • Mikšík, O.: Psychologické teorie osobnosti. Karolinum, Praha 1999 • Nakonečný M.: Psychologie osobnosti. Academia, Praha 1995. • Smékal, V.: Psychologie osobnosti. Člověk v zrcadle vědomí a jednání. Barrister&Principal, Praha 2002.

3. Psychológia osobnosti a sociálny pracovník Predmetom psychológie osobnosti je vytvorenie všeobecného modelu štruktúry osobnosti.

4. Obsah predmetu psychológia osobnosti Ciele Psychológie osobnosti • Psychológia osobnosti, Pojem osobnosť • Prístupy ku štúdiu osobnosti • Definície osobnosti • Dimenzie teórie osobnosti

5. Ciele predmetu • Kto som? • Ako si rozumiem, môžem rozumieť s inými ľuďmi? Súkromná teória osobnosti • Kto je on alebo ona? • Čo je to ľudský život? • Aký zmysel má moja existencia tu a teraz? • Štúdium osobnosti je skôr o tom, ako sa osoby prejavujú, než o tom, kto sú, resp. čo sú zač (W.K.B. Hofstee, 2000).

6. Pojem osobnosti Etymológia (pôvod) termínu „osobnosť“: Persona (lat.) = MASKA (tiež maska Boha podsvetia) Boh podsvetia Hádes zobrazený na váze zo 4. storočia pred Kr. – jeden z najstarších gréckych bohov (bratia: Zeus/vládca nad nebom a zemou, Poseidon/vládca mora)

7. Možné odpovede Maska - z čoho vyplýva dvojaké možné poňatie osobnosti: Podstata človeka, byť sám sebou. Niečo zahaľuje - získať popularitu a náklonnosť • O pôvode (etymológii) slova persona existujú dohady: • „per - sonare“ = „znieť cez“ (tvar masky v Antike), • „per se esse“ - byť o sebe, byť sebou (Persona (lat.), Prosopon (gr.) ) • Persona=„malý phersu“ (malá časť celkového zamaskovania) • (etruské slovo phersu )

8. Vymedzenie pojmu osobnosti Napriek tomu, že v súčasnosti existuje viac ako 50 rôynych definícií osobnosti, ešte stále sa nedá uspokojivo vymedziť, čo je to osobnosť. Persona / latin./ - maska, ktorú si herec nasadzoval na tvár, aby tým výrazne ukázal, akú postavu predstavuje. Lico – ruský výraz tvár Osobnosť podľa slovníka slovenského jazyka je človek s vyhranenými vlastnosťami, kvalitami, individualita. Duševné zloženie osoby ako súhrn typických vlastností pre človeka, charakter

9. Opis osobnosti Hodnotiace Deskriptívne (Osobnosťou sa rozumie osobitosť; Diferenciálna Psychológia) .Osobnosť ako architektúra

10. Prístupy ku štúdiu osobnosti Pri snahe vystihnúť čo najpresnejšie osobnosť sa pohybujeme na dvoch úrovniach: • možnosti /nakoľko vôbec možeme preniknúť do podstaty osobnosti/ • skutočnosti / do akej miery je schopný človek v experimentálnych podmienkach prejaviť svoju osobnosť/

11. Prístupy ku štúdiu osobnosti Pri skúmaní osobnosti rozlišujeme, pohybujeme sa v troch základných rozmeroch: • vonkajší – prejavy osobnosti • vnútorný- prežívanie vlastného JA • vývinový- zmeny osobnosti v životných obdobiach

12. Definície osobnosti (Allport, 50 definícií; podľa obsahu: • kolekcionistické chápanie osobnosti (zberné definície; Osobnosť je suma....) • štruktuálny prístup k osobnosti: • Integratívne definície - vnáša konzistenciu a poriadok do všetkých spôsobov chovania jedinca • Hierarchické definície - vertikálna hĺbková organizácia (Freud) • Adaptačné definície – biológovia, behavioristi • Definície na základe rozdielov a jednoty - C. Kluckhohn a A. H. Murray: „každý človek je v určitých ohľadoch ako všetci ostatní, ako niektorí ostatní, ako žiaden iný človek.“ • Situačné a interakčné definície osobnosti • Systemové uvažovanie o osobnosti • Metaindividuálny (atribučný) prístup Chápanie osobnosti, ako autorstvo činov a zmyslu života

13. Podelenie teórií osobnosti podľa Allporta /1957/ • Definície biologicko-spoločenské- kladú dôraz na to, že osobnosť sa utvára odpoveďami iných na osobnosť, vyťahom iných k nej • Biofyzické definície vidia v osobnosti súhrn vrodených a yískaných vlastností • „omnibusové“ tvoria pojem osobnosti vypočítavaním všetkého, čo je zviazané s osobnosťou • Definície, ktoré v osobnosti vidia prostriedok prispôsobovania sa životným podmienkam • Osobnosť reprezentuje najvnútornejšiu, pravú podstatu človeka

14. Dimenzie teórie osobnosti • vedomé (napr. Rogers) versus • nevedomé determinanty správania (Freud, Jung) proces učenia (napr. Skinner, Bandura) versus • výsledky učenia (napr. Murray, Cattel, Allport)

15. Dimenzie teórie osobnosti • dedičnosť (Sheldon) versus • vplyv prostredia (Bandura, Rogers) • minulosť (Erikson, Freud, Adler ) versus • prítomnosť (Allport, Lewin)

16. Dimenzie teórie osobnosti • holistické (napr. Maslow, Adler) versus • analytické (napr. Bandura, Skinner) • osoba (Sheldon) versus • situácia (Bandura)

17. Dimenzie teórie osobnosti • účelové (Adler) versus • mechanistické (Freud) • niekoľko motívov (Frued) versus • mnoho motívov (Allport) • normálne (Allport) versus • abnormálne správanie (Freud)

18. Dimenzie teórie osobnosti • Zameranie na psychodynamické sily: • Sigmund Freud • Erik Erikson • Carl Jung • Alfred Adler • Karen Horneyová • Erich Fromm • Harry Atack Sullivan

19. Dimenzie teórie osobnosti • Zameranie na prežívajúceho človeka • Abraham Maslow • Carl Rogers   • Ludwig Binswanger • Medard Boss • Kurt Lewin   • George Kelly

20. Dimenzie teórie osobnosti • Dôraz na trvalé charakteristiky • Henry Murray • Gordon Allport • William Sheldon • Raymond Cattel • Hand Eysenck

21. Dimenzie teórie osobnosti • Zameranie na učenie a prostredie  • Burrhus Frederic Skinner • Neal Miller • John Dollard • Albert Bandura a ďalší teoretici sociálneho učenia.

22. Sigmund Freud /6.5.1856 -23.8.1939/ Narodil sa v moravskom meste Příboř v početnej živovskej rodine ako najstarší zo siedmzch detí. V roku 1860 sa presťahoval do Wiedne, ale kvôli svojmu zápornému postoju k náboženstvu, jeho mentalita tam nesedela. Bol úspešným lekárom, ale jeho kolegovia si ho veľmi nevážili, nebol schopný udržiavať dlhodobé priateľstvo. Trpel na rakovinu čelusti a srdcové problémy, fajčil 20 cigár denne. V manželstve bol verný a so ženou Martou mal 6 detí. V roku 1938 po okupácii Rakúska odišiel do Anglicka, kde neskôr aj zomrel

23. Sigmund Freud • • determinanty správania - fyziologické sily; človek je skôr reaktívny ako aktívny • • libido – pudová energia, ktorá dáva všetko do pohybu • • osobnosť je uzavretý systém a libido sa uplatňuje vo vnútri neho • • subsystémy Id, ego a superego – rôzne ciele, princípy a stále v neustálom boji

24. Topický, topografický model: • • vedomie • • predvedomie • • cenzúra, cenzúrna bariéra medzi predvedomím a nevedomím • • nevedomie

25. Model inštancií: • vedomie • EGO • predvedomie • nevedomie • (pudové pohnútky, potlačené obsahy i • morálne komplexy (škrupule aj.)) • SUPEREGO • ID

26. Id - ono • • komplex pudov, princíp slasti, iracionálne, chce okamžité uspokojenie svojich potrieb, nestará sa o ostatných • • rezervoár psychickej energie • • čisté id – stretávame sa u kojenca • • primární proces - pomocou neho získava uspokojenie; • myslenie ida sa neriadi logiko; • sny – zmiešanina fantázie a reality – dieťa chce jesť, ale keď potrava neprichádza, ono si ju predstavuje

27. Ego - ja • • racionálne a logické myslenie ako produkt výchovy a vzdelania • • princip reality ; sekundární proces - spôsob fungovania ega smeruje k opravdovému uspokojeniu

28. Superego - nadja • • moralizujúca sila v osobnosti • Osobná morálka, t.j. Interiorizované normy z kultúry a výchovy, • Princíp dokonalosti - žiadna slasť • • zvnútornené zákazy, obmedzenia a chvály – vedomá časť superega obashuje vedomé zvnútornené zákazy a pochvaly • • vyvýja sa pomocou identifikácie s rodičom rovnakého pohlavia • (Es, Ich, Uber-Ich)

29. Intrapersonálne konflikty • • id versus ego - id chce uspokojenie, ego testuje realitu a neumožní to / chlapec chce ukradnúť autíčko, ale vie, že existujú policajti a tak si počká, kým bude mať peniaze a kúpi si ho radšej/ • • id versus superego - id má požiadavku, ale superego ju považuje za neetickú (chlapec s autíčkom – chlapec si spomenie, že kradnúť sa nesmie) • • ego versus superego - racionalita versus dokonalost - chce sa do toho pustiť, rozumove je to etické – všetci kradnú, ale cíti vinu kvôli predchádzajúcej výchove, ktorá bola príliš moralizujúca (autíčko si nekúpil, lebo deti v Afrike hladujú)

30. eros a thanatos . Pudy jsou somatické požada vky kladené na mentální život - psychiku; jsou vrozené, pat r í k id a projevují se nap e tím . Éros je zam er en na získání sexuální slasti a pojí se s erogenními zónami Thanatos je destruktivní , r ídí se principem nirvány - naprostého pokoje a neexistence utrpení - nalézáme ve smrti • projevuje se zlostí a agresivitou, nebo masochismem (podle toho, je-li obrácen ven nebo dovnit r ); sm er uje k návratu org. do anorganického stavu O je jednotná entita a její subsystémy nejsou nezávislé, nýbrž propojené. PA je typická svým energetickým pojetím p (tzv. hydraulický model) - c lov e k disponuje ur c . množstvím energie, která se r u zn e p r elévá > psychické procesy mají jistou vázanou energii: • katexe - proud e ní duš. energie - libida - z místa, kde vznikla, ke zdroji uspokojení - jde-li k vn e jšmu uspokojení - objektová katexe; k vnit r nímu - egokatexe • antikatexe - síla p u sobící proti katexím id, má p u vod v ego a superego > kde se tam bere? • protože id produkuje nadbytek libida, energie - ego a superego si tuto nadbyte c nou energii nashromádí; stanou se životaschopnými a mohou zadržovat katexe id Dva hlavné pudy

31. Význam psychoanalýzy Psychoanalýza priniesla veľa objavov a na druhej strane je kritizovaná za biologický redukcionizmus a časté špekulácie. Hlavné prínosy: • Úloha nevedomej motivácie • Význam raných zážitkov u človeka pre jeho ďaľší vývin • Význam sexuality v zdravom psychickom vývine človekad u ležitost sexuality

32. Bol Švajčiar narodený v Basileji, introvertovaný, osamelý a veľmi nadaný. V práci bol individualista, dôkladný a pracovitý. Pochádzal z duchovnej rodiny a na rozdiel od S.Freuda bol pobožný. Svoju teóriu postavil na vlastnej introspekcii, študoval svoje vlastné psychické zážitky, svoje sny a veľa času strávil študovaním cudzích kultúr Carl Gustav Jung (1875-1961)

33. Štruktúra osobnosti

34. Extroverzia - introverzia termín C.G. Junga, označujúci také povahové vlastnosti človeka, akými sú: spoločenskosť, flexibilná sociálna aktivita a adaptácia v medziľudských vzťahoch, preferencia vzruchu, záľuba v zmenách, činorodosť, sebapresadzovanie, výrečnosť. Opakom je introverzia – obrátenosť do vlastného vnútra, spoločenská pasivita až izolácia autistického typu.

35. C. R. Rogers a A. H. Maslow

36. A.MASLOW-hierarchia potrieb • vychádzal z presvedčenia, že výkon pracovníkov je možné zvyšovať až k prirodzeným fyziologickým hraniciam, ak budú uspokojované nielen materiálne, ale i sociálne potreby, t.j. potreby sebarealizácie, sebaaktualizácie, sebauskutočnenia, sociálnej súnaležitosti k niekomu alebo niečomu, tvorivosti, bezpečia, istoty, postavenia a pod

37. A.MASLOW-hierarchia potrieb • K saturácii /naplneniu, uspokojeniu/ väčšiny potrieb dochádza práve v pracovnom procese. Prínosom tejto školy je, že sa snaží brať organizáciu ako systém zaisťujúci integritu osobných záujmov a záujmov organizácie. Paradoxom, zvlášť v našej oblasti je, že mnohí o sebarealizáciu nestoja, sú motivovaní len nižšími fyziologickými potrebami, kľudom a pohodlím.

38. naplnenie, rozvoj schopností človeka, jedna z vyšších sociálnych potrieb v hierarchii A. Maslowa. Podľa neho tí, čo sa úspešne sebarealizujú, majú dobrý vzťah k ľuďom, skupine, pocit istoty, jasné životné ašpirácie a ciele, vyznačujú sa sebapoznaním a primeranou emocionalitou a pod./. SEBAREALIZÁCIA

39. C. R. Rogers • Zdôrazňuje význam bezprostredných zážitkov jedinca pri určovaní reality • Ľudské správanie možno pochopiť iba na základe individuálneho vnímania reality • Otvorenosť a vnímavosť k všetkým možnostiam získavania informácií

40. Tendencia k aktualizácii • Jediná a základná motivačná sila každého človeka • Vrodený sklon • Obsahuje i prvok udržiavania organizmu • Priaznivé podmienky • Výsledky procesu aktualizácie – flexibilita, otvorenosť a autonómia • Holistický pohľad na človeka

41. Self • Fluidný, ustavične sa meniaci celok • Je súčasťou organistického prežívania jednotlivca • Časť organizmického prežívania sa diferencuje na Self – vyčlenenie určitých pocitov a vnemov na „vzťahujúce sa na mňa“ – sebaskúsenosti • Keď sa Self začína rozvíjať, tendencia k sebaaktualizácii spôsobí, že sa táto časť organizmu začne aktualizovať

42. John Watson a iní predstavitelia behaviorálnej teórie alebo empirickej • Behaviorálna teória popiera možnosť akýchkoľvek prvotných síl, ktoré by utvárali osobnosť. Všetko je naučené a utvára sa vonkajšími vplyvmi, výchovou, tréningom či drilom

43. Empirické teórie: (rozhodujúca úloha vonkajšieho prostredia  význam výchovy) = komplex činiteľov - prírodné prostredie, materiálne a kultúrne podmienky, v ktorých človek žije, ľudia, ktorí ho obklopujú (t.j. rodina, škola, masmédiá...)

44. J. Locke – človek sa rodí ako „tabula rasa“ C.A.Helvetius– výchova je všemocná J.B.Watson - odmieta myšlienku dedičnosti, schopností a nadania B.F.Skinner– každé správanie je determinované predovšetkým podnetmi z prostredia

45. Charakteristiky osobnosti Osobnosť môžeme definovať ako spôsob správania charakteristický pre danú osobu, ktorý je: • V určitej miere dôsledný • Je organizovaný alebo jednotný • jedinečnosť

46. Všeobecné vlastnosti osobnosti Pri výskume a prezentácii osobnosti najčastejšie sa zisťujú a uvádzajú tie všeobecné a relatívne trvalé vlastnosti, ktoré niekedy nazývame aj črtami osobnosti: • Telesné vlastnosti • Vlastnosti temperamentu • Vlastnosti charakteru • Schopnosti Niekedy sa uvádza aj piata skupina – skupina záujmov

47. OSOBNOSŤ - TEMPERAMENT • /z lat. temperamentum = náležité, správne zmiešanie; štruktúra prevažne vrodených osobnostných vlastností, ktoré determinujú dynamiku priebehu fyzickej a psychickej aktivity človeka, jeho spôsob prežívania, správania a reagovania na rôzne situácie v živote.

48. OSOBNOSŤ- temperament

49. Temperament nám predovšetkým hovorí o tom, ako ľahko, ako často, s akou intenzitou a trvaním sa emócie javia. Teda temperament predstavuje predispozície spôsobu emocionálneho reagovania Hippokratova klasifikácia: Cholerický temperament Sangvinický temperament Flegmatický temperament Melancholický temperament Kretschmerova typológia: Astenický tzp Atletický typ Pyknický typ Vlastnosti temperamentu

50. CHARAKTER • /z gr. charakter = vryté znamenie; angl. character; nem. Charakter; rus. character/ - súhrn osobnostných vlastností prejavujúcich sa vo vzťahu k sociálnej štruktúre, to zn. k ľuďom, k sebe samému, k prírode, k práci, k riešeniu životných problémov a i./. V hovorovej reči sa charakter často vzťahuje na morálne vlastnosti človeka /“Ten človek nemá charakter“/.