26. január 2010

1. Ponaučenie z finančnej krízy pre bankový sektor „Globálna finančná kríza: dopady a východiská, impulzy, ponaučenia a opatrenia v podnikovej sfére SR“ SAF, RVS Studené Elena Kohútiková VÚB banka a.s. 26. január 2010

2. Obsah • Kríza a slovenská ekonomika • Kríza a bankový sektor • Čo je pred nami?

3. Kríza ako lekcia z globalizácie a pokory: rast je len epizódou, netrvá večne Lekcia: • Silná previazanosť ekonomík sveta • Silná prepojenosť finančného sektora s reálnym • Silná synchronizácia ekonomiky SR s ekonomikou EÚ Rast HDP SR vs EMU (% romr) Zdroj: Eurostat, VÚB Zdroj: Eurostat, VÚB

4. 80% 150% 160% 170% Dopad krízy rástol s otvorenosťou ekonomík Reálny rast HDP vs otvorenosť * ekonomiky Prepad v dynamike rastu HDP v roku 2009 oproti 2008 bol najvyšší na Slovensku - najotvorenejšej ekonomike vo V4 -4 body -11 bodov -6 bodov -7 bodov *ovorenosť: export+import / HDP (údaje za r. 2008) Zdroj: Eurostat, VUB; odhady HDP pre r. 2009 VUB pre SR, Bloomberg pre ostatné V3

5. Citlivosť sektorov na ekonomický cyklus prešla prvým testom Zdroj: NBS

6. Obsah • Kríza a slovenská ekonomika • Kríza a bankový sektor • Čo je pred nami?

7. Kríza zmenila strategické priority bankového sektora • Likvidita • Kapitálová primeranosť • Kvalita úverového portfólia . . . n. Ziskovosť

8. Obsah • Kríza a slovenská ekonomika • Kríza a bankový sektor • Pohľad na región • Pohľad na slovenský sektor • Čo je pred nami?

9. Prebytok likvidity celkovo poklesol len mierne, jej cena ale vzrástla, a dostupnosť najmä dlhodobých zdrojov sa výrazne zhoršila Graf: Podiel úverov k depozitámbánk s ratingom od Moody’s Nedostatok likvidity Prebytok likvidity Zdroj: Moody’s

10. Kapitálová primeranosť sa zlepšila, aj keď len vďaka vlastným zdrojom (nulové dividendy)… Graf: Tier 1 bánk s ratingom od Moody’s Zdroj: Moody’s

11. …či spomaleniu rastu aktív Graf: Medziročný rast z hrubých úverovbánk s ratingom od Moody’s Zdroj: Moody’s

12. Kvalita úverov sa v regióne zhoršila. Najviac práve na Slovensku. Problémové úvery ako % z hrubých úverovbánk s ratingom od Moody’s Zdroj: Moody’s

13. Obsah • Kríza a slovenská ekonomika • Kríza a bankový sektor • Pohľad na región • Pohľad na slovenský sektor • Čo je pred nami?

14. Slovenské banky pocítili odlev zdrojov najmä od podnikového sektora • Prepad zisku nefinančných spoločností o 35% za prvé tri kvartály 2009 sa odrazil na poklese ich vkladov v bankách o cca 15% Zdroj: NBS, ŠÚSR, ČNB, VÚB

15. Vklady domácností podporilo prijatie eura • Konverzia koruny na eurá motivovala obyvateľstvo k „legitimizovaniu“ hotovostných úspor v objeme viac ako 2,5 mld € (cca 15% celkových objemov vkladov obyvateľstva pred konverziou) • Väčšina z týchto vkladov bola termínovaná na 12M a je ešte v sektore Zdroj: NBS, VÚB

16. V úverovaní banky spomalili, ale nie tak výrazne ako sa miestami prezentuje • Objem úverov podnikom klesol oveľa menej ako napríklad v ČR, hoci podiel nesplácaných úverov u nás rastie rýchlejšie Zdroj: NBS, ČNB, VÚB

17. Príjmy bánk boli ovplyvnené najmä výpadkom príjmov z obchodovania kvôli euru, čistý zisk poklesol hlavne kvôli nesplácaným úverom • Výnosy bankového sektora za 11 mesiacov 2009 klesli o 11%. Hlavným dôvodom bol výpadok príjmov z obchodovania o dve tretiny (viď ďalší slide). • Zhoršujúca sa kvalita aktív mala za následok nárast opravných položiek (€364mn vs 145mn), čo znížilo čistý zisk bánk o polovicu (pre porovnanie, v ČR rast o 10% za 1-3Q) Zdroj: NBS, VÚB

18. Straty z príjmu bánk = podpora podnikateľského sektora • Zníženie čistého príjmu bánk zo spotových FX operácii o 208 miliónov euro za január až november oproti priemeru minulých troch rokov, príjem sa nestratil – iba prerozdelil klientom bánk - €208 mn - 76% Zdroj: NBS, VÚB

19. Obsah • Kríza a slovenská ekonomika • Kríza a bankový sektor • Čo je pred nami?

20. Slovenská ekonomika je (dúfajme) z najhoršieho von Zdroj: ŠÚSR, VÚB

21. Otvorenosť slovenskej ekonomiky v čase globálneho oživenia je opäť výhodou Graf: Priemyselná výroba vo V4 (index, 2005=100, sezónne očistený) Zdroj: Eurostat, VÚB

22. Vrátime sa k rastu ako pred recesiou...? Tri etapy, tri trendy rastu HDP v SR Index HDP v stálych cenách, sezónne očistený (1Q1997=100) nie 60% 2006-1Q08: trend 8-8,5% 40% 2001-2005: trend 4,5-5% 1997-2000: trend 2-2,5% Zdroj: ŚÚSR, VÚB

23. ...alebo nás čaká zmena kvality? • Zmena správania sa podnikov voči bankám: • od trhu dlžníkov k trhu veriteľov, dočasne alebo natrvalo? • Zmena správania sa podnikov voči podnikom • pokles optimizmu • Zmena správania sa bánk k sebe samým • reštrukturalizácia nevyhnutná

24. Globálna reštrukturalizácia sektora, v ktorom kríza vznikla • Jednoduchší a transparentnejší model bankovníctva • Sprísnenie regulácie a dohľadu • Nižší apetít akcionárov voči riziku

25. 1. Jednoduchší a transparentnejší model bankovníctva • Návrat ku klasickým bankovým produktom a službám • Návrat od špecializovaných späť k univerzálnym bankám, zmenšenie tieňového finančného sektora • Presun kapitálu ku kľúčovým inštitucionálnym schopnostiam a konkurenčným výhodám banky • Väčší dôraz na riadenie rizika a kvalitu aktív

26. 2. Sprísnenie regulácie a dohľadu • Cena za vládnu pomoc sektoru v čase krízy • Zvýšenie kapitálovej primeranosti (otázka procyklickosti, či prepojenia s rizikom likvidity) • Presun časti dohľadu z národnej na nadnárodnú úroveň • Okresanie odmien a kompenzácií manažmentu • Vplyv vlády výraznejší v štátom podporovaných (spolu vlastnených) inštitúciách

27. Týka sa to aj Slovenska, hoci u nás si banky žiadnu vládnu pomoc nenárokovali Graf: Podpora finančného sektora v EU-27 (v % HDP) Zdroj: Európska komisia, graf prebratý z prezentácie viceguvernéra ČNB,p. M.Singera 15.1.2010

28. 3. Nižší apetít akcionárov voči riziku • Dôraz na stabilnejšie aj keď nižšie výnosy • Prelínanie sa cieľov akcionárov s cieľmi ostatných záujmových skupín, vrátane vlády a verejnosti ako takej

29. Od krízového manažmentu späť k fiškálnej konsolidácii? • Krízový manažment v oblasti verejných financií mal opodstatnenie: • Zabránil kolapsu finančných trhov • Zabránil depresii svetovej ekonomiky • V čase po kríze, fiškálne stimuly treba utlmiť a krízový manažment nahradiť konsolidáciou verejných financií: • Dlhodobé neudržateľné bremeno rastúceho verejného dlhu • Hrozba vytláčania investícií súkromného sektora • Potreba tvorby rezerv do budúcnosti na preklenutie ďalšej možnej krízy či recesie

30. Zhrnutie • Kríza nám dala tvrdú lekciu: • z (ne)udržateľnosti rastu • zo stupňa globalizácie • z prepojenia finančného sektora s reálnou ekonomikou • Svet sa zmenil, návrat k „biznisu ako predtým“ neexistuje, zvlášť v sektore, v ktorom kríza vznikla • Vážime si aj menej, kvalita je prvoradá!

31. Ďakujem za pozornosť!