Pšenica siata

1. Pšenica siata Katarína Jakubjaková 1.A GSF v Žiline

2. Taxonómia Pšenica siata – Triticum aestivum • Ríša: Rastliny • Oddelenie: Magnoliorasty • Trieda: Jednoklíčnolistové • Čeľaď: Lipnicovité

3. Pšenica je jednou z najstarších kultúrnych plodín. Začiatky jej pestovania sú spojené so vznikom poľnohospodárstva. Najstaršie nálezy sú z obdobia 8000–7500 r pred n. l. a vzťahujú sa k pestovaniu pšenice jedno a dvojzrnej. • Pšenica obyčajná je jednou z najrozšírenejších plodín vo svete i u nás.

4. je asi o 14 dní neskoršia ako raž, • zlé podmienky pre pestovanie následných plodín, • pomalšie starnutie a lepšia chutnosť, • intenzívnym N hnojením možno dosiahnuť skoršiu úrodu s pomalým zhoršovaním kvality krmu, • vyššie nároky na pôdu ako raž, • dĺžka obdobia do zrelosti krmiva 210-230 dní. • sejba v prvej polovici októbra, • úroda v priemere 25 t /ha zelená hmota • najrozšírenejšie pestovanie na zrno

5. Zrno • Využitie zrna: • chlieb, pečivo, cestoviny, krúpy, v cukrárstve .... • pšeničný šrot, pšeničná múka, miagané zrno, pšeničné otruby • Obsah: škrob (50-70%), hrubá vláknina (do 2%), bielkoviny (8-13%), tuk (1,5-3%, kys. olejová, linolová) vitamíny B, E menej β-karotén, z minerál. látok P Zásobné bielkoviny obsahujú gliadin (prolamin) a glutenin, ktoré s vodou tvoria lepok. Vysoký obsah lepku – nevhodné pre monogastrické zvieratá

7. Úžitkové smery pestovania pšenice: - pšenica potravinárska - pšenica na kŕmne účely - pšenica na výrobu cestovín - pšenica na špeciálne účely (výroba škrobu,...) Pšenica siata má ozimnú i jarnú formu, nelámavý, bez i ostnatý klas, rôzne hustý. Obilky nahé, bacuľaté na priereze oblé.

8. Pšenica ozimná - vyššie nároky na pôdu (hlinité a ilovitohlinité, dobre zásobené živinami, pH - neutrálne, slabo kyslé). Výsev – v jeseni, pri dostatku vlahy a teplote okolo 15 ºC vzchádza za 7-9 dní. Pšenica ozimná je z obilnín najnáročnejšia na predplodinu. Výnos zrna výrazne ovplyvňuje hnojenie dusíkom, dávky dusíka 80 - 120 kg/ha. • Pšenica jarná - doplnkovým druhom k pšenici ozimnej. Má rovnaké požiadavky na pôdu, netrpí toľko chorobami stebiel. Väčšinou sa vysieva po zbere okopanín. Seje sa obvykle v marci a znáša i prípadné mráziky.

9. Z botanického hľadiska sa člení druh Triticum aestivum - na štyri variety podľa farby a osťnatosti klasov: • lutescens - klas biely bezosťný erythrospermum - klas biely osťnatý • milturum - klas červený bezosťný, ferrugineum - klas červený ostnatý

10. Ďalšie druhy pšenice • Pšenica tvrdá (Triticumdurum)vznikla z kultúrnej pšenice dvojzrnky. Zrno sa vyznačuje obsahom pevného tuhého lepku, ktorý nie je vhodný na pečenie chleba a pečiva, pretože vytvára malý objem pečiva. Hlavné využitie je pre výrobu cestovín. • Pšenica špaldová(Triticumspelta) je historickým kultúrnym druhom s plevnatým zrnom. Zrno má vyšší obsah bielkovín, tuku, minerálnych látok, vitamínov a esenciálnych aminokyselín ako pšenica obyčajná. Obsah lepku je vyšší, ale je horšej kvality. Je vhodná do cestovín a müsli. Patrí k najmenej náročným obilninám, je vhodná pre ekologické poľnohospodárstvo.

11. Triticale – Triticosecale • medzidruhový kríženec pšenice a raže • Geneticky výnosový potenciál, tolerantnejšia k horším pestovateľským podmienkam než pšenica • Odolnejšia proti chorobám • U nás sa pestujú ozimné odrody • Na kŕmne účely

12. Zdroje: http://www.zdravejedlo.sk/psenica-siata http://sk.wikipedia.org/wiki/P%C5%A1enica nechodimnaprednasky.sk/stiahnut/prednasku/.../KŔMNE%20obiloviny.p...‎

13. Ďakujem za pozornosť