MARS

1. MARS

2. Mars- obsah Popis planéty Mesiace Zoznam expidícií KONIEC

3. Mars– popis 1 Mars je štvrtou planétou vzdialenou od Slnka. Tiež o ňom hovoríme ako o červenej planéte, čo je spôsobené najmä oxidmi železa. Sklon Marsu je o necelý stupeň odlišný od Zeme, čoho dôsledkom je podobné zmena štyroch ročných období. Aj keď sú na tu relatívne veľké rozdiely medzi teplotami v lete a v zime, aj v letných mesiacoch môžeme zbadať námrazu a snehový poprašok. Je to tiež jediná planéta slnečnej sústavy, kde na povrchu môžme nájsť ľadové čiapočky, ktoré sú tvorené vodným ľadom a zmrznutým oxidom uhličitým (len južná čiapočka). Povrch Marsu je pokrytý impaktnými a vulkanickými krátermi, na severnej pologuli sú ale aj planiny s malým množstvom kráterov. V súčasnosti tu nenájdeme žiadnu vulkanickú činnosť. O tom, že tu v minulosti bola svedčí najmä Olympus Mons – najväčšia sopka Slnečnej sústavy, týčiaca sa do výšky 25 kilometrov. Povedľa nej nájdeme viacej sopečných pohorí. Charaketristickou črtou Marsu (ako aj všetkých ostatných vnútorných planét) sú tektonické zlomy, tu je najznámejší Valles Marineris, mohutný kaňon tiahnuci sa pozdĺž rovníku. Zaujímavosťou povrchu Marsu je tiež sieť vyschnutých riečišť, ktoré boli v minulosti plné vody. Dnes sa však tečúca voda premenila na ľad v polárnych čiapočkách alebo v ľade pod povrchom. Kvôli veľmi nízkemu atmosferickému tlaku ani dnes nie je možné, aby sme na povrchu našli tečúcu vodu, pretože by sa hneď vyparila. Pod povrchom Marsu v kôre hrubej 48 kilometrov sa pravdepodobne nachádza nerozmŕzajúci ľad. Plášť je tvorený sopečnými horninami a je hrubý asi 2oo km. Pod ním sa nachádza čiastočne roztavená prechodová vrstva, jadro má priemer 13oo – 21oo kilometrov. Atmosféra je tvorená prevažne oxidom uhličitým so stopami dusíku, argónu a kyslíku. Atmosféra má tri vrstvy: troposféru (do 35 km), stratosféru (35 – 13o km) a termosféru (13o – 22o km), exosféru tvoria zbytky atmosféry vo výške nad 22o km. Pre atmosféru Marsu je typické prúdenie v severojužnom smere, ktoré prekračuje rovník. Teplý vzduch stúpa na tej pologuli, kde je práve leto hore, vo veľkých výškach sa premiestňuje na opačnú pologuľu a klesá dole. Mars má oveľa menej oblačnosti ako môžeme vidieť na Zemi, dochádza tu však k cyklónovým búrkam, ktoré sú na Zemi podobné hurikánom a tajfúnom. Väčšina mrakov je tvorená vodnou parou, pri čiapočkách sú aj zmesou oxidu uhličitého. Čiapočky sa dopĺňajú aj jeho kondenzáciou. Ďalej

4. Mars– popis 2 Obsah

5. Mars– mesiace1 Koncom 19-ho storočia americký astronóm Asaph Hall z Washingthonského námorného observatória zistil, že aj planétu Mars obiehajú 2 mesiace. Dostali meno Phobos a Deimos (Strach a hrôza). Sú to kusy skaly, pokryté veľkým množstvom kráterov. Phobos má rozmer 28 km, druhý Deimos len 16 km. Malá hmotnosť a prítažlivosť nestačí na to, aby si udržali atmosféru, no stačí na to, aby na nich ostala malá vrstva prachu – pamiatka po dopade meteoritov. Zaujímavosťou je obeh oboch telies. Obidva obiehajú rovnakým smerom, no obežná doba Phobosu je dostatočne malá na to, aby bol z povrchu Marsu pozorovaný akoby obiehal opačne. Phobos - je charakteristický množstvom veľkých kráterov s najväčším Stickney, ktorý má priemer 1o km. Priemerná veľkosť kráterov je cca 15o metrov. Mesiac má na povrchu tiež niekoľko zlomov spôsobených gravitáciou Marsu. Deimos - má podstatne hladší povrch ako Phobos, žiadny z kráterov nie je väčší ako 3 km. Tiež je viac ako dvakrát ďalej od Marsu ako Phobos. Nenájdeme tu preto žiadne povrchové zlomy. Obsah

6. Mars– mesiace2 Phobos Deimos Späť

7. Mars- expidície Marsu sa v poslednej dobe dostáva veľkej pozornosti. Dokazujú to aj posledné misie vesmírnych sond k tejto červenej planéte. Aj v minulosti sa venovalo jeho výskumu veľa vedcov, v minulom storočí dokonca prevládalo presvedčenie, že na Marse je vyspelá civilizácia. Neskôr však pozorovania a hlavne výpravy vesmírnych sond túto teóriu úplne odsúdili na zánik. Na Marse sa však nachádza voda v polárnych čiapočkách, kedysi dokonca tiekla i po jeho povrchu. Preto sa vedci pokúšajú nájsť odpoveď na otázku , či v minulosti nemohol na Marse predsa len život existovať, i keď v tej najprimitívnejšej forme. Vyvrcholením výskumu Marsu by malo byť už mnoho krát odkladané pristátie človeka na Marse, s naposledy stanoveným dátumom okolo roku 2o2o. • Sondy Mariner 3,4,6-9 • Sondy Viking • Mars Pathfinder • Mars Climate Orbiter • Mars Global Surveyor • Deep Space 2 • Mars Polar Lander • Japonská sonda Nozomi Obsah

8. Mars– sondy Mariner } • Mariner 1 Expedície uskutočnené na Venušu. • Mariner 2 • Mariner 3 • Mariner 4 } • Mariner 5 Expedícia uskutočnená na Venušu. • Mariner 6 • Mariner 7 • Mariner 8-9 } • Mariner 1o Expedícia uskutočnená na Venušu. Obsah

9. Mars– Mariner 3 Pre ďalší let sa skonštruoval nový raketový motor, ktorý bolo možné opakovane zapaľovať. Vzhľadom na slabší slnečný svit niesla sonda štyri panely slnečných batérií. Snímače Slnka a jasnej hviezdy Canopus spoločne s tryskami na stlačený dusík a gyroskopy udržiavali sondu v takej polohe, aby jej roztvorené slnečné panely smerovali k Slnku, no vedecké prístroje boli pritom namierené na Mars po celý čas preletu okolo planéty. Okrem vedeckých meracích prístrojov sonda niesla aj malú televíznu kameru a mala získať prvé podrobné zábery povrchu planéty.Prvý americký štart k Marsu sa uskutočnil 5.novembra 1964, neuvoľnil sa však aerodynamický kryt. Stupeň Agena síce sondu Mariner 3 úspešne urýchlil na medziplanetárnu dráhu, no sonda prestal veľmi skoro vysielať. Obsah

10. Mars– sondy Mariner } • Mariner 1 Expedície uskutočnené na Venušu. • Mariner 2 • Mariner 3 • Mariner 4 } • Mariner 5 Expedícia uskutočnená na Venušu. • Mariner 6 • Mariner 7 • Mariner 8-9 } • Mariner 1o Expedícia uskutočnená na Venušu. Obsah

11. Mars– Mariner 4 1 Po neúspechu sondy Mariner 3 nasledoval štart Marinera 4 dňa 28. Novembra 1964. Zo 14. na 15. júla 1965 preletela sonda nad Marsom vo výške iba 9846 km. Zo zmien rádiových signálov, ktoré prechádzali rádiovým zákrytom za atmosférou Marsu, bola stanovená hodnota tlaku na povrchu Marsu. Nasledujúci deň začal Mariner 4 vysielať zaznamenané snímky do riadiaceho strediska na Zemi. Snímky, ktoré urobil Mariner 4, boli veľmi prekvapujúce, no priniesli i určité sklamanie. Odhalili totiž, že povrch Marsu pokrývajú krátery a Mars pripomína skôr pustý lunárny svet ako miesto s kvitnúcim životom, čomu ešte veľa ľudí verilo. Merania zistili, že cez deň sa teplota pohybovala okolo -100 stupňov Celzia. Obsah

12. Mars– sondy Mariner } • Mariner 1 Expedície uskutočnené na Venušu. • Mariner 2 • Mariner 3 • Mariner 4 } • Mariner 5 Expedícia uskutočnená na Venušu. • Mariner 6 • Mariner 7 • Mariner 8-9 } • Mariner 1o Expedícia uskutočnená na Venušu. Obsah

13. Mars– Mariner 6 Sonda Mariner 6 už štartovala na novej nosnej rakete Atlas Centaur, čo znamenalo vzhľadom na predchádzajúce Marinery väčšiu hmotnosť sondy až o 120 kg. To umožnilo umiestniť na Mariner 6 (aj na ostatne sondy Mariner) všestrannejšiu snímkovaciu aparatúru i diaľkovo ovládané snímače schopné zisťovať údaje o zložení atmosféry a o teplote na povrchu planéty. Po 157 dňoch od štartu zo Zeme preletela 31. Júla 1969 sonda Mariner 6 vo výške 3200 km nad rovníkovými oblasťami Marsu a odovzdala do riadiaceho strediska 24 detailných snímok. Snímky odhalili pozorohudné javy v okolí južného pólu, a preto bol prebiehajúci let ďalšej sondy preprogramovaný tak, aby jeho kamera zamierila viacej na juh ako bolo plánované. Obsah

14. Mars– sondy Mariner } • Mariner 1 Expedície uskutočnené na Venušu. • Mariner 2 • Mariner 3 • Mariner 4 } • Mariner 5 Expedícia uskutočnená na Venušu. • Mariner 6 • Mariner 7 • Mariner 8-9 } • Mariner 1o Expedícia uskutočnená na Venušu. Obsah

15. Mars– Mariner 7 Najväčšie priblíženie tejto sondy k Marsu nastalo 5. Augusta 1969. Snímky získané Marinerom 7, 33 zblízka a 93 z veľkej vzdialenosti, mali vynikajúcu kvalitu, na jednej bol dokonca zachytený mesiac Phobos na pozadí planéty. Na novozískaných snímkach bolo vidieť planiny podobajúce sa púšťam, ale aj členitý terén s hrebeňmi a údoliami. Diaľkovo ovládané prístroje odhalili veľmi riedku atmosféru zloženú prevažne z oxidu uhličitého, a aj razantne sa meniacu teplotu povrchu v priebehu jediného dňa. Napríklad teplota na rovníku sa menila zo 16 stupňov Celzia na popoludnie na -73 stupňov v noci, pričom teplota južnej polárnej čiapočky klesala až na -125 stupňov Celzia, čo nasvedčovalo, že sa skladá skôr zo zamrznutého oxidu uhličitého než z vodného ľadu. Obsah

16. Mars– sondy Mariner } • Mariner 1 Expedície uskutočnené na Venušu. • Mariner 2 • Mariner 3 • Mariner 4 } • Mariner 5 Expedícia uskutočnená na Venušu. • Mariner 6 • Mariner 7 • Mariner 8-9 } • Mariner 1o Expedícia uskutočnená na Venušu. Obsah

17. Mars– Mariner 8-9 1 Niesli však nový motor pre navedenie na obežnú dráhu okolo Marsu a zodpovedajúce zásoby pohonných látok, čím sa zvýšila ich štartová hmotnosť z 413 kg na 995 kg. Prvý z tejto dvojice Marinerov však neuspel. Zlyhal totiž autopilot nosnej rakety Atlas Centaur a 8. Mája 1971 museli krátko po štarte raketu zničiť. Nasledujúci Mariner 9 vypustili 30. mája 1971, na obežnú dráhu okolo Marsu ju brzdiaci motor naviedol 14. Novembra 1971. Mariner 9 začal systematicky mapovať povrch Marsu v januári 1972 a vzápätí sa ukázalo, že predchádzajúce prieskumné výpravy vytvorili trochu nesprávny obraz tejto planéty. Ukázalo sa, že štyri temné škvrny, ktoré bolo vidno cez oblaky zvíreného prachu, sú v skutočnosti obrovské sopky, z ktorých najvyššia sa týči až do výšky 25 km nad úpätím a priemer zhruba kruhovej základne tejto hory je asi 500 km. Sopka dostala názov Hora Olymp (Olympus Mons). Po vyslaní 1329 snímok, kroré zobrazili väčšiu časť povrchu Marsu s rozlíšením lepším než 2 km sa vyčerpala zásoba dusíka v orientačnom a stabilizačnom systéme. Mariner 9 svoju úlohu splnil. Výprava stála 120 miliónov dolárov. Obsah

18. Mars- expidície Marsu sa v poslednej dobe dostáva veľkej pozornosti. Dokazujú to aj posledné misie vesmírnych sond k tejto červenej planéte. Aj v minulosti sa venovalo jeho výskumu veľa vedcov, v minulom storočí dokonca prevládalo presvedčenie, že na Marse je vyspelá civilizácia. Neskôr však pozorovania a hlavne výpravy vesmírnych sond túto teóriu úplne odsúdili na zánik. Na Marse sa však nachádza voda v polárnych čiapočkách, kedysi dokonca tiekla i po jeho povrchu. Preto sa vedci pokúšajú nájsť odpoveď na otázku , či v minulosti nemohol na Marse predsa len život existovať, i keď v tej najprimitívnejšej forme. Vyvrcholením výskumu Marsu by malo byť už mnoho krát odkladané pristátie človeka na Marse, s naposledy stanoveným dátumom okolo roku 2o2o. • Sondy Mariner 3,4,6-9 • Sondy Viking • Mars Pathfinder • Mars Climate Orbiter • Mars Global Surveyor • Deep Space 2 • Mars Polar Lander • Japonská sonda Nozomi Obsah

19. Mars- Viking • História projektu a jeho realizácia • Sonda Viking 1 • Sonda Viking 2 • * Zhrnutie činnosti sond Viking Obsah

20. Mars- Viking 1 História projektu a jeho realizácia: Svojím rozsahom sa program Viking nedal s ničím zrovnávať. Dve zväčšené verzie sondy Mariner 9 mali robiť chemický rozbor pôdy i atmosféry, pátrať po vzorkách života vo vzorkách pôdy odobratých mechanickou rukou, vysielať bežné rutinné vedecké údaje o počasí pomocou meteorologických prístrojov, sledovať seizmickú činnosť a vysielať stereoskopické farebné zábery z kamier krútiacich sa okolo svojej osi o celých 360 stupňov. Absolútnu prednosť mal prípadný objav akejkoľvek i tej najjednoduchšej formy života, pretože to celkom určite zaručovalo možnosť ďaľších výprav na Mars i v budúcnosti.Časť sondy mala lietať po obežnej dráhe okolo Marsu vďaka panelom so slnečnými článkami (rozpätie 9,75 m). Prašné podmienky na povrchu planéty si vyžadovali, aby pristávacie moduly boli vybavené dvoma rádioizotopovými generátormi(každý s výkonom 76 W).Lunárne sondy Surveyor, ktoré pristávali na mesačnom povrchu, boli riadené zo strediska JPL v takmer reálnom čase.So sondami Viking to bolo zložitejšie.Veľanásobne väčšia a premenlivá vzdialenosť Marsu od Zeme viedla k časovému oneskoreniu v jednom smere niečo vyše 20 minút i pri šírení signálu absolútnou rýchlosťou svetla.To si vyžadovalo, aby všetku činnosť sond riadili palubné počítače, ktoré pracovali s blokmi inštrukcií a povelov vyslaných vopred z riadiaceho strediska.V každej časti sondy (orbitálnej i pristávacej) boli preto dva autonómne riadiace počítače. Obsah

21. Mars- Viking 2 Sonda Viking 1: Viking 1 odštartoval 20. augusta 1975 a k Marsu dorazil 19. júna nasledujúceho roku. Nasledovalo podrobné snímkovanie vybranej severnej časti v oblasti Chryse Planitia, kde mala sonda 4. júla pristáť na počesť 200. výročia nezávisloti Spojených štátov. Pristávací modul Viking 1 sa oddelil 20. júla 1976 a začal zostupovať do horných vrstiev atmosféry Marsu. Chránil ho aerodynamický tepelný kryt, ktorý zniesol teplotu až 1500 stupňov C. I na ňom boli umiestnené prístroje. Po aerodynamickom brzdení vo výške 250-30 km sa vo výške 6 km oddelil aerodynamický kryt, v 5,8 km sa pri rýchlosti 250 m/s na 45 sekúnd otvoril brzdiaci a stabilizačný padák s priemerom 16 m, ktorý sa oddelil vo výške 1,5 km nad povrchom Marsu pri rýchlosti 60 m/s. Keďže atmosféra tejto planéty je veľmi riedka, začali v poslednej fáze pracovať dýzy brzdiacich motorov riadených radarom a palubným počítačom, každý motor mal 18 malých dýz, aby sa prúd výtokových plynov rozptýlil do väčšej plochy a zabránilo sa zbytočnému víreniu prachu tesne pred dosadnutím. Kamera sondy potom odhalila aj pohľad na kamennú púšť s malými prachovými dunami bez jedinej známky života. Obraz pripomínal pustatinu na Mesiaci. Prvé panoramatické a farebné zábery na druhý deň predstavu krajiny na Marse doplnili: červenkastá či skôr hnedastá kamenistá púšť ťahajúca sa až k horinzontu a nad ňou ružovkastá obloha. Obsah

22. Mars- Viking 3 Sonda Viking 2: Pristávací modul sondy Viking 2 sa na cestu vydal 9.septembra 1975 a takmer o rok neskôr -3.septembra 1976- dosadol severnejšie v oblasti planiny Utópia. Vedci usudzovali, že v týchto miestach by mohla vhlkosť objavujúca sa bližšie k pólu zvýšiť pravdepodobnosť nálezu známok života. Ibaže ani tu sa nepodarilo nájsť sebemenšiu stopu. Obsah

23. Mars- Viking • História projektu a jeho realizácia • Sonda Viking 1 • Sonda Viking 2 • * Zhrnutie činnosti sond Viking Obsah

24. Mars- Viking 4 Zhrnutie činnosti sond Viking: Obe pristávacie sondy Viking prekonali očakávanie svojich tvorcov. Dokázali pracovať celý rok na Marse, ktorý zodpovedá takmer dvom pozemským, no pokračovali v činnosti až do 8o. rokov. Pravdu povediac, vytrvalé vysielanie oboch sond čoskoro vyvolalo v NASA rozpaky: udržiavať prevádzku v riadiacom stredisku nebolo lacnou záležitosťou. Preto bol v apríli 198o najprv diaľkovým povelom vypnutý pristávací modul Vikinga 2. Aby sa ušetrili aspoň nejaké peniaze za udržiavanie tímu špecialistov i za spracovanie prijatých informácií, rozhodlo vedenie NASA prerušiť činnosť i pristávacieho modulu sondy Viking 1 aspoň dovtedy, než si protesty medzinárodnej vedeckej verejnosti vynútia zmenu tohto rozhodnutia.Nakoniec bol pristávací modul Vikinga 1 preprogramovaný tak, aby vysielal svoje správy iba raz do týždňa.Išlo predovšetkým o súhrnnú informáciu o meteorologickej situácii a zábery z okolia miesta pristátia, na ktorých bolo možné sledovať prípadné zmeny. Pôvodne sa predpokladalo, že v tomto režime bude Viking 1 pokračovať v práci až do roku 1994, no už v novembri 1982 bola aparatúra pristávacej sondy s konečnou platnosťouvyradená z prevádzky.Vinníkom bol chybný povel,vyslaní z riadiaceho strediska. A čo robili orbitálne časti oboch sond? Kým správy o činnosti pristávacích modulov plnili stránky novín a časopisov, zaoberali sa družicové časti systematickým mapovaním Marsu. Napríklad Viking 2 bol postupne navedený na polárnu dráhu a mohol tak lepšie zaznamenať sezónne zmeny severnej polárnej čiapočky. Na snímkach z obežnej dráhy bolo možné rozlíšiť podrobnosti veľké až 3oo m. Ibaže zásoby plynu pre korekcie dráhy a stabilizáciu i orientáciu neboli neobmedzené a nedali sa pochopiteľne ani doplniť. Po 7o6 obehoch okolo Marsu ukončil svoju činnosť 25.júla 1978 najprv Viking 2. Bol to úspech. Plánovaná životnosť bola 15o, skutočná však 716 dní. Družicová časť sondy Viking 1 svoju činnosť ukončila takisto po diaľkovom príkaze riadiaceho strediska, no až 7. augusta 198o. Získala 51 539 prfektných snímok, ktoré spolu s fotografiami z Vikingu 2 sú skutočnou pokladnicou obrovkých znalostí o Marse. Na niektorých možno rozlíšiť i 2o metrové detaily, čo napríklad umožnilo vedcom z NASA konštatovať, že tesne pod povrchom planéty by mohli existovať veľké zásobárne vody. Keby to bola pravda, potom by sa Mars mohol stať i druhým domovom pre ľudstvo. V 8o. rokoch sa k Marsu už nevydala nijaká ďaľšia prieskumná sonda. Neúspešné boli projekty Sovietov so sondami, ktoré mali skúmať nielen Mars, no predovšetkým jeden z jeho mesiacov Phobos, zlyhal i let americkej sondy Mars Observer, ktorá sa v roku 1993 mala stať ďaľšou družicou planéty. Obsah

25. Mars- expidície Marsu sa v poslednej dobe dostáva veľkej pozornosti. Dokazujú to aj posledné misie vesmírnych sond k tejto červenej planéte. Aj v minulosti sa venovalo jeho výskumu veľa vedcov, v minulom storočí dokonca prevládalo presvedčenie, že na Marse je vyspelá civilizácia. Neskôr však pozorovania a hlavne výpravy vesmírnych sond túto teóriu úplne odsúdili na zánik. Na Marse sa však nachádza voda v polárnych čiapočkách, kedysi dokonca tiekla i po jeho povrchu. Preto sa vedci pokúšajú nájsť odpoveď na otázku , či v minulosti nemohol na Marse predsa len život existovať, i keď v tej najprimitívnejšej forme. Vyvrcholením výskumu Marsu by malo byť už mnoho krát odkladané pristátie človeka na Marse, s naposledy stanoveným dátumom okolo roku 2o2o. • Sondy Mariner 3,4,6-9 • Sondy Viking • Mars Pathfinder • Mars Climate Orbiter • Mars Global Surveyor • Deep Space 2 • Mars Polar Lander • Japonská sonda Nozomi Obsah

26. Mars- Pathfinder Doteraz asi najznámejšia misia na Mars bola misia sondy Mars Pathfinder. Sonda bola zaujímavá aj tým, že mimo iného niesla i malý rover na skúmanie povrchu v okolí sondy. • Miesto pristátia sondy • Objavy Pathfindera na Marse Obsah Panoráma okolo sondy

27. Mars– Pathfinder- pristátie Miesto pristátia sondy: Ares Vallis je rozľahlá planina, ktorú tvoria hrubé naplaveniny dávnych povidní, či presnejšie dávnych záplav pred miliardami rokov. Pri výbere miesta pristátia rozhodoval aj hlas inžinierov, zodpovedajúcich za funkciu energetických systémov Pathfindera i Soujournera, ktoré boli napájané slnečnou energiou. Jedine Ares Vallis splnil všetky kritériá: ide o brovské "vrece" naplavenín, ktorého povrch je pomerne rovný, takže snoriaci Soujourner nebude musieť zdolávať nebezpečné prekážky. Pathfinder pristál na povrchu Marsu 4. júla 1997. Prvý prenos základných informácií sa začal o 14:07, menšia z oboch palubných antén vyslala na Zem údaje o funkčnosti všetkých systémov na sonde i na rovere Sojourner, o vstupe do atmosféry, o priebehu klesania i pristátia, o polohe a orientácii sondy vzhľadom na terén, ale aj prvé údaje o hustote a teplote marťanskej atmosféry. Prvú fotografiu vyslala na Zem vysokozisková anténa. Prenos začal tesne pred pol piatou popoludní. Začiatkom štvrtého pracovného dňa dorazili na Zem údaje o pôde, kameňoch a atrmosfére Marsu. Geológovia dostali údaje z prvého prieskumu pôdy pomocou spektroskopu APXS. Výsledky prvej chemickej analýzy marťanského kameňa vedcov pomerne prekvapil. Ukázalo sa, že je úlomkom zo stuhnutých sopečných hornín. Kameň je neobyčajne bohatý na kremík, čo je príznačnejšie skôr pre pozemské ako pre marťanské horniny. Na Zemi vulkanické horniny obsahujú oveľa viac oxidu kremičitého, najmä v podobe kremeňa. Vysoký obsah kremičitanov ho priraďuje k andezitom, čo sú po čadiči najrozšírenejšie sopečné horniny na Zemi. Obsah

28. Mars– Pathfinder- objavy Prach a oblaky: Špecialisti na marťanské oblaky zistili,že čím je v ovzduší viac vetrami transportovaného a rozptýleného prachu, tým menšia je oblačnosť. Tento úkaz vysvetľujú vedci tak, že zvírený prach z rovníkovej oblasti je nahriaty, zvyšuje teplotu okolitej atmosféry po kontaminácii s jemnými kryštálikmi ľadu v oblakoch spôsobuje ich topenie, čo sa môže prejavovať i ľahkým mrholením. Západ Slnka na Marse: Meteorológovia zistili, že nad hladinou 80 km od povrchu sa teplota atmosféry prudko znižuje. Spôsobuje to podľa všetkého vrstva oblakov, ktoré sú zložené z kryštálikov vodného ľadu. Vytvárajú sa vo výškach od 10 do 15 km nad povrchom. Kryštáliky ľadu, ktoré ich tvoria sú neobyčajne jemné, odhaduje sa, že sú desaťkrát menšie ako čiastočky marťanského púdru, stotisíckrát menším priemerom ako má ľudský vlas.Vedci porovnali viaceré snímky západov a východov Slnka na Marse. Zistili, že ich sfarbenie sa mení: modrasté sfarbenie nespôspbujú kryštáliky vodného ľadu, ale atmosferický prach, ktorý absorbuje modré svetlo v dôsledku čoho na snímkach prevláda červenkastá farba: zároveň sa však časť modrého svetla rozptyľuje do oblasti okolo Slnka, ktoré sú tmavomodré. Obsah

29. Mars- expidície Marsu sa v poslednej dobe dostáva veľkej pozornosti. Dokazujú to aj posledné misie vesmírnych sond k tejto červenej planéte. Aj v minulosti sa venovalo jeho výskumu veľa vedcov, v minulom storočí dokonca prevládalo presvedčenie, že na Marse je vyspelá civilizácia. Neskôr však pozorovania a hlavne výpravy vesmírnych sond túto teóriu úplne odsúdili na zánik. Na Marse sa však nachádza voda v polárnych čiapočkách, kedysi dokonca tiekla i po jeho povrchu. Preto sa vedci pokúšajú nájsť odpoveď na otázku , či v minulosti nemohol na Marse predsa len život existovať, i keď v tej najprimitívnejšej forme. Vyvrcholením výskumu Marsu by malo byť už mnoho krát odkladané pristátie človeka na Marse, s naposledy stanoveným dátumom okolo roku 2o2o. • Sondy Mariner 3,4,6-9 • Sondy Viking • Mars Pathfinder • Mars Climate Orbiter • Mars Global Surveyor • Deep Space 2 • Mars Polar Lander • Japonská sonda Nozomi Obsah

30. Mars– Climate Orbiter Vrámci amerického desaťročného programu nepilotovaného výskumu Mars Surveyor pripravili pre nedávne letové okno dve sondy.Ich cieľom bolo výskum počasia, vody a oxidu uhličitého, ako aj monitorovanie dlhotrvajúcich a náhlych klimatických zmien. Prvú vypustili po jednodennom odklade 10.decembra 1998. Základné teleso má tvar hranola s rozmermi 2,1 x 1,6 x 2 m. Obsahovala pohonný modul,ktorý tvoria dva nosníky a dva voštinové panely s ochranným povrchom z kompozitných materiálov. K pohonnému modulu bol pripevnený trojsegmentový panel slnečných batérií s dĺžkou 5,5 a šírkou 2 m. Poslúžil ako aerodynamický štít. Na podstave pohonného modulu je na výklopnej tyči parabolická anténa, otočná v dvoch osiach. Na opačnej strane podstavy nainštalovali meracie prístroje, UHF anténu a akumulátory. Štartovacia hmotnosť sondy bola 629 kg.Pre spojenie so Zemou v pásme X slúžili vysielače, ktoré skonštruovali pre sondu Cassiny, tie vybavili polovodičovými zosilovačmi s výkonom 15 W. Hlavná parabolická anténa má priemer 1,3 m a skonštruovali ju pre vysielanie i príjem.Anténa so stredným ziskom je určená iba pre vysielanie, anténa s malým ziskom iba pre príjem. Na palube boli dva vedecké prístroje: MARCI (Mars Color Imaging) je zobrazovací systém pre synoptické sledovanie globálnych procesov v atmosfére Marsu a pre štúdium interakcie atmosféry s povrchom. Systém tvoria dve mniatúrne kamery (6x6x12), z ktorých má každá vlastnú optiku, ale rovnaké vybavenie v rovine ohniska. PMIIR (Pressure Modulator Infrared Radiometer) je deväť pásmový infračervený spektrometer, ktorý mal získavať profily teploty,obsahu prachu, vodných pár v atmosfére do výšky 80 km nad povrchom Marsu, pričom mal merať i radiačnú bilanciu povrchu. Prístroj sleduje viditeľné žiarenie v širokopásmovom kanály a v ďaľších ôsmych kanáloch žiarenia od 6 po 50 mikrometrov so zameraním na oblasť vodných pár a oxidu uhličitého.Ide o rezervný exemplár pre sondu Mars observer z roku 1992 a do zostavy Mars Climate Orbiter ho vybrali až v júni 1995. Obsah

31. Mars- expidície Marsu sa v poslednej dobe dostáva veľkej pozornosti. Dokazujú to aj posledné misie vesmírnych sond k tejto červenej planéte. Aj v minulosti sa venovalo jeho výskumu veľa vedcov, v minulom storočí dokonca prevládalo presvedčenie, že na Marse je vyspelá civilizácia. Neskôr však pozorovania a hlavne výpravy vesmírnych sond túto teóriu úplne odsúdili na zánik. Na Marse sa však nachádza voda v polárnych čiapočkách, kedysi dokonca tiekla i po jeho povrchu. Preto sa vedci pokúšajú nájsť odpoveď na otázku , či v minulosti nemohol na Marse predsa len život existovať, i keď v tej najprimitívnejšej forme. Vyvrcholením výskumu Marsu by malo byť už mnoho krát odkladané pristátie človeka na Marse, s naposledy stanoveným dátumom okolo roku 2o2o. • Sondy Mariner 3,4,6-9 • Sondy Viking • Mars Pathfinder • Mars Climate Orbiter • Mars Global Surveyor • Deep Space 2 • Mars Polar Lander • Japonská sonda Nozomi Obsah

32. Mars– Global Surveyor Od 11.decembra 1997, presne podľa výpočtov, krúži americká sonda Mars Global Surveyor okolo červenej planéty.Túto sondu vyniesla nosná raketa Delta II 7425.Prvá, tzv. záchytná obežná dráha sondy okolo Marsu mala podobu elipsy s najnižším bodom 250 km a najvzdialenejším bodom 54 000 km od povrchu Marsu. Sonda Mars Global Surveyor využila k dosiahnutiu stabilnej obežnej dráhe okolo Marsu tzv aerobraking. Pozostával zo 4 hlavných fáz: Navedenie sondy na záchytnú eliptickú dráhu s dobou obehu 45 hodín. Tento efekt sa dosiahol piatimi zážehmi raketových motorov. Druhá, hlavná fáza aerobrakingu, trvala 3 mesiace. Brzdením sa počas cyklických preletov atmosférou v periapside priblíží apoapsida (najvzdialenejší bod eliptickej obežnej dráhy) z vyše 50 000 km na 2000 km. Počas nasledujúcich troch týždňoch sa apoapsida Surveyora priblížila na 450 km od povrchu Marsu. Zatiaľ čo aerobraking približoval apoapsidu,zážehy raketových motorov začali vzďalovať periapsidu: zo 112 km na 143 km. Dráha sondy sa už začínala podobať na kruhovú. Posledný korekčný zážeh sa uskutočnil 18. januára 1998. Ten zmenil periapsidu zo 143 km na definitívnych 450 km. Sonda od tejto chvíli krúži okolo Marsu po obežnej dráhe 400x450 km. Planétu obehne po polárnej dráhe raz za 118 minút, rovník pretína (opäť vďaka aerobrakingu) presne o 14:00. • Štart Obsah

33. Mars– Global Surveyor Štart: Obsah

34. Mars- expidície Marsu sa v poslednej dobe dostáva veľkej pozornosti. Dokazujú to aj posledné misie vesmírnych sond k tejto červenej planéte. Aj v minulosti sa venovalo jeho výskumu veľa vedcov, v minulom storočí dokonca prevládalo presvedčenie, že na Marse je vyspelá civilizácia. Neskôr však pozorovania a hlavne výpravy vesmírnych sond túto teóriu úplne odsúdili na zánik. Na Marse sa však nachádza voda v polárnych čiapočkách, kedysi dokonca tiekla i po jeho povrchu. Preto sa vedci pokúšajú nájsť odpoveď na otázku , či v minulosti nemohol na Marse predsa len život existovať, i keď v tej najprimitívnejšej forme. Vyvrcholením výskumu Marsu by malo byť už mnoho krát odkladané pristátie človeka na Marse, s naposledy stanoveným dátumom okolo roku 2o2o. • Sondy Mariner 3,4,6-9 • Sondy Viking • Mars Pathfinder • Mars Climate Orbiter • Mars Global Surveyor • Deep Space 2 • Mars Polar Lander • Japonská sonda Nozomi Obsah

35. Mars– Polar Lander Sonda stroskotala na povrchu Marsu. Ešte sa však stále nevie presné miesto ani príčina zlyhania. Predpokladá sa, že išlo o chybu v brzdiacich motoroch. Mars Polar Lander sa pomocou rakety Delta II na cestu vydal 3. januára 1999. Od matičky Zeme sa po dvoch rokoch príprav, stavby a najrôznejších testov odpútal presne o 22:21 nášho času. O 66 sekúnd neskôr odpadli pomocné rakety, ktoré sa potom zrútili do Atlantiku. 53 minút po zážehu roztiahol Lander panely slnečných batérií, nadviazal rádiový kontakt s riadiacím strediskom a potvrdil, že je na ceste k Marsu. Nasledovalo 11 mesiacov nudného letu. 24. augusta špecialisti na základe záberov zo sondy Mars Global Surveyor, ale taktiež starších Vikingov a archaického Marineru 9, vybrali miesto pristátia: Mierne sa zvažujúca oblasť o výmere 4000 štvorcových kilometrov. 23. septembra došlo k nečakanej nehode Mars Cilame Orbiteru, ktorý mal byť prvou meteorologickou družicou Marsu a súčasne pracovať ako retranslačná stanica pre Lander a neskoršie výpravy. Nakoniec však s najväčšou pravdepodobnosťou neslávne zhorel v riedkej atmosfére. Výsledkom bola séria kontrol v týme pristávacieho modulu a odhalenia niekoľko potencionálne nebezpečných závad. Taktiež sa skomplikovalo spojenie so Zemou, ale sonda našťastie s menším obmedzením zvládnla i priame vysielanie. V tomto okamihu, podľa správy z 1. novembra, je Mars Polar Lander vo skvelom stave a všetky jeho prístroje pracujú bez závad. O 20:21 sa spustí pristávacia sekvencia: Zapojí sa autonomný navigačný systém, ktorý vyhodnotí okamžitú polohu, smer a rýchlosť letu. Desať minút pred pristátim, vo výške 960 kilometrov nad povrchom a pri rýchlosti 6,6 km/s, opustí sonda "obal" medziplanetárneho púzdra a prepne na vlastné elektrické akumulátory. O 18 sekúnd neskôr sa oddelí Admudsen a Scott, dva penetrátory. Rýchlosťou dvesto metrov za sekundu dopadú volným pádom šesťdesiat až sto kilometrov od Landeru a zaboria sa do hĺbky až jeden meter. Ako malo prebehnuť pristátie: Obsah

36. Mars- expidície Marsu sa v poslednej dobe dostáva veľkej pozornosti. Dokazujú to aj posledné misie vesmírnych sond k tejto červenej planéte. Aj v minulosti sa venovalo jeho výskumu veľa vedcov, v minulom storočí dokonca prevládalo presvedčenie, že na Marse je vyspelá civilizácia. Neskôr však pozorovania a hlavne výpravy vesmírnych sond túto teóriu úplne odsúdili na zánik. Na Marse sa však nachádza voda v polárnych čiapočkách, kedysi dokonca tiekla i po jeho povrchu. Preto sa vedci pokúšajú nájsť odpoveď na otázku , či v minulosti nemohol na Marse predsa len život existovať, i keď v tej najprimitívnejšej forme. Vyvrcholením výskumu Marsu by malo byť už mnoho krát odkladané pristátie človeka na Marse, s naposledy stanoveným dátumom okolo roku 2o2o. • Sondy Mariner 3,4,6-9 • Sondy Viking • Mars Pathfinder • Mars Climate Orbiter • Mars Global Surveyor • Deep Space 2 • Mars Polar Lander • Japonská sonda Nozomi Obsah

37. Mars– Deep Space 2 Dodatočne k sonde Mars Polar Lander pripojili aj experiment Deep Space 2, z programu New Milenium, ktorý stál 26 miliónov dolárov. Išlo o dvojicu identických penetrátorov, inštalovaných na boku sondy, ktorá ich odhodila vo výške 2200 km. Po prelete atmosférou a po oddelení aerodynamických štítov mali dopadnúť na povrch Marsu.Celých 50 hodín mali vysielať údaje o vodnom ľade z miest asi 100 km vzdialených od miesta pristátia sondy Mars Polar Lander. Hlavným cieľom bolo pátranie po vode.Hlavnou úlohou bolo hľadanie stôp po klimatických zmenách. Zistenie koľko vody na tejto susednej planéto kedysi bolo a koľko jej tam doposiaľ ostalo, môže rozhodujúcim spôsobom prispieť k odpovedi na klúčovú otázku: Začal kedysi na Marse naozaj vznikať život tak, alebo podobne ako na Zemi ? Obsah • * Technické údaje

38. Mars– Deep Space 21 Technické údaje o sonde: • Štart sondy: 3. januára 1999 • Hmotnosť sondy: 576 kg (pristávací modul 290 kg, palivo 64 kg, ochranný štít 140 kg, orbitálny modul s prístrojmi 82 kg) • Rozmery: pristávací modul: výška 1,06 m, šírka 3,6 m • Energetický systém: slnečné panely (orbitálna časť 3,1 m2, pristávací modul 2,9 m2), akumulátory • Technické vybavenie: MARDI (Mars Descent Imager), MVACS(Mars Volatiles and Climate Surveyor), stereokamera SSI(Surface Stereo Imager), súbor meteorologických čidiel MET, robotický manipulátor s dĺžkou 2 m, analyzátor TEGA (Thermal and Envolved Gas Analysis), laserový "radar" LIDAR (Light Detection and Ranging) a Deep Space 2. Obsah

39. Mars- expidície Marsu sa v poslednej dobe dostáva veľkej pozornosti. Dokazujú to aj posledné misie vesmírnych sond k tejto červenej planéte. Aj v minulosti sa venovalo jeho výskumu veľa vedcov, v minulom storočí dokonca prevládalo presvedčenie, že na Marse je vyspelá civilizácia. Neskôr však pozorovania a hlavne výpravy vesmírnych sond túto teóriu úplne odsúdili na zánik. Na Marse sa však nachádza voda v polárnych čiapočkách, kedysi dokonca tiekla i po jeho povrchu. Preto sa vedci pokúšajú nájsť odpoveď na otázku , či v minulosti nemohol na Marse predsa len život existovať, i keď v tej najprimitívnejšej forme. Vyvrcholením výskumu Marsu by malo byť už mnoho krát odkladané pristátie človeka na Marse, s naposledy stanoveným dátumom okolo roku 2o2o. • Sondy Mariner 3,4,6-9 • Sondy Viking • Mars Pathfinder • Mars Climate Orbiter • Mars Global Surveyor • Deep Space 2 • Mars Polar Lander • Japonská sonda Nozomi Obsah

40. Mars– Nozomi Sonda sa zameria najmä na výskum vysokej atmosféry a ionosféry. Mars nemá magnetické pole, slnečný vietor teda preniká do atmosféry, kde dochádza k disociácii, ktorá celé milióny rokov rozkladá atmosféru Marsu. Tento proces spôsobil za tú dobu nielen rozklad, ale aj únik podstatnej časti atmosféry do okolitého priestoru. Nozomi bude merať tok unikajúceho atomárneho kyslíka, atomárneho vodíka a deutéria. Bude skúmať aj štruktúru, zloženie a dynamiku atmosféry, magnetosféru i atmosferický prach v okolí dráhy. Navyše: sonda bude fotografovať aj prachové búrky, oba mesiace Marsu aprevedie aj vysokofrekvenčnú sondáž, ktorej cieľom je hľadanie vody. Cesta sondy k Marsu má trvať 11 mesiacov. 11. 10. 1999 by mal zážeh motorov spomaliť Nozomi o 1300 m/s a usmerniť ju na elipsovitú dráhu okolo Marsu vo výške 300 km, ktorá sa postupne upraví na elipsu (150 až 27 300 km)Vedecký výskum mal trvať dva roky s možnosťou predĺženia. Ibaže problémy s uvedením sondy na medziplanetárnu dráhu zmenili aj pôvodné plány. Na heliocentrickej dráhe ostane Nozomi až do decembra 2003, keď jej na priblíženie k planéte bude stačiť minimálny impulz. Až potom so sklzom 4 rokov, sa usadí na dráhe Marsu, ak pravda bude tak dlho fungovať. Veľká spotreba paliva pri manévroch môže mať fatálne následky. Technické údaje o sonde: • Hmotnosť: 540 kg (282 kg paliva) • Cena projektu: 100 miliónov dolárov • Dátum a miesto štartu: 3. júla 18:12 UT, kozmodróm Kagoshima • Napájanie: Slnečné batérie príp.akumulátor (200 W) Obsah

41. Mars– expidície1 Marsu sa v poslednej dobe dostáva veľkej pozornosti. Dokazujú to aj posledné misie vesmírnych sond k tejto červenej planéte. Aj v minulosti sa venovalo jeho výskumu veľa vedcov, v minulom storočí dokonca prevládalo presvedčenie, že na Marse je vyspelá civilizácia. Neskôr však pozorovania a hlavne výpravy vesmírnych sond túto teóriu úplne odsúdili na zánik. Na Marse sa však nachádza voda v polárnych čiapočkách, kedysi dokonca tiekla i po jeho povrchu. Preto sa vedci pokúšajú nájsť odpoveď na otázku , či v minulosti nemohol na Marse predsa len život existovať, i keď v tej najprimitívnejšej forme. Vyvrcholením výskumu Marsu by malo byť už mnoho krát odkladané pristátie človeka na Marse, s naposledy stanoveným dátumom okolo roku 2o2o. • Sondy Mariner 3,4,6-9 • Sondy Viking • Mars Pathfinder • Mars Climate Orbiter • Mars Global Surveyor • Deep Space 2 • Mars Polar Lander • Japonská sonda Nozomi Obsah

42. Mars– obsah1 Popis planéty Mesiace Zoznam expidícií KONIEC

43. KONIEC Túto prácu vypracovali: Martin Dodecký & Maroš Buday