Download
1 / 49
510 likes | 886 Views
Ryby. Rozdelenie rýb podľa prostredia, v ktorom žijú. MORSKÉ - žijú a rozmnožujú sa v morskom prostredí pelagické - vo vodnom stĺpci, od povrchu po hlbiny bentické - na dne batypelagické - v hlbinách. Rozdelenie rýb podľa prostredia, v ktorom žijú. SLADKOVODNÉ
E N D
Rozdelenie rýb podľa prostredia, v ktorom žijú MORSKÉ - žijú a rozmnožujú sa v morskom prostredí pelagické- vo vodnom stĺpci, od povrchu po hlbiny bentické- na dne batypelagické - v hlbinách
Rozdelenie rýb podľa prostredia, v ktorom žijú SLADKOVODNÉ - žijú a rozmnožujú sa v sladkej vode reofilné - tečúce vody pelagické bentické limnofilné- stojaté vody (jazerá, tône) pelagické bentické
Rozdelenie rýb podľa prostredia, v ktorom žijú ŤAŽNÉ anadromné - hlavná časť života v mori, v období rozmnožovania ťah do riek (losos) katadromné - hlavná časť života v sladkej vode (úhor)
Rozdelenie rýb podľa prostredia, v ktorom žijú BRAKICKÉ - pred ústím do riek, kde dochádza k miešaniu slanej a sladkej vody okrajové a vnútrozemské moria (Kaspické more) pelagické bentické
Základné faktory, ktoré vplývajú na život rýb: teplota prúdenie priehľadnosť rozpustené látky kyslík substrát
Rozdelenie podľa nárokov na koncentráciu kyslíka: 1. veľmi vysoká koncentrácia O2 (10-16 mg.l) Salmotrutta m. fario (pstruh potočný), Phoxinus phoxinus (čerebľa pestrá), Cottus gobio (hlaváčbieloplutvý), Noemacheilus barbatulus (slíž severný) 2. vysoká koncentrácia O2(7-10 mg.l) Thymallus thymallus (lipeň tymiánový), Chondrostama nasus (podustva severná), Gobio gobio (hrúz škvrnitý)
Rozdelenie podľa nárokov na koncentráciu kyslíka: 3. mierne nároky na koncentráciu O2 (5-6 mg.l) Rutilus rutilus (plotica červenooká), Perca fluviatilis (ostriež zelenkavý) 4. druhy, ktoré sú schopné odolávať nízkym koncentráciám O2 (0,72 -1,43 mg.l) Cyprinus carpio (kapor obyčaný), Carassius carassius (karas zlatistý), Misgurnus fossilis (čík európsky)
Rozdelenie podľa neresového substrátu: 1. Fytofilné 2. Litofilné 3. Pelagofilné 4. Psamofilné 5. Ostrakofilné
Klasifikácia toku 1) z hľadiska ichtyologického založená na prítomnosti niektorých druhov (prof. Frič) pstruhové lipňové mrenové pleskáčové 2) založená na kombinácii biotických a abiotických faktorov
Zber materiálu Udice– selektívne - nevhodné na kvalitatívne hodnotenie ichtyocenózy Siete Aktívne - záťahové siete, čerene Pasívne - žiabrovky,vrše Jedy (piscicidy)–toxafén, rotenon, DDT
Elektrický agregát – krátke impulzy vysokého napätia ryby sú priťahované ku kladnému pólu (do podberáku) a omráčené • Zdroj el. prúdu • - batéria ľahký prenos na miesto činu • nezávislý-nik nemusí obsluhovať elektrocentálu • netreba ťahať kábel • Ale: menšia výdrž, slabší výkon, batéria sa musí brať do vody • motorová elektrocentrála • výkonná, dlhá výdrž, do vody sa berie len podberák s káblom • Ale: potrebná obsluha elektrocentrály, ťažko sa prenáša, kábel sa môže zamotať, porušiť izolácia
Použitie: menšie toky ( tzv.potoky) litorál väčších tokov (popri brehu) Neloví sa za dažďa a do vody nedávame ruky !!!
Ichtyologický prieskum toku Menší tok - elektrický agregát, prípadne záťahová sieť {Prelovujú sa len časti toku (100m) v rôznych úsekoch} Zahradenie proti úniku rýb Postup proti prúdu CPUE - catch per unit effort - množstvo úlovkov za určitý čas- možnosť porovnať rôzne toky medzi sebou Obvykle potrebné opakované prelovenie Určenie do druhu, meranie dĺžky tela rýb
Vyhodnotenie 4 lokality Spolu 1403 rýb, 22 druhov, 10 čeľadí Eudominantné: Cottus gobio, Cottus poecilopus,Alburnoides bipunctatus, Barbatula barbatula 16 reofilných, 6 eurytopných, žiadne limnofilné Podľa reprodukčných gíld: 20 druhov ikru neochraňujúcich - 16 druhov kladúcich ikry na voľný substrát 6 litofilných 3 fytolitofilné 2 psamofilné 1 litopelagofilný 1 pelagofilný 4 druhy ukrývajúce ikry, všetky litofilné 2 ikru ochraňujúce, litofilné Spolu 12 litofilných druhov
Podľa výživy: 11 zoobentofágnych 5 piscifágnych 3 polyfágne 1 detritofág 1 zooplanktonofág 1 perifytonofág 1 detritofág 14 druhov z červeného zoznamu
Potravná analýza Určovanie potravy podľa zachovaných častí a) celý obsah b) časť obsahu rovnomerne premiešaná v 70-80% alkohole (drobné kôrovce, riasy), potom sa prepočíta množstvo na celý obsah Index naplnenia- hmotnosť obsahu tráv. súst./hmotnosť tela Index spotreby- hm. jednotlivých zložiek potravy /hm. tela Numerická metóda - zrátajú sa počty jedincov urč. druhu Dominancia potravných zložiek - hlavná zložka potravy c zastúpenie nad 60%
Stanovenie veku a rastu Keď ryby rastú-zväčšujú sa im šupiny, kosti, otolity Prírastky zimné (úzke) letné (široké) medzi nimi dobre viditeľná hranica-anulus Odber šupín na určených miestach-viac ks (niektoré môžu byť regenerované - nepôvodné, nedá sa z nich určovať vek, majú inú štruktúru) Kosti a otolity prírastky viditeľné na výbrusoch Podľa počtu anulov a veľkosti prírastkov sa dá určiť vek aj dĺžkový či váhový rast v jednotlivých rokoch
Nepriama metóda určenia veku rýb Odlov rýb – vzorka musí byť veľká, z jedného dátumu a musia v nej byť zastúpené všetky dĺžkové a vekové skupiny 0 N I II lc
Odhady početnosti Priame- odvodnenie zahradenie časti toku a jeho úplný výlov vytrávenie piscicidmi Absolútna početnosť Nepriame- značkovanie rýb a ich spätný odlov -značka nesmie odpadnúť, nesmie spôsobovať zranenia a zvyšovať mortalitu -označené ryby musia byť rovnomerne rozptýlené -zber musí byť proporcionálny hustote, rovnomerný v jednotlivých častiach nádrže -uloviteľnosť označených aj neoznačených jedincov musí byť rovnaká -populáciu nesmie ovplyvniť natalita ani mortalita
M- počet označených rýb N-celkový počet rýb v nádrži C-počet rýb ulovených pri nasledujúcom odlove R-počet spätne ulovených označených rýb N/M = C/R N= (M.C)/R
Odhad početnosti postupným odstraňovaním rýb z populácie Opakované odlovy CPUE N
Vyváženosť ichtyocenóz Vzájomný pomer hmotností rôznych skupín rýb Koeficient F/C (Swinglov koeficient) F-hmotnosť nedravých rýb C-hmotnosť dravých rýb <2- premnoženie dravých druhov 3-6 - populácie v rovnováhe >6 - premnoženie nedravých druhov Koeficient AT (hmotnosť rýb presahujúcich lovnú mieru / hmotnosť všetkých rýb). 100 <40% premnoženie nedravých druhov >85% premnoženie dravých druhov
Plodnosť Neres – raz za sezónu viac krát za sezónu-dávkovitý (v ováriách sú rôzne štádiá zrelosti) plodnosť determinovaná – počas neres. obdobia sa dalšie ikry netvoria nedeterminovaná – tvorba nových ikier Samce –objem gonád, hmotnosť Samice – čerstvé i fixované
Metódy počítania ikier priame-zrátanie všetkých ikier nepriame-len časť ikier volumetrická – zistí sa objem známeho počtu ikier, objem ikier v gonáde, úmerou sa vypočíta počet ikier v gonáde Bayerova – najprv objem ikier v gonáde- aritmet. priemer priemeru ikier zo vzorky(100ks) naukladané vedľa seba v korýtku celková dĺžka / počet ikier z tabuľky sa zistí objem ikry a vypočíta ich množstvo v gonáde gravimetrická – hmotnosť známeho počtu ikier/hm. ikier v gonáde Najpoužívanejšia, najpresnejšia, najjednoduchšia c gravimetrická
Výpočty Absolútna plodnosť – celkový počet zrelých ikier v samici Relatívna plodnosť – počet ikier na gram (kg) samice Gonadosomatický index (GSI) – hmotnosť gonád / hmotnosť tela Populačná (druhová) plodnosť (priem. plodnosť x priemerné % samíc v populácii) / priem. vek Priem. plodnosť 100 samíc / priem. vek 100 samíc
Určovanie rýb Vonkajšie - morfologické znaky Vnútorné - anatomické znaky
Vonkajšie znaky meristické – tie ktoré sa počítajú počet lúčov v plutvách napr. D1 XII-XVII, D2 I-III, 13-15, A II, (7) 8-9 (10) -ostriež D-dorzálna (chrbtová) plutva A-análna (ritná) plutva P-pektorálna (prsná) plutva V-ventrálna (brušná) plutva C-kaudálna (chvostová) plutva Rímska číslica - počet tvrdých, nerozvetvených lúčov Arabská číslica – počet mäkkých, rozvetvených lúčov
30-32 19-21 90 –––––– 110 Počet šupín V bočnej čiare Nad bočnou čiarou Pod bočnou čiarou Vzorec šupín (lieň)
