V jednej kvapke vody môžeš spoznať celý svet. indické príslovie

1. Znečistenie vody V jednej kvapke vody môžeš spoznať celý svet. indické príslovie Maroš Medvec, 3. D

2. Fakty • 1 tona ropy uniknutej do oceánu vytvorí na hladine nepriepustnú vrstvu tzv. ropnú škvrnu na ploche až 10km^2. To má nesmierne škodlivé účinky na kvalitu vody a následne na flóru i faunu svetového oceánu. • Mimoriadne znečistené bývajú najmä vodné toky tečúce veľkými mestami v dôsledku vysokej koncentrácie priemyselných podnikov.

3. Fakty • Ročne sa zásoby pitnej vody zmenšujú o 1%. • Znečistené vody môžu obsahovať nasledovné chemické prvky, ktoré na ľudský organizmus pôsobia škodlivo. • Hlavné zdroje znečistenia vody sú: splašky, umelé hnojivá, priemyselné chemikálie, pesticídy, ropa a čistiace prostriedky.

4. Fakty • Na výrobu 1 tony cukru treba až 120 000 litrov vody a na výrobu 1 tony papiera 120 - 190 tisíc litrov.

5. Príčiny znečistenia • Najväčším používateľom vody a zároveň aj najväčším jej znečisťovateľom je človek. • Celková svetová spotreba sladkej vody vzrástla v r. 1950-1990 približne 3,5-krát • V súčasnosti sa jej ročná spotreba odhaduje na temer 4 000 miliárd m^3.

6. Príčiny znečistenia Odpadové vody rozdeľujeme podľa rôznych kritérií: • splaškové - odpadové vody z domácností, sociálnych zariadení, objektoch spoločného stravovania a ubytovania a pod., • mestské - zmes splaškových a iných, najmä priemyselných odpadových vôd, ktoré odtekajú verejnou kanalizáciou, • priemyselné - znečistené vody z výrobného procesu, • poľnohospodárske - znečistené vody z rastlinnej a živočíšnej výroby a drenážne vôd., • dažďové - vody z atmosférických zrážok odvádzané stokovou sieťou, • iné odpadové vody - sem patria nemocničné, chladiace a iné odpadové vody.

7. Dôsledky Kyslé dažde: • V oblastiach, v ktorých je sústredený priemysel, je prirodzené zloženie vzduchu nepriaznivo ovplyvnené prachom a plynmi. Asi štvrtina plynného odpadu pozostáva z oxidu síričitého. Oxid síričitý, prítomný vo vzduchu, tvorí so vzdušnou vlhkosťou kyselinu síričitú. So vzdušnou vlhkosťou reagujú aj oxidy dusíka (zmes oxidu dusnatého NO a oxidu dusičitého NO2, často sa označuje NOx), ktoré sa nachádzajú v plynných odpadoch a vzniká kyselina dusičná. Kyseliny dopadajú spolu so zrážkami na zem ako kyslý dážď a dostávajú sa do pôdy.

8. Dôsledky kyslého dažďa

9. Dôsledky Korózia: • Kyseliny, ktoré vznikajú počas reakcie so vzdušnou vlhkosťou, môžu byť veľmi jemne rozptýlené. Zmes vzduchu a malých kvapôčiek kvapaliny sa nazýva aerosól. Kyslé aerosóly pôsobia na predmety z kovov a kameňa a poškodzujú ich. Poškodenia, ktoré zapríčiňujú poveternostné vplyvy, nazývame korózia. Známy proces korózie je hrdzavenie železa. Železo hrdzavie pôsobením vlhkého vzduchu. Hrdzavenie výrazne urýchľujú kyseliny, ktoré sa nachádzajú v dažďovej vode. Škody, ktoré spôsobuje korózia sa ročne vyčísľujú na miliardy korún.

10. Dôsledky Erózia: • Korózia neohrozuje iba kovy, ale aj napr. pieskovce. Kyslé dažde vymývajú vápenaté spojivo a kamene sa pomaly drobia. Škody na starých stavebných pamiatkach dosiahli v posledných desaťročiach hrozivé rozmery. S kyslými dažďami súvisí aj poškodenie lesov. Ak sa v dohľadnej dobe nepodarí odstrániť príčiny hynutia lesov, nebudú v blízkej budúcnosti zvláštnosťou veľké plochy odumretých lesov. Možno predpokladať, že chýbajúce lesné plochy spôsobia pokles hladiny podzemných vôd. Následne nastane vo veľkom rozsahu erózia pôdy a premena na step.

11. Zdroje • http://www.gep.szm.sk/02%20znecistenie%20vody/znecistenie%20vody.htm • http://www.infovek.sk/predmety/chemia/externe/majka/znecist.htm • http://images.google.com