ŽIVOT

1. ŽIVOT SMRŤ POČATIE

2. „SCIENTIA POTESTAS EST“

3. ČLOVEK • OŠETROVATEĽSTVO • MÚDROSŤ • LÁSKA • POMOC • MEDICÍNA • MÚDROSŤ • LÁSKA • POMOC

4. MEDICÍNA UMENIE OŠETROVATEĽSTVO UMENIE VEDA

5. Každý má právo na život v slobode a osobnej bezpečnosti. Medicínske vedomosti a prax sa neustále dopĺňajú a menia. Vzhľadom na to, že žijeme v atmosfére pochybností a neistôt, naše rozhodnutia a kroky konáme na základe pravdepodobností. Choroba, totiž, nie vždy sa prezentuje v plne rozvinutom obraze, a taktiež i  perspektívy a vedomosti klinického vedca sú často neúplné. Medicína ako mimoriadne zložitá oblasť ľudskej činnosti s veľkými nárokmi na mentálnu činnosť často spojenú so zručnosťou, má polohu umenia a vedy súčasne. Medicína je veda a umenie, ale aj veda a  múdrosť súčasne. Môže sa rozvíjať ako sčasti repetitívna činnosť, ale jej fundamentom vždy zostane veda a odbornosť. Veda vyžaduje vysoký stupeň vzdelania a pre umenie sú potrebné vlohy, ktoré treba rozvíjať a obohacovať o skúsenosť. Lekár, ktorý veľa vie, môže pacientovi múdro pomôcť, aj keď v medicíne vedieť neznamená vždy pomôcť.

6. Obrovský rozmach vedeckých poznatkov a technických možností ponúka vedcom a lekárom nové možnosti, ktoré môžu predstavovať i určité riziká. Nie všetko, čo je technicky dosažiteľné je eticky správne. M E D I C Í N S K A  E T I K A - konanie dobra pre človeka so zvláštnym zameraním na ochranu jeho života a zdravia. Medicínska etika sa stala predmetom veľkého všeobecného záujmu. M E D I C Í N S K A  E T I K A - je etika profesionálna, posudzovaná na základe cieľa, prostriedkov a výsledkov preventívnej, diagnostickej a terapeutickej starostlivosti. Je to etika dialógu. -            m o r á l k a -            morálne správanie, konanie -            morálne vedomie

7. Z Á K L A D N É P R I N C Í P Y M E D I C Í N S K E J E T I K Y : -            prospešnosť -            neškodnosť -            autonómia -            spravodlivosť PROSPEŠNOSŤ (beneficiencia) – konanie maximálneho dobra pre konkrétneho človeka, pacienta, tak počas jeho zdravia ako i počas choroby. NEŠKODNOSŤ (non-maleficiencia) – pravidlo „ NIHIL NOCERE“ – nikdy nepoškodiť, teda vylúčenie úmyselného i neúmyselného poškodenia alebo ublíženia. AUTONÓMIA (svojbytnosť) – rešpektovanie pacienta ako ľudskej bytosti vo sfére telesnej, duševnej, sociálnej a duchovnej spolurozhodovanie pacienta o sebe a svojich záležitostiach (INFORMOVANÝ SÚHLAS) SPRAVODLIVOSŤ (justice) – poskytovanie rovnakej zdravotnej starostlivosti a sociálnej pomoci každému – nediskriminovať

8. VITÁLNE DÔLEŽITÉ ORGÁNY MOZOG SRDCE OBLIČKY

9. Za fyziologických okolností plnia obličky • tri hlavné funkcie: • Exkrečnú • Homeostatickú • Endokrinnú

10. Spoločnosť Ekológia Sociálna Psychosociálna Psychologická Psychofyziologická (zdravie a choroba) Neurofyziologická Autonómna Orgánová Tkanivová Bunková Molekulová BIOSFÉRA Jednotlivec Organizmus

11. ZDRAVIE WELL BEING

12. SEBAAKTUALIZÁCIA A METAPOTREBY OCENENIE SPOLUPATRIČNOSŤ A LÁSKA BEZPEČIE FYZIOLOGICKÉ POTREBY

13. KVALITA ŽIVOTA Celková spokojnosť so životom a všeobecný pocit osobnej pohody

14. Chronická obličková nedostatočnosť zasahuje závažným spôsobom do života jednotlivca v jeho celej integrite, teda do oblasti biologickej, psychologickej a sociálnej. Terapia tohto závažného ochorenia je komplexná nakoľko sú porušené metabolické regulácie. Cieľom náhrady funkcie obličiek je úprava komplexnej metabolickej poruchy. Dialýza môže nahradiť iba vylučovacie a regulačné funkcie, nie funkciu endokrinnú. Dialýza samotná predstavuje vážny zásah do života pacienta. Na jednej strane je záchranou, no na druhej strane pochopiteľnou záťažou.

15. Chronické ochorenie Kvalita života

16. KVALITA ŽIVOTA zdravotné Aspekty psychické sociálne

17. CHRONICKÉ OCHORENIE FUNKČNÝ POTENCIÁL (rôzny stupeň straty) ŠPECIÁLNA TERAPIA KOMPENZÁCIA HANDICAPU

18. PACIENT Chronické ochorenie vyžaduje sebestačnosť domáce prostredie aktivita spoločenská integrovanosť psychická kompenzácia

19. Riziká inštitucionalizácie Psychická dekompenzácia Imobilizácia Strata sociálnych väzieb Poruchy adaptácie

20. Chronické ochorenie PSYCHO- SOCIÁLNA PROBLEMATIKA vyžaduje DOMÁCE PROSTREDIE LIEČEBNÉ ÚSTAVY

21. Psychologické a sociálne vedy nazerajú na dialyzovaných pod iným zorným uhlom ako medicína.

22. Zatiaľ čo medicína, i z hľadiska historického, riešila • problematiku paternalisticky, teda so snahou zachrániť pacienta, • psychologické a sociálne vedy, ktoré sú mladšie sa viac sústredili na fázy: • Adaptácia pacienta na dialýzu • Zvládnutie adaptačného stresu • Vyrovnávacie stratégie • Maladaptačné prejavy – depresia • Agresia voči personálu • Sebevraždy • Sexuálne problémy dialyzovaných • Vplyv liečby na rodinu • Pracovné uplatnenie • Možnosti rekreácie • Kvalita života dialyzovaných • Psychosociálne aspekty • Doba prežívania dialyzovaných • Etické aspekty dialýzy • Dobrovoľné ukončenie dialýzy • Záťaž dialyzačného tímu („burn out“)

23. Mimoriadne dôležitá je fáza adaptácie a spôsob, • akým sa pacient vyrovnáva so stresom. • Je dôležité už preddialyzačné obdobie, ktoré • by malo byť zamerané na: • Umenie prijať situáciu ako takú • Schopnosť udržať si nádej na zmysluplný život • Mať život pod kontrolou i v chorobe • Riešiť problémy objektívne • s nadhľadom a odstupom • Hľadať rôznorodosť ciest a spôsobov na riešenie • životných problémov • Povzbudzovať optimizmus a pozitívne očakávanie • i nádej • Riešiť spirituálne potreby (viera, modlitba)

24. Medzi najčastejšie problémy dialyzovaných patria: • Úzkosť (patrí k najčastejším pocitom) • Depresia (môže trvať mesiace i roky, zažil každý • dialyzovaný pacient a veľmi často je príčinou zlej • spolupráce pacienta s personálom, veľmi často • nie je spozorovaná ani lekárom) • Agresivita (patrí k prirodzenej pudovej výbave • človeka, prejavuje sa pri prekonávaní prekážok, • avšak spoločenské normy nedovolia chorým, aby ju prekonávali)

25. Veľmi častou komplikáciou je nespolupráca pacienta, non-compliance, • ktorá vplýva na trpezlivosť a často i duševné zdravie • dialyzačného tímu. Veľmi často spôsobuje „burn out“ a skutočnosť, • že personál môže v takýchto podmienkach pracovať • iba obmedzenú dobu. • Do úvahy prichádzajú tri hlavné dôvody nespolupráce: • Psychologické • Sociodemografické • Medicínske

26. Viem, že príde deň, keď sa človek trpiaci na neznámu chorobu odovzdá do rúk fyzikov. Tí sa ho nebudú na nič spytovať, odoberú mu krv, určia isté konštanty, navzájom ich vynásobia, všetky údaje prekontrolujú podľa logaritmickej tabuľky a pomocou jedinej tabletky pacienta vyliečia. Ja však, keď ochoriem, zájdem radšej za nejakým starým lekárom. Ten sa na mňa zahľadí, nahmatá pulz a prehmatá brucho, popočúva ma. Potom si zapáli fajku, odkašle si, pošúcha sa po brade a usmeje sa na mňa, aby zmiernil moju bolesť. Pravdaže, vedu obdivujem, ale rovnako obdivujem aj múdrosť. A. Saint - Exupéry

27. Čo na záver ? – trvale platné : Našim výsostným a prvotným poslaním je služba  blížnym.  Pracovať pre spoločné dobro je naše sväté krédo,   je to najhlbšia a najposvätnejšia viera. Albert Schweitzer

28. MEDICÍNA JE VEDA A UMENIE. Základná otázka a mystérium Najvyššieho, ktoré stále trvá a trvalo nás stimuluje je otázka života a smrti. Preto mi zostáva iba aforizmus Hipokrata na UMENIE MEDICÍNY: “ŽIVOT KRÁTKY UMENIE DLHÉ PRÍLEŽITOSŤ VZÁCNA SKÚSENOSŤ KLAMNÁ ZÁVER ŤAŽKÝ!”