Komunikácia

1. Komunikácia

2. Komunikácia je výmena informácií, ktorej funkciou je ovplyvnenie poznávacích procesov a/alebo správania prijímateľa (recipienta) informácie. Komunikácia je vlastná všetkým živočíchom vrátane človeka. Spôsoby: Olfaktorická(pach), Vizuálna (zrakové vnemy), Taktilná(dotyky), Akustická (zvuky) Napr. mravce sú schopné preniesť až 50 rôznych informácií pomocou feromónov – signalizácia nebezpečenstva, označovanie ciest, identifikácia jedinca, atď. + Ďalšie informácie prenášajú postavením tela pri komunikácii, ultrazvukom, atď.

3. Vlci môžu okrem iného postavením chvosta signalizovať svoju dominanciu a aktuálne zámery. Páv rozťahuje nadchvostové krovky v prítomnosti samice, ktorej chce imponovať.

4. Vtáky vydávajú rôzne zvuky, ktoré 1. majú odlišný význam a 2. majú dialekty(niečo ako nárečia u ľudí) a 3. vydávajú ich v odlišných kontextoch. Delfíny, kosatky a tulene - sú schopné signalizovať aj svoje aktuálne emocionálne rozpoloženie

5. Iba 1 zo 4 druhov hyen má enormne zväčšený klitoris (nazývaný aj pseudopenis). Cez klitoris močia, kopulujú aj rodia. PREČO došlo u samíc k evolúcii bizarného klitorisu? Viac ako 10% samíc a 60% prvorodených mláďat zahynie pri pôrode. Proximátna úroveň: klitoris by mohol byť ovplyvnený vyššou hladinou testosterónu – zistilo sa, že gravídne samice majú viac testosterónu ako samice dojčiace mláďatá. Ak je to tak, potom samice, ktoré dostanú anti-androgény by mali rodiť dcéry s menšími klitorismi. NIE JE TO CELKOM TAK. Hoci – u ľudí vyššie dávky testosterónu spôsobujú zväčšenie klitorisu + neplodnosť.

6. Je možné, že klitoris je vedľajším produktom – samice, ktoré boli vystavené testosterónu v prenatálnom vývine sú agresívnejšie, väčšie a dominujú v skupine. Ich mláďatá sú tiež agresívne, ostávajú v skupine (subordinované odchádzajú) – klitoris by mohol byť nechceným produktom týchto výhod. Klitoris je významným signálom, ktorým sa identifikujú a kastujú členovia skupiny. Podľa jednej hypotézy pomocou klitorisu samice napodobňujú samcov, ale táto domnienka je sporná. Veľký klitoris sa zrejme vyvinul až neskôr, keď mali samice dominantné postavenie. Najvhodnejšia by bola manipulatívna štúdia, v ktorej by bolo možné veľkosť klitorisu meniť a jeho funkcie v komunikácii študovať.

7. Využívanie zmyslov – sensory exploitation – ak živočích využíva signál, ktorým stimuluje správanie zamerané pôvodne na inú funkciu. Napríklad samice živorodiek dúhových Poecilia reticulata uprednostňujú samcov, ktoré sú oranžovo sfarbené. PREČO? Podľa sensory exploitation hypotézy samce farbou stimulujú potravné správanie samíc. Do Trinidadu padajú oranžové plody, ktoré samice konzumujú. ALE – Samce môžu ukazovať, že boli schopné nájsť vhodnú potravu = sú kvalitné (oranžová závisí od potravy). Samce niektorých papuľovcov majú škvrny na análnej plutve – mimikujú nimi vajíčka alebo potravu? Samice na ne reagujú a samce im zatiaľ oplodňujú vajíčka v ústach. LENŽE – Samice, ktoré silno preferovali oranžových samcov zároveň „zobali“ do oranžových diskov, ktoré im dali pod vodu (Rodd et al. 2002).

8. U jašteríc Sceloporus virgatus samce nemajú na hrdle modré škvrny ako iné druhy. Ak im tieto škvrny experimentálne dokreslili, samce si získavali dominanciu ľahšie ako keď bola škvrna biela (experimentálne natretá), čierna alebo bez manipulácie. Tu sa ale dá predpokladať, že u S. virgatus v MINULOSTI podobné škvrny existovali. ? Čo ak by sa zjavil znak, ktorý by nemal žiadnu fylogenetickú obdobu u nejakého druhu?

9. U 2 austrálskych spevavcov sa zistilo, že úplne nové znaky, ktoré sa u druhov nevyskytovali, môžu byť považované za sexuálne atraktívne. Samice preferovali týchto nezvyčajných „Indiánov“ – samcov s pierkom na hlave – podstatne viac, ako obyčajných samcov. U druhov rýb, ktoré nemajú predĺžené chvosty (ale v evolučnej histórii ich zrejme mali) sa zistilo to isté – samice Priapella aj Xiphophorus reagujú pozitívne na samcov, ktorým prilepili dlhé chvosty, podobne ako majú prirodzene iné druhy z rodu Xiphophorus. Pásovník a zebrička

10. Prečo sa u samíc nevyvinula rezistencia na takéto znaky? Mohlo by to byť príliš drahé: napr. niektoré hady (Thamnophis spp.) pred kopuláciou vylezú na samice a rytmicky sa pohybujú, čím však samice škrtia. Na to samice odpovedajú tak, ako keď ich napadne predátor - otvorením kloaky a defekáciou. Pre samca je to výhoda – penisom sa ľahšie dostane do kloaky. Ak by sa samice bránili tým, že by nereagovali, mohlo by im to prísť draho – keby ich napadol predátor, nedefekovali by na neho a ich šanca zachrániť sa by sa znížila.

11. Darwinove hádanky • Keď krkavce objavia mŕtvolu, začnú škriekať, čo priláka ďalších. PREČO? • Mohli by lákať geneticky príbuzných jedincov v kŕdli (viď Hamilton a kinselection) – NIE JE to tak, geneticky sú jedince v kŕdľoch nepríbuzné. • Mohli by lákať predátorov, aby im veľkú mŕtvolu natrhli a vďaka tomu by sa krkavce mohli dostať dnu – NIE JE to tak, škriekajú bez ohľadu na veľkosť mŕtvoly. 3. Mohli by zvýšiť počet jedincov na mŕtvole a znížiť tak riziko, že práve ich niekto napadne – viď sebecké stádo. NEPOTVRDILO SA TO – škriekajú aj potom, keď začnú prijímať potravu. 4. AKO TO JE? Krkavce v kŕdľoch sú mladé nespárené jedince. Keď nájdu mŕtvolu, teritoriálny pár krkavcov ich ľahko vyženie. Preto lákajú ostatných „teenagerov“. Proti presile si domáci pár krkavcov netrúfne.

12. Dožadovanie sa potravy u mláďat vtákov Kŕmivé vtáky signalizujú svoju potrebu prijať potravu najprv natiahnutím krku a otvorením zobáka, až keď potrava neprichádza, začínajú vokalizovať a stavať sa na zadné končatiny. Čím je potravná deprivácia vyššia, tým viac behaviorálnych komponentov sa na signalizácii podieľa. Vokalizácia u mladých strák (podľa Redondo & Castro, Ethology, 1992)

13. Intenzita signalizácie stúpa s potravnou depriváciou. S narastajúcou potravnou depriváciou sa mláďatá otvárajú zobáky viac (celková plocha ústnej dutiny – graf HORE) + zvyšujú frekvenciu akustických signálov (graf DOLE). Trsteniarik bahenný (A. scirpaceus). Plné krúžky: 6-7 dňové mladé, otvorené krúžky 3-4 dňové mladé. Podľa Killner (1999).

14. Prečo sa mláďatá vtákov dožadujú potravy pomocou akustických signálov? Experimentálne sa dokázalo, že hniezda, v ktorých sa púšťali nahrávky hlasov mláďat žobroniacich o potravu sú predované viac ako kontrolné („tiché“) hniezda. PREČO to mláďatá robia? Intenzita žobronenia závisí od rizika predácie = ak je žobronenie rizikové, mláďatá ho minimalizujú. Napr. spevavce hniezdiace na zemi žobronia na vysokej frekvencii, tie čo sú na stromoch na nízkej. Vysoká frekvencia sa nedostáva tak ďaleko ako nízka = neláka toľko predátorov a práve hniezda na zemi sú predované častejšie. Keď sa experimentálne pustili hlasy mláďat stromových druhov na zemi, hniezda boli viac predované ako kontrolné.

15. Aký má žobronenie adaptívny význam? • Hypotéza kompetície so súrodencami (uhni!) • Hypotéza čestnej signalizácie (mami, som naozaj hladný!) Ťažko sa od seba oddeľujú Podpora kompetície: keď dali hladné mláďatá červienok do hniezda so sýtymi, hladné síce žobronili viac (čestný signál – Hypotéza 2), ale sýte okamžite začali žobroniť viac (kompetícia – H1). Druhy, kde je len 1 mláďa – Oceanites oceanicus(rodičia kŕmia mladé každé 2 dni) – mláďatá s nižšou kondíciou žobronia intenzívnejšie a viac = podpora H2 = Žobronenie môže mať obidve funkcie

16. Môžu predátori ovplyvniť evolúciu komunikácie? Na Havaji sa začal invázne šíriť parazitoid Ormia ochracea (Diptera: Tachinidae), ktorý lokalizuje samcov svrčkov Teleogryllus oceanicus podľa stridulácie a kladie na nich vajíčka. Behom menej ako 20 generácií svrčkov začali v populácii prevládať formy samcov, ktoré nestridulujú (predtým boli vzácne) – tie parazitoid nedokáže lokalizovať. Samce žaby Engystomops pustulosussú pri kŕkaní atraktívne, keď používajú pri kŕkaní špecifický hlas – vďaka nemu ich však detekuje netopier (Trachops cirrhosus). Preto tieto zvuky vydávajú samce len keď je riziko predácie nízke = keď je okolo veľa samcov = riziko je nižšie – viď sebecké stádo atď.

17. Sú signály čestnými indikátormi kvality v intrasexuálnej komunikácii? Pri kompetícii samcov je pre oboch výhodné, keď dokážu odhadnúť zdatnosť toho druhého = šetrí to energiu a znižuje riziko zranenia. Ropucha bradavičnatá (B. bufo) – samec objímajúci samicu (A) môže byť zhodený iným samcom (B). Keď to iný samec (B) skúsi, samec A zakváka. Veľké samce majú hlboké kvákanie. Keď sa experimentálne samcom zalepili ústa a za malých samcov pustili kvákanie veľkých, samec B im dal pokoj. Naopak, keď za veľkých samcov pustili kvákanie malých, samce B ich zhadzovali z chrbtov samíc. Kvákanie samcov B. bufo odráža veľkosť samcov. Malé samce nedokážu kvákať ako veľké, preto je kvákanie čestným signálom veľkosti (= kvality) samcov. Veľké samce výrika Otus scops tiež húkajú na nižšej frekvencii ako malé samce.

18. Samce jeleňov v lepšej kondícii majú iné ručanie ako samce v horšej kondícii – ručanie je energeticky nákladné (ručia max. pár minút), preto je čestným signálom kvality. ??? ALE – u austrálskeho raka Cherax dispar síce získava dominanciu, keď má veľké klepetá, ale pritom dosahujú iba polovicu sily samíc a dominancia nesúvisí so silou ich klepiet. V tomto prípade nie sú klepetá čestným signálom a samce investujú do ich rastu viac ako do svalov, vďaka ktorým by boli silnejšie. Klepetami samce „blafujú“ súpera

19. Zneužívanie signálov Niektoré Orchidaceae kamuflujú feromóny samíc hmyzu a zneužívajú samcov, ktorí kopulujú s rastlinami a prenášajú peľ (benefit + pre rastliny, cost - pre hmyz). Predátori Photuris reagujú na svetielkovanie svetlušiek Photinus, ktoré zabíjajú. Sú nelegitímnymi príjemcami signálu. Zároveň sú nelegitímnymi odosielateľmi signálov, pretože keď sa priblížia k samcovi svetlušky, vysielajú signály samíc svetlušiek, aby samca svetlušku prilákali. Evolúcia zneužívania signálov (sensory exploitation) je pre samcov – obete – tvrdým orieškom, lebo ak by nereagovali na predátora/zneužívateľa signálu, zrejme by nereagovali ani na vlastné samice.

20. Darwinove hádanky: Vokalizácia pri kopulácii u primátov Rôzne druhy živočíchov vrátane človeka vydávajú pri kopulácii špecifický hlas Loxodonta africana Panthera leo Mirounga angustirostris Vokalizácia je častejšia u samíc, ale nie je celkom jasné, prečo to robia.

21. Primáty sú v tomto smere najlepšie prebádané – hypotézy budeme aplikovať na ne. 1. Hypotéza orgazmických reakcií samíc – nebola potvrdená, pretože k vokalizácii dochádza u samíc aj po ukončení kopulácie. Papio papio 2. Hypotéza neadaptívneho fenoménu – neprebieha selekcia na to, čo sa pri kopulácii deje (vokalizácia nemá evidentné nevýhody ani výhody). Lenže playback experimenty potvrdili, že samce pozitívne na vokalizáciu samíc reagujú = je to signál. 3. Hypotéza synchronizácie orgazmov samca a samice – v takom príp. by muselo dôjsť k vokalizácii tesne pred ejakuláciou samca, ale obvykle k nej dochádza až potom. Macaca sylvanus

22. 4. Hypotéza posilnenia vzťahov vo dvojici – v takom prípade by mali byť vokalizácie častejšie u monogamných druhov, ale zatiaľ sa zdá, že je to opačne – promiskuitné druhy vokalizujú viac 5. Signál fertility a sexuálnej motivácie – v čase, keď majú samice zdureniny na genitáliách síce vokalizujú častejšie, ale vokalizácia sa vyskytuje aj u gravídnych samíc + prečo vokalizujú (V) až na konci/po kopulácii? 6. Hypotéza reprodukčnej synchronizácie – u sezónne sa reprodukujúcich druhov by mohla V zvýšiť synchronizáciu a všetky samice by ovulovali v podobnom čase. Nepotvrdilo sa to, lebo V sa vyskytuje aj u nesezónne sa rozmnožujúcich druhov. 7. Hypotéza signalizácie otcovstva a zvyšovania otcovských investícií – silnou V môže samica uistiť samca, že práve on bude otcom mláďat a následne by mal do nich investovať viac. Väčšina samcov primátov sa však nestará o jednotlivé mláďatá, ale o skupinu = nie je jasné, ako by to mohlo fungovať. 8. Hypotéza mate-guardingu a preferencie dominantného samca – samica môže V dať najlepšiemu samcovi najavo svoj záujem o jeho gény, a stimulovať opakovanú kopuláciu + jeho ochranu samice pred inými samcami. Táto hypotéza nie je aplikovateľná na druhy, kde sa V vyskytuje takmer pri každej kopulácii.

23. Townsend et al. (Plos ONE, 2008) na šimpanzoch zistili, že V nesúvisí s fázou ovulácie. Samice najviac vokalizovali pri kopulácii s dominantným samcom, ale iba ak neboli v blízkosti dominantné samice. V prítomnosti dominantných samíc bola vokalizácia tichá. = zdá sa, že u šimpanzov slúži V strategicky na selekciu dominantných samcov a ich ochrany potomkov, a zároveň na vyhýbanie sa kompetícii s inými samicami. Vokalizáciou môžu samice zámerne zneisťovať ostatných samcov v ich podiele na otcovstve. Dominantné samce, ktoré riešia roztržky medzi samicami môžu preferovať také samice, ktoré vokalizovali viac.

24. U človeka je význam vokalizácie málo prebádaný. Brewer & Hendrie (2011, Arch Sex Behav) napr. zistili, že 100 % žien v ich vzorke uvádzalo, že v určitých sexuálnych situáciách vokalizujú. Najčastejšie majú orgazmus stimuláciou pohlavných orgánov partnerom, najmenej pri samotnej súloži. Naopak, najintenzívnejšia V je pred a počas ejakulácie partnera . U makakov M. sylvanus tiež samec ejakuluje skôr vtedy, ak je V samice hlasnejšia. V u žien je vedomým procesom, ktorým môžu napr. manipulovať dĺžku súlože (skracovať napr. pri bolesti), zvyšovať vzájomnú kohéziu s partnerom (zvyšujú mu sebavedomie) a klamať partnera o orgazme.