200 likes | 381 Views
Základy teórie chýb. Omyl. Nie je spôsobený objektívnymi podmienkami Nesprávnou činnosťou merača nepozornosť, zlá manipulácia s prístrojom a pod. nesprávne čítanie na stupnici, zacielenie na iný bod, neurovnaná libela, náraz o statív, ... Nezaoberá sa ním teória vyrovnávacieho počtu.
E N D
Omyl • Nie je spôsobený objektívnymi podmienkami • Nesprávnou činnosťou merača • nepozornosť, zlá manipulácia s prístrojom a pod. • nesprávne čítanie na stupnici, zacielenie na iný bod, neurovnaná libela, náraz o statív, ... • Nezaoberá sa ním teória vyrovnávacieho počtu
Hrubá chyba • Nastáva pri rýchlom meraní, za nepriaznivých okolností • Eliminujeme ju kontrolnými meraniami • Vylúči sa z meraní testom odľahlých hodnôt
Zdroje chýb • Osobné chyby • vyplývajú z obmedzenia ľudských zmyslov • Chyby prístroja • výrobné nedostatky, faktor času, nesprávna manipulácia • Chyby okolitého prostredia • vietor, vlhkosť, zmena teploty, refrakcia, zemská príťažlivosť, a pod.
Náhodné chyby () • Pri rovnakom meraní jednej veličiny, rovnakých podmienkach a metóde nadobúdajú rôzne veľkosti • chyba v cielení • chyba odhadu dielika • chyba čítania • chyba urovnania libely • chyba preváženia olovnice • ...
Zákonitosti náhodných chýb • Pri veľkom počte majú charakter náhodnej veličiny • Stredná hodnota náhodnej chyby je rovná nule • Gauss: • pravdepodobnosť vzniku kladnej a zápornej chyby určitej veľkosti je rovnaká • malé chyby sú pravdepodobnejšie • nad určitú hranicu sú to chyby hrubé
Systematické chyby • Pri rovnakých podmienkach ovplyvňujú v rovnakom zmysle odmerané hodnoty • Ich pôvod je v niektorom faktore: poveternostné podmienky, merač, prístroj, ... • Pôsobenie systematických chýb sa študuje v korelačnom počte • Môžu byť zistené a eliminované z meraní • Druhy systematických chýb: • Konštantné • Premenlivé • Progresívne
Konštantné systematické chyby Pri každom meraní sa uplatňujú rovnakým znamienkom a rovnakou veľkosťou • chyba nominálnej dĺžky pásma • kolimačná chyba • indexová chyba • adičná konštanta • excentricita cieľa
Premenlivé systematické chyby Menia sa s premenlivými podmienkami a oscilujú okolo nenulovej hodnoty • refrakčná chyba v priebehu dňa a noci • chyba z náklonu nivelačnej laty - chyba z vybočenia stupnice • chyba z registrácie času
Progresívne systematické chyby Plynule menia svoju hodnotu v priebehu merania • chyba v dĺžke pásma zo vzrastajúcou teplotou • chyba z ohybu ďalekohľadu zo vzrastajúcim zenitovým uhlom
Skutočná (celková) chyba • Je daná súčtom náhodnej a systematickej zložky c • Je daná rozdielom medzi odmeranou a skutočnou hodnotou Všeobecné poznania: • Žiadne meranie nie je exaktne presné • Každé meranie obsahuje chyby
Oprava Rozdiel vyrovnanej a odmeranej hodnoty
Váha merania • Pomerné čísla, ktoré kvalitatívne hodnotia dosiahnutý výsledok meraní • základná variancia • jednotková variancia
Matica váh Ak merané hodnoty reprezentuje jednorozmerný vektor náhodnej veličiny, váhy meraní sú usporiadané do matice váh Ak sú váhy meraní rovné 1 matica váh je jednotková
Matica váhových koeficientov Recipročná hodnota váhy sa nazýva váhový koeficient Váhové koeficienty vektora meraní sú usporiadané do matice váhových koeficientov
Skutočná hodnota Je rozdiel odmeranej hodnoty a skutočnej chyby Ak sa definujú postačujúce hranice: stála vzdialenosť dvoch stabilizovaných bodov v geologicky stálom prostredí dĺžka kovovej tyče za stálej teploty nadmorská výška v tektonicky nemennom území, komparačná hodnota... môžeme poznať skutočnú hodnotu a skutočnú chybu
Vyrovnaná hodnota (Odhad) Vyrovnaná hodnota je štatistickým odhadom skutočnej hodnoty Je súčtom odmeranej hodnoty a príslušnej opravy Je výsledkom vyrovnania z nadbytočného počtu meraní Vyrovnanie meraní sa uskutoční jednou z metód Teórie odhadu
Aritmetický priemer Je vyrovnaná hodnota z nadbytočného počtu priamych meraní Počet meraní: n Počet nutných meraní: u=1 Počet nadbytočných meraní: n´=n - u
Všeobecný aritmetický priemer Vážený priemer Ak všeobecný priemer prejde na aritmetický priemer