Download
1 / 27
1.07k likes | 2.81k Views
Pedosféra. 1. Základné poznatky o pedosfére 2. Vznik pôdy a jej vlastnosti 3. Vybrané pôdne typy str. Európy a Slovenska 4. Zákonitosti rozšírenia pôd 5. Starostlivosť o pôdu a jej ohrozenie. 1. Základné poznatky o pedosfére.
E N D
Pedosféra 1. Základné poznatky o pedosfére 2. Vznik pôdy a jej vlastnosti 3. Vybrané pôdne typy str. Európy a Slovenska 4. Zákonitosti rozšírenia pôd 5. Starostlivosť o pôdu a jej ohrozenie
1. Základné poznatky o pedosfére • Pedosféra – pôdny pokryv Zeme, je najmladšou časťou FGS, vznikla po osídlení súše živými organizmami • Pedogeografia – veda, kt. skúma pôdu ako súčasť krajiny, skúma rozšírenie pôd, ich vzťah k ostatným zložkám krajiny • Pôda – ľubovoľná časť pedosféry od jej povrchu až po podložnú horninu • Význam pôdy: • je základný výrobný prostriedok v poľnohospodárstve a lesníctve • ovplyvňuje hydrologické pomery – napomáha vytvárať zásoby podzemnej vody • spolu s rastlinstvom napomáha regenerácii ovzdušia
2. Vznik pôdy a jej vlastnosti • Vývoj pôdy je dlhodobý proces • Pôdotvorný činiteľ – je všetko to, čo pôsobí na vznik, vývoj, vlastnosti a rozšírenie pôd (materská hornina, klíma, georeliéf, živé organizmy, podzemná voda, človek) • Pôdotvorný proces – vzniká pôsobením pôdotvorných činiteľov – je to súbor fyzikálnych, chemických a biologických javov, kt. prebiehajú v pôde (dochádza k rozkladu látok, premiestňovaniu a vzniku nových látok) • Pôdne horizonty – vrstvy, vytvorené pôdotvorným procesom, odlišujú sa farbou a vlastnosťami • Pôdny profil – kolmý rez pôdou (asi 120 - 150 cm), môžeme na ňom sledovať pôdne horizonty • Pôdny typ – určitý pôdny typ je veľká skupina pôd, kt. vznikli pôsobením približne rovnakej kombinácie pôdotvorných činiteľov
PÔDA pôdotvorné činitele pôdotvorý proces pôdne horizonty pôdny profil pôdnytyp Schéma vzniku pôd • Vznik pôdy je spojený s rozpadom a rozkladom hornín pri zvetrávaní. Poznáme: • 1. mechanické zvetrávanie hornín – prebieha hlavne pôsobením klimatických činiteľov (teplotné zmeny) • 2. chemické zvetrávanie – prebieha medzi pôdnymi časticami, pôdnou vodou a slabými kyselinami – dochádza tu pomocou chemických reakcií k vzniku nových látok v pôde • 3. biologické zvetrávanie – pôsobením živých organizmov – rozkladajú, rozpúšťajú, premiešavajú pôdu
Horizonty sa označujú písmenami A, B, C • horizont A – humusový, má hrúbku 10-30 cm, hnedú až čiernu farbu, bohatý na živiny • horizont B – nachádza sa pod horizontom A – obohatený alebo iluviálny horizont, vnútropôdne zvetrávanie, obsahuje menej organických látok, možný výskyt jemných ílovitých častíc, kt. boli premiestnené presakujúcou vodou z horizontu A, žltá až hnedá farba • horizont C – pôdotvorný substrát, tvorený zvetranou materskou horninou
Zloženie pôdy • Pôda sa skladá z neživej a živej zložky – korene rastlín, pôdny edafón = pôdne organizmy (baktérie, plesne, huby, červy, hlodavce,...) • neživá zložka je tvorená anorganickou a organickou časťou • Anorganickú časť tvorí pevný (minerálne a horninové časti), kvapalný (pôdna voda) a plynný (pôdny vzduch) podiel. Pôdna voda a pôdny vzduch sú vo voľných priestoroch – pôdnych póroch • Organickú časť tvorí humus – vzniká premenou odumretých rastlín a živočíchov, veľkú časť humusu tvorí uhlík a dusík, ovplyvňuje úrodnosť pôdy
Vlastnosti pôdy 1.fyzikálne (zrnitosť a štruktúra) 2.chemické (reakcia pôdy) 3.biologické (úrodnosť) • zrnitosť – veľkosť minerálnych a horninových častíc, častice väčšie ako 2mm tvoria skelet, menšie ako 2mm jemnozem (íl, prach, prachový piesok) • podľa zrnitosti určujeme pôdne druhy – používasanapr. Novákova klasifikačná stupnica – podľa obsahu ílových častíc (častice menšie ako 0,01 mm) v pôde rozlišujeme:
Pôdne druhy 1. Ľahké - piesočnaté pôdy – obsahujú veľa zŕn piesku, vznikli napr. v Záhorskej a Východoslovenskej nížine na naviatych pieskoch a riečnych náplavoch. Majú medzi zrnami piesku veľa vzduchu a ľahko vysychajú. Ľahko prepúšťajú vodu čím sa odplavujú živiny do hlbších vrstiev, preto sú málo úrodné.
2. Stredne ťažké - hlinité pôdy – obsahujú veľa prachových častíc. Vyvinuli sa napr. na sprašiach Podunajskej nížiny, Juhoslovenskej kotliny a Východoslovenskej nížiny. Vyskytujú sa aj na sopečných horninách. Sú to najlepšie poľnohospodárske pôdy, pretože sa z nich neodplavujú živiny v takej veľkej miere ako z piesočnatých pôd.
3. Ťažké - ílovité pôdy – sa nachádzajú na ílovitých horninách, ktoré vznikli usadzovaním jemného bahna na dne morí a jazier v minulosti. Vyskytujú sa v podhorských častiach nížin a v kotlinách. Za sucha tvrdnú a pukajú, nasiaknuté vodou sú mazľavé. Ťažko sa obrábajú a sú menej úrodné.
pôdna štruktúra - schopnosť pôdnych častíc (zrnká pôdy) zhlukovať sa alebo rozpadávať sa na štruktúrne agregáty, od nej závisí úrodnosť pôdy, najvhodnejšia je drobnohrudková štruktúra – medzi jednotlivými agregátmi je dostatok voľného priestoru, má špongiovitý charakter • reakcia pôdy – neutrálna(pH=7), kyslá(pH<7), zásaditá(pH>7), ovplyvňuje procesy v pôde • úrodnosť - schopnosť pôdy poskytovať rastlinám také životné podmienky, ktoré môžu uspokojiť ich požiadavky na vodu, živiny a pôdny vzduch počas celého vegetačného obdobia. Môže byť prirodzená – bez zásahu človeka (lesné pôdy) a kultúrna úrodnosť – vznikla obrábaním, hnojením,...prirodzených pôd.
3. Vybrané pôdne typy strednej Európy a Slovenska • Najvýznamnejší vplyv na pôdu tu majú nadmorská výška, materská hornina, vegetácia a voda • Výsledkom pôsobenia týchto činiteľov je pestrá skladba pôd • Z nich najviac sa vyskytujú: v nížinách: černozem, hnedozem v kotlinách: ilimerizovaná pôda a oglejené pôdy v pohoriach: hnedé lesné pôdy, rendziny, podzoly, rankre pri vodných tokoch: nivné pôdy, glejové pôdy, čiernice
Černozeme – najúrodnejšie, v suchých a teplých oblastiach nížin, vznikli na sprašiach, úrodné • Hnedozeme – lemujú černozeme, pôdy mierne teplého a vlhkého podnebia, prebieha proces ilimerizácie – mechanický presun ílovitých častíc presakujúcich vodou z hornej časti pôdy do spodnej, kde sa hromadia, sú úrodné • Ilimerizované pôdy (luvizeme) – lemujú hnedozeme vo vyšších a vlhkejších oblastiach, intenzívny ilimerizačný proces, vznikli hlavne pod dubovo-hrabovými lesmi, menej úrodné • Pseudogleje (oglejené pôdy) – v najvlhších častiach nížin a kotlín, presakujúca zrážková voda narazí v hĺbke niekoľko dm pod povrchom na málo priepustný horizont, horná časť sa tým periodicky zamokruje, málo úrodné pôdy
Hnedé lesné pôdy (kambizeme) – typické pôdy vrchovín, sú prevládajúcim pôdnym typom strednej Európy, v lesnatých oblastiach na nekarbonátových horninách, chemické zvetrávanie primárnych minerálov uvoľňuje Fe, ktorého zlúčeniny sfarbujú pôdu do hneda, vhodné pre lesné hospodárstvo • Rendziny– horské pôdy na vápenatých horninách, hromadenie humusu, skeletnaté, neúrodné • Podzolové pôdy – podzolizačný proces, oblasť ihličnatých lesov a kosodreviny, neúrodné • Nivné (fluvizeme) a lužné pôdy (čiernice) – pôdy okolia riek a potokov, čiernice patria medzi najúrodnejšie • Glejové pôdy – lokálny výskyt v miestach blízko ležiacej podzemnej vody, vrchná časť je mokrá alebo vlhká, poľnohospodársky ich možno využiť len po odvodnení
Vybrané pôdne profily - 1 černozem kambizem podzol rendzina
4. Zákonitosti rozšírenia pôd • Hlavné pôdne typy Zeme sa menia s geografickou šírkou od rovníka k pólom a s nadmorskou výškou od úpätí k vrcholom • Horizontálna zonálnosť – prejavuje sa mimo pohorí, je to zákonité rozčlenenie pedosféry na pásma (zóny), podmienené zmenou makroklimatických podmienok (teplota, zrážky) v súvislosti so zmenou geografickej šírky alebo dĺžky • Vertikálna zonálnosť - pôdne typy sa menia so stúpajúcou nadmorskou výškou od úpätí k vrcholom (klesanie teplôt, pribúdanie zrážok) • Azonálne pôdy - nevyvinuté, alebo veľmi málo vyvinuté pôdy, ktoré sa vyskytujú v rôznych bioklimatických zónach či pásmach (nivné pôdy, rendziny,...)
5. Starostlivosť o pôdu a jej ohrozenie • V poľnohospodársky obrábanej pôde je prirodzený kolobeh látok, kt. prebieha v pôde, narušený činnosťou človeka. Zozbieraním úrody plodiny dochádza k strate väčšej časti biomasy. Stráca sa tu prirodzený zdroj živín, ktoré je potrebné nahradiť umelo - hnojením. • Hnojením sa dodávajú do pôdy minerálne a organické látky tak, aby sa vyrovnali straty vzniknuté odobraním časti biomasy. • Hnojenie sa musí prispôsobiť potrebám konkrétnej plodiny, pretože každá má iné nároky • Hnojivá možno rozdeliť na prírodné (kravský hnoj, slepačí trus, močovka, kompost) a umelé(obsahujú koncentrované minerálne soli s obsahom dôležitých biogénnych prvkov)
Zelené hnojenie Pod zeleným hnojením rozumieme spôsob organického hnojenia, pri ktorom sa do pôdy zaoráva vyprodukovaná hmota rastlín pestovaných na tento účel (ďatelina, lucerna, hrach, ...) s cieľom obohatiť pôdu o organickú hmotu a živiny. Takto realizované organické hnojenie má mnohostranný účinok na pôdu a pestované rastliny
Kompostovanie je prírode najbližší spôsob, ako naložiť s organickými zbytkami. Slama, tráva, seno, burina, kvety, lístie, šupky z ovocia a zeleniny a iné zvyšky z kuchyne a záhradky môžu byť mikroorganizmami rozložené a vytvoria kvalitný humus, ktorý je prírodným hnojivom, bohatým na živiny. Pôde tak vrátime to, čo sme pri pestovaní plodín z nej odčerpali.
Ohrozenie pôdy • Pôdu v súčasnosti ohrozujú viaceré nepriaznivé faktory. Medzi najvýznamnejšie patria: • pôdna erózia (vodná a veterná) • zmenšovanie rozlohy kvalitnej pôdy (výstavba miest, komunikácií, ...) • zmena kvality pôdy neúmerným používaním umelých hnojív a prostriedkov na ochranu rastlín • znečistenie životného prostredia (znečistenie ťažkými kovmi, ropnými produktmi, rádioaktivitou, ...) • kyslé dažde (zmena pôdnej reakcie)
