250 likes | 529 Views
Úvod do Corpus Paulinum, List Rimanom Rim 13, 8 – 10 komentár. Vybraný text z Listu Rimanom. Pavlove listy (Corpus Paulinum – protopavlovské , deuteropavlovské a pastorálne listy) List Hebrejom – samostatná kategória Katolícke listy (1.,2.,a 3.Jn, 1.a 2.Pt Jakubov a Júdov list).
E N D
Úvod do Corpus Paulinum, List Rimanom Rim 13, 8 – 10 komentár Vybraný text z Listu Rimanom
Pavlove listy (Corpus Paulinum – protopavlovské, deuteropavlovské a pastorálne listy) List Hebrejom – samostatná kategória Katolícke listy (1.,2.,a 3.Jn, 1.a 2.Pt Jakubov a Júdov list) Apoštolské listy
Súkromný list - Sk 23, 26-30 • Epištola - filozofické pojednania (Seneca, Cicero • Mandát - úradný list, ktorý objasňuje morálne a teologické otázky (2 Mak 1,10n) List, epištola, mandát
Úvodná formula (lat. praescriptio = nadpis, začiatok, úvod), v ktorej sa udáva meno odosielateľa v nominatíve a meno adresáta v datíve s krátkym pozdravom (cháirein = pozdravy). V Pavlových listoch je pozdrav vyjadrený slovami cháriskáieiréné = milosť a pokoj . • Vďakyvzdanie (uvedené slovom eucharistô = vzdávam vďaky), ktoré má v Pavlových listoch úlohu predstaviť hlavnú tému listu . • Vlastný text listu (lat. corpus epistulae). V Pavlových listoch má zvyčajne dve časti: • náukovú, obsahujúcu výklad kresťanského posolstva • morálno-poučnú, obsahujúcu povzbudenia a smernice pre kresťanský život (parakléza, parenéza) • Záver listu a pozdravy. List v Novom zákone
Vysporiadanie sa s farizejským zákonníctvom, s problematikou záväznosti Starého Zákona, čo bol viac-menej aj jeho osobný problém - vysporiadanie sa s vlastnou minulosťou. • Vysporiadaniesa kresťanstva s pohanským helénskym svetom, silne ovplyvneným mystickými a gnostickými prvkami. • V smere týchto dvoch frontov Pavol dôsledne premyslel prakticky všetky základné témy kresťanskej zvesti: kristológiu, eschatológiu, ekleziológiu, ospravedlnenie z viery, náboženskú antropológiu. Teológia svätého Pavla
I. Poradie podľa kánonu: Rim, 1Kor, 2Kor, Gal, Ef, Flp, Kol, 1Sol, 2Sol, 1Tim, 2Tim, Tít, Flm, (Hebr). V tomto poradí sa uvádzajú najprv listy adresované cirkevným spoločenstvám a potom jednotlivcom a to viac-menej podľa klesajúcej dĺžky textu. Hebr. sa uvádza na konci pre svoj osobitný ráz a pre diskusiu o pavlovskej autorskej autenticite. V tomto poradí sa uvádzajú Pavlove listy v o Vulgáte a v kritických vydaniach gréckeho Nového zákona. • II. Systematické poradie: • 1. Prvé listy: 1Sol a 2Sol (uvádzajú sa spolu pre ich podobný obsah). • 2. Veľké náukové listy: Rim, 1Kor, 2Kor, a Gal. • 3. Listy z väzenia: Flp, Kol, Flm a Ef. • 4. Pastorálne listy: 1Tim, 2Tim a Tít. Rozdelenie a poradie Pavlových listov
III. Chronologické poradie (v rámci Pavlovho života a apoštolátu a s udaním miesta, kde boli listy napísané): • 1. r. 50/51: 1Sol a 2Sol (v Korinte) • 2. r. 56: 1Kor (v Efeze) • 3. r. 56/57: Gal (v Efeze) • 4. r.56/57: Flp (v Efeze) • 5. r. 57: 2Kor (v Macedónsku) • 6. r. 57/58: Rim (v Korinte) • 7. r. 58-60: Kol, Flm, Ef (v Cézarei, alebo v r. 61-63 v Ríme) • 8. r. 64/65: 1 Tim a Tít (v Macedónsku) • 9. r. 67: 2 Tim (v Ríme) Rozdelenie a poradie Pavlových listov
IV. Rozdelenie podľa autentickosti: • 1. Protopavlovské (autentické) listy: Rim, 1Kor, 2Kor, Gal, Flp, 1Sol a Flm. Všetci odborníci pokladajú Pavla za ich bezprostredného autora. • 2. Deuteropavlovské listy: o ich autentickosti odborníci diskutujú. Uvádzame ich v zostupnom poradí podľa stupňa pravdepodobnosti Pavlovho autorstva: • a/ 2 Sol: katolícki biblisti vo všeobecnosti uznávajú jeho pavlovský pôvod, nekatolíci sa v tejto otázke nezhodujú. • b/ Kol: všeobecne sa pokladá za Pavlov list, ale s určitými výhradami, najmä pre rečové, štylistické a do istej miery aj obsahové zvláštnosti spisu. • c/ Ef: uznáva sa jeho Pavlovo autorstvo v širšom zmysle slova, lebo redakcia listu pravdepodobne nie je Pavlova. • d/ Pastorálne listy (1Tim, 2Tim, a Tít): obsahujú jadro Pavlovho učenia, podľa mnohých biblistov boli napísané po jeho smrti neznámym učeníkom. • e/ Hebr: Pavlovo autorstvo sa vo všeobecnosti vylučuje. Rozdelenie a poradie Pavlových listov
List Rimanom Podľa tradície bolo mesto Rím založené v roku 753 pred Kristom bolo centrom Rímskeho impéria (imperiumRomanum). Toto impérium zasahovalo Škótsko, Germániu, Španielsko, Severnú Afriku, Malú Áziu a celú stredozemnú oblasť. Tieto územia sa nazývali provinciami a boli pokladané za majetok rímskeho národa Asi od 2. storočia pred Kristom bola v Ríme aj židovská obec, ktorá mala vlastné synagógy. Niektoré odhady hovoria, že Židov bolo vtedy v meste asi päťdesiattisíc
Kresťanské spoločenstvo v Ríme Kedy vznikla kresťanská komunita v Ríme a kto bol jej zakladateľom – neriešiteľný problém Pavlov list tomuto spoločenstvu je najstarším svedectvom o jeho jestvovaní a o jeho význame. Sv. Pavol píše: „Predovšetkým vzdávam vďaky svojmu Bohu skrze Ježiša Krista za vás všetkých, pretože sa vaša viera zvestuje po celom svete.“ Prví kresťania mohli dôjsť do Ríma z Jeruzalema hneď po Turiciach. Podľa svedectva Skutkov apoštolov tam boli pri zoslaní Ducha Svätého aj „prisťahovaní Rimania“ Rímska kresťanská obec mala základ v židokresťanstve. V tomto zmysle možno chápať aj svedectvo historika Suetonia, ktorý v Klaudiovom životopise píše: „Klaudius vykázal Židov z Ríma, lebo na podnet (pochádzajúci od) Kresta (=Krista )neprestajne vyvolávali roztržky.“ Tento Klaudiov edikt sa datuje do roku 49 a postihol aj kresťanov pochádzajúcich zo židovstva .
Obsah Listu Rimanom V úvodnom pozdrave sa sv. Pavol predstavuje ako apoštol, ktorý bol vybraný hlásať Božie evanjelium. Vzdáva vďaky za vieru rímskych kresťanov, ktorá sa zvestuje po celom svete. Nasleduje náuková časť, ktorá sa v prvých štyroch kapitolách (Rim 1,16 - 4,25) zaoberá témou ospravedlnenia. Toto ospravedlnenie potrebujú všetci - ako pohania, tak aj Židia. Všetci zhrešili. Pohania preto, lebo nespoznali Boha zo stvorených vecí, neposlúchali prirodzený zákon, ktorý im bol vpísaný do srdca a oddali sa modlárstvu. Židia sú súdení podľa Zákona, lebo sa naň spoliehajú, ale ho nezachovávajú. Božia spravodlivosť je daná ľuďom skrze vieru v Ježiša Krista.
Obsah Listu Rimanom Ovocím ospravedlnenia je spása - to je témou ďalších šiestich kapitol Listu (Rim 5,1 - 11,36). Kristus zomrel za bezbožných. Skrze neho sme obsiahli zmierenie. Krstom sme zomreli hriechu a od Krista sme získali nový život. Kresťan nie je viazaný Mojžišovým zákonom. Po hymne na Božiu lásku (Rim 8,31-39) sv. Pavol vyjadruje svoj žiaľ nad odtrhnutím sa Izraela od Krista. Radšej by on sám bol Kristom zavrhnutý. Rozlišuje Izrael podľa tela a Izrael podľa ducha. Boh ponúka spásu rovnako Židom aj pohanom. Náuková časť listu končí hymnusom na Božiu múdrosť (Rim 11,33-36). Po nej nasleduje parenetická časť – povzbudujúca.
ospravedlnenie z viery Významnou teologickou témou Listu Rimanom je ospravedlnenie z viery. Podľa J. Heribana Pavol vo svojom liste píše o ňom v týchto dimenziách: ospravedlnenie potrebujú všetci (1,18-3,20) nedosahuje sa skutkami podľa Zákona (2,13; 3,21; 4,6; 7,14-24) možno ho dosiahnuť skrze vieru v Ježiša Krista (1,17; 3,21-26; 4,25; 5,1) Ježiš nás svojou smrťou oslobodil od hriechu (5, 15-21; 6,12-23) Ovocím ospravedlnenia je život v Duchu Svätom (hl.8).
Zhodnotenie Rim List Rimanom zohral dôležitú úlohu v dejinách a živote Cirkvi. V kresťanskom staroveku Marcion z neho odvodil svoje bludárske učenie o úplnej odluke kresťanstva od starozákonného dedičstva; sv. Augustín na základe učenia Listu Rimanom bojoval proti bludu pelagiánov tým, že vyzdvihol potrebu milosti na spasenie. Pre protestantskú reformu bol List Rimanom základným biblickým textom. V modernej dobe biblický komentár K. Bartha k tomuto Listu sa stal medzníkom v protestantskej teológii. Na rovine ekumenického dialógu List Rimanom, ktorý bol v 16. storočí textom "rozdelenia kresťanov", sa stal v súčasnosti textom "zblíženia kresťanov".
Spoločné vyhlásenie o ospravedlnení zblíženie medzi kresťanmi sa v rovine ekumenického dialógu prejavilo napríklad aj podpísaním Spoločného vyhlásenia o ospravedlnení z viery medzi Katolíckou Cirkvou a Svetovým luteránskym zväzom. Vyhlásenie patrí k najvýznamnejším ekumenickým dokumentom posledných desaťročí. Po takmer tridsiatich rokoch odborných teologických dialógov medzi rímskokatolíckou a evanjelickou cirkvou ho 31. októbra 1999 podpísali v nemeckom Augsburgu zástupcovia Pápežskej rady pre napomáhanie jednoty kresťanov a Svetového luteránskeho zväzu. Obe strany v dokumente spoločne vyhlasujú: „Učenie Evanjelickej cirkvi predložené v tomto Vyhlásení nespadá pod odsúdenie Tridentského koncilu. Odsúdenia v evanjelických Symbolických knihách sa nevzťahujú na učenie Rímskokatolíckej cirkvi predložené v tomto Vyhlásení“. (SV 41)
V tomto vyhlásení sa píše: Na základe zhody, dosiahnutej v Spoločnom vyhlásení k náuke o ospravedlnení, Svetový luteránsky zväz a Katolícka cirkev spoločne vyhlasujú: „Chápanie náuky o ospravedlnení, vysvetlené v tomto vyhlásení, ukazuje, že medzi luteránmi a katolíkmi jestvuje konsenzus v základných pravdách náuky o ospravedlnení. Na základe tohto konsenzu vyhlasujú spoločne Svetový luteránsky zväz a Katolícka cirkev: „Odsúdenia Tridentského koncilu sa nevzťahujú na náuku luteránskych cirkví v tomto vyhlásení. Zavrhnutia v luteránskych vyznaniach sa nevzťahujú na náuku rímskokatolíckej cirkvi v tomto vyhlásení.“ „Konsenzus v chápaní tejto základnej pravdy viery na obidvoch stranách je veľkým krokom na ťažkej a iste ešte veľmi dlhej ceste ekumenizmu. Spoločné vyhlásenie z Augsburgu vyvolalo radosť na celom svete“, hovorí v predslove k slovenskému vydaniu Mons. František Tondra, vtedajší predseda Konferencie biskupov Slovenska. Generálny biskup Evanjelickej cirkvi a.v. na Slovensku, Július Filo v predslove zdôrazňuje, že „súlad v základných pravdách tejto centrálnej otázky kresťanskej viery vytvára novú klímu vo vzťahoch cirkví. Táto je potrebná najmä pre svedectvo jednotlivých cirkví, cirkevných zborov a kresťanov v prostredí dnešnej pluralistickej občianskej spoločnosti“.
„Nebuďte nikomu nič dlžní, okrem toho, aby ste sa navzájom milovali: veď kto miluje blížneho, vyplnil zákon. Lebo: Nescudzoložíš! Nezabiješ! Nepokradneš! Nepožiadaš! A ktorékoľvek iné prikázanie je zahrnuté v tomto slove: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! Láska nerobí zle blížnemu, teda naplnením zákona je láska.“ (Rim13, 8 – 10) Exegéza vybraného textu z Listu Rimanom
Umiestnenie perikopyRim13,8-10 • Hlavné pojmy v Rim 13,8-10 • Pojem zákon • Pojem láska • Analýza Rim13,8-10 • Povinnosť univerzálnej lásky • Vzťah medzi zákonom a láskou Naplnením Zákona je láska
Paralelizmus: A.....B C.....D = Chiazmus A.....B B.....A X Paralelizmus a chiazmus graficky
Prostredníctvom paralelizmu a opakovaného chiazmu strieda a takmer „zamieňa“ ZÁKON a LÁSKU /A a B/. Apoštol až päťkrát opakuje ten istý výrok, aby ho vštepil a nezmazateľne vtlačil do duší poslucháčov. Možno si teda ľahko predstaviť účinok, ktorý malo čítanie textu na poslucháčov a hlavne čítanie jeho záveru, ktorý veľmi jasne zhŕňa celý príhovor o vzťahu medzi zákonom a láskou: „Teda naplnením zákona je láska“. Ďakujem za pozornosť! Naplnením Zákona je láska