160 likes | 733 Views
Za siedmimi divmi sveta. Vojtech Zamarovský. Div šiesty Rhodoský kolos. Monika Ištvancová VIII.B.
E N D
Za siedmimi divmi sveta Vojtech Zamarovský
Môj názor o kniheKniha bola pre mňa tažká, lebo tam bolo veľa údajov, ale veľa som sa z nej dozvedela o ostrove Rhodos, o rhodoských rytieroch, Rhodoskom kolose a o tom, ako ostrov vyzeral. Presvedčte sa sami.
- bol vynesený Héliosom na svetlo z dna mora a vyžiadaný od bohov do vlastníctva- na podobu Hélia tu bol vytvorený Kolos vysoký sedemdesiat lakťov- dodnes sa z antického Rhodosu zachovalo: štyri stĺpy Apollónového chrámu na akropole, štadión a odeón, neveľké zvyšky Afrodítinej a Dionýsovej svätyne a hrobka jedného z Ptolemaiovcov- Gréci tu žijú vyše 3 000 rokov- hlavné mesto Rhodos bolo založené spojením rhodoských miest Lálýos, Kameiros a Lindos na severnom cípe ostrova
- tvorcom Rhodoského kolosu - autor veľkej sochy Hérakla- vyučený u Lýsippa v 4. – 3. storočí p.n.l.- Lýsippos bol dvorným umelcom Alexandra Veľkého- k jeho dielam patria: socha odpočívajúceho Herma, Eróta s lukom a slávna vatikánska socha Apoxyomena (Atléta zoškrabujúceho si pot)
- rytieri sv. Jána čiže johaniti sú vojenským rádom katolíckej cirkvi- dodnes existujú- pôvodne bol rád dobročinnou spoločnosťou- bol zbúraný moslimami - v 11. storočí ho Gréci a Taliani postavili- časom bol zmenený na čisto vojenskú organizáciu- bol najväčšou ozbrojenou silou križiackych štátov- nakoniec – suverénny rád s vlastným štátom a vlastnými diplomatickými zástupcami
- podieľal sa aj na dobytí Jeruzalema- mohutne opevnil Rhodos a vybudovali na ňom feudálny štát, ktorý ovládol ostrovy Télos, Nísyros, Kós, Kalymnos, Leros a na pobreží Helikarnass- do prvej polovice 15. storočia – najväčšia vojenská a finančná mocnosť kresťanského sveta- posledný útok na Rhodos podnikli Turci- križiaci a obyvateľstvo sa bránili 6 mesiacov- boj sa skončil rytiersky zo strany sultána Sulejmana II.- uznal hrdinstvo obrancov, ktorým neprichádzali posily
- postavný z medi a železa- mal podobu „voľne stojacej mužskej postavy“- bol vysoký asi 33 metrov a stál na mramorovom podstavci, v ktorom mal kvôli stabilite zapustenú spodnú časť chodidiel- slúžil aj ako denný a nočný maják – mal zdvihnutú jednu ruku a držal v nej fakľu- tvorcom sochy – Charés z Lindu- kolos nevznikal poležiačky ale postojačky- najskôr sa mu spravili nohy a vsadili sa do podstavca- ostatné časti telu boli odlievané do bronzovej formy, ktorá rástla spolu so sochou
- na fixáciu bol použitý obklad z hliny a piesku spevnený kamenným a železným lešením - bol dostavaný po 12 rokoch- vydržal však iba 56 rokov- jeho zrútenie spôsobilo silné zemetrasenie v r. 225 p.n.l.- po dobytí Rhodosu damaským kalifom Muávijom boli zvyšky sochy predané neznámemu židovskému obchodníkovi zo Sýrie- Rhodoský kolos sa tak stal jediným divom, z ktorého sa nezachovala ani najmenšia hmotná pamiatka