Biologická olympiáda

1. Biologická olympiáda školský rok 2007/2008 Živočíchy lesov

2. Trieda: hmyz – InsectaRad: motýle – LepidopteraPodrad: uzdokrídle – Frenata /Heteroneura/ dúhovec väčší – Apatura iris (čeľaď Nymphylidae – babôčkovité) • Motýľa zastihneme od júna do augusta na lesných cestách a čistinkách, na okrajoch lesov, vo vlhkých údoliach a na zarastených rúbaniskách. Ráno lieta za potravou, pričom rád sadá na zdochliny, výkaly, hnijúce ovocie a mokriny. V neskorších hodinách poletuje v korunách stromov. Je dosť zriedkavý. Húsenica sa vyvíja od augusta na vŕbe rakyte, vŕbe ušatej, vŕbe popolavej a na osike. Prezimuje v 2. larválnom instare (asi 1 cm dlhá a čiernohnedá) pripradená ku konáriku alebo listu. V apríli začne byť znova aktívna a zvlieka sa na húsenicu, ktorá je zelená, žlto zrnitá, so šikmými žltými pruhmi na bokoch, modrastými výrastkami na hlave a dvoma červenými hrotmi na análnom článku bruška. Húsenica 5. instaru (po 4. zvliekaní) sa zakuklí pod listami, zavesená dole hlavou. Kukla je bledozelená s dvoma hrotmi na hlave. Motýľ sa liahne asi o 2-3 týždne.

4. Kmeň chordáty – ChordataPodkmeň: stavovce – Vertebrata

5. Trieda: obojživelníky – AmphibiaRad: mloky – Urodella (=Caudata)salamandra škvrnitá – Salamandra salamandra (čeľaď Salamandridae – mlokovité) • Salamandra obýva vlhké listnaté, prevažne bukové lesy stredných polôh, zriedkavejšie ihličnaté lesy. Vyskytuje sa aj vo vyšších polohách (u nás do 1000 m n. m.). Nápadné sfarbenie salamandry je výstrahou, pretože na pokožke živočícha býva produkt jedových žliaz, ktorých vývody sú v dvoch radoch pozdĺž stredu chrbta, na bokoch tela a za hlavou. Jed nie je prudký, dráždi sliznice, ale menšie živočíchy môže i usmrtiť. Salamandry nemajú na nohách plávacie blany. Sú to nočné živočíchy a cez deň sa objavujú iba v daždivom počasí. Ich potravou sú pomaly sa pohybujúce bezstavovce – slimáky, červy, mnohonožky, rôzny hmyz a pod. Samička znáša do studničiek alebo potokov 2-70 lariev vo vajcovom obale, z ktorého sa po chvíli uvoľňujú. V studených pramenitých vodách ostávajú larvy vo vode aj cez zimu, inak metamorfujú (menia sa na suchozemské živočíchy – miesto žiabier začnú dýchať pľúcami a pokožkou) asi po 2-3 mesiacoch. V novembri si salamandry vyhľadávajú zimné úkryty, podľa možnosti dostatočne vlhké a teplé, obyčajne v dierach v zemi, pod skalami v dutinách a pod. Často zimuje viac jedincov spolu. V teráriách sa salamandra dožíva 25 rokov.

7. Trieda: obojživelníky – AmphibiaRad: žaby – Anura (=Eucaudata)kunka obyčajná – Bombina bombina (čeľaď Discoglossidae – kunkovité) • Kunka obýva vody nížin do nadmorskej výšky 250 m n. m., výnimočne aj vyššie (napr. na Silickej planine) od mlák po veľké rybníky. Na chrbtovej strane tela má žabka krycie sfarbenie, ktoré dobre splýva s bahnitým dnom ako aj suchou zemou. Naopak na brušnej strane má oranžové alebo ohnivé fľaky, ktoré ukáže útočníkovi, ak zistí, že ju neuchráni krycie sfarbenie. Podobne ako u salamandry aj pokožka kunky je pokrytá jedovatým výlučkom a nápadné sfarbenie brucha je výstrahou pre živočíchy, ktoré už prišli s podobným živočíchom do styku. Potravou kunky sú hmyz a iné drobné bezstavovce. U nás sú kunky najdôležitejšími ničiteľmi lariev a kukiel komárov. Na jar sa objavujú v marci, pária sa v apríli a znášajú po 80-100, občas až 300 vajíčok jednotlivo alebo po menších skupinách. Asi po 3 mesiacoch dochádza k metamorfóze, ale stáva sa, že sa ešte v novembri nájdu vo vode žubrienky, ktoré prezimujú a metamorfujú až na jar. Koncom leta kunky opúšťajú vodu a po prvých mrazoch vyhľadávajú zimné úkryty. Niektoré žabky zimujú v suchozemských úkrytoch, iné, podobne ako neskoro vyliahnuté žubrienky, vo vode.

9. Trieda: obojživelníky – AmphibiaRad: žaby – Anura (=Eucaudata)ropucha zelená – Bufo viridis (čeľaď Bufonidae – ropuchovité) • Tento druh obýva otvorené krajiny stepného charakteru, najmä polia a záhrady. Husto zalesneným oblastiam sa vyhýba, preniká iba do ich okrajových častí. Zo všetkých druhov ropúch najlepšie znáša sucho. Ropuchy majú na povrchu tela roztrúsené drobné jedové žlazy a za ušnými otvormi veľké polmesiačikovité žľazy. Ich jed páli na sliznici, môže vyvolať i tvorbu vyrážok, kŕče a poruchy zažívacieho traktu. Tak, ako všetky druhy žiab a mnoho plazov, aj ropuchy sa v určitých časových intervaloch zvliekajú z kože. Potrava ropúch je živočíšna, najmä mravce, chrobáky, slimáky, mnohonôžky, stonôžky a pavúky. Na jar sa ropuchy objavujú v apríli a hneď sa začínajú páriť. Mimo doby párenia sú aktívne len v noci. Párenie trvá do júna. Na miestach kde jarné vody rýchlo vyschnú, sa pária ešte i v auguste. Vajíčka kladú vo dvoch šnúrach – po 5000-6000 kusov v každej a omotávajú ich okolo vodných rastlín a ponorených predmetov. Metamorfóza prebehne po 2-3 mesiacoch. Malé ropuchy odchádzajú ďaleko od vody. Ropuchy zimujú mimo vody vo vyhrabaných asi 30 cm hlbokých dierach.

11. Trieda: plazy – ReptiliaRad: jaštery – Sauria (alternatívne sú jaštery podradom patriacich do radu šupináče – Squamata)slepúch lámavý – Anguis fragilis (čeľaď Anguidae – slepúchovité) • Slepúch je beznohým jašterom a z končatín sa mu zachovali iba zvyšky na kostre. Taktiež koža sa im zvlieka (čo súvisí s ich rastom) vo viacerých kusoch na rozdiel od hadov. Obýva husté krovité porasty, záhrady a rôzne lesy, nie veľmi suché a ani močaristé, až do nadmorskej výšky 1000 m. Cez deň sa ukrýva v dierach, pod lístím, v machu a tráve a za súmraku a v noci, počas dažďa aj cez deň, je aktívny. Živí sa rôznymi bezstavovcami (slimáky, dážďovky, pavúky atď.). Na jar sa objavuje obyčajne v apríli a po 10-15 dňoch sa pári. 5-26 mláďat sa vyvíja vo vajcových obaloch vo vnútri tela samice. V júli až septembri sa rodia hneď po vykladení vajec samicou. Tento jav sa nazýva vajcoživorodosť – ovoviviparia. Slepúchy zimujú od októbra v zimných úkrytoch, často 20-30 jedincov pokope. Dožívajú sa až 54 rokov.