pr. č. 4 Karl Marx

1. pr. č. 4 Karl Marx

2. Karl Marx (1818 – 1883) vplyv: Hegel, L. Feuerbach, Ricardo, A. Smith cieľ jeho filozofie: prevrátiť Hegela z hlavy na nohy; hl. diela: 1844 Ekonomicko politické rukopisy 1845 Svätá rodina 1845-46 Nememcká ideológia 1847 Bieda filozofe 1847-48 Manifest komunistickej strany 1857-8 Kapitál (1. zv. vyšiel 1867) 1859 Kritika politickej ekonómie charakteristika : dialektický materializmus, historicizmus,

3. Karl Marx _ úvod od Hegela preberá myšlienku pohyb dejín – zrkadlí vývoj ľudského ducha, (teória sebauvedomenia je spojená s filozofiou dejín), nie však jeho idealizmus ... najprv metaf. materializmus neskôr k rozvinutej "vedeckej" teórii syntéza: história + ekonómia + filozofia život = štát = práca práca je proces medzi človekom a prírodou, proces, v ktorom človek vlastným konaním sprostredkováva reguluje a kontroluje svoju látkovú výmenu s prírodou. - podstata človeka - produkuje jazyk, zvyky, inštitúcie, prostredníctvom ktorých vzniká vedomie Hegel z hlavy na nohy dialektický materializmus

4. Karl Marx _ práca a sebauvedomenie idea ľudskej prirodzenosti ako výtvoru / procesu vytvárania → podstata práce skutočný človek ← výsledok vlastnej práce nie však idealisticky, ale materiálne základný princíp materializmu a pozitívnej vedy postaviť na spoločenskom vzťahu: človek – človek Rodovou bytosťou je len človek, len on nachádza svoju prirodzenosť poznaním seba samého ako spoločenskej a spoločensky determinovanej bytosti. 3 momenty sebauvedomenia: 1. prvotné sebauvedomenie človeka (zajatého v rodovom bytí) 2. sebaodcudzenie od rodového bytia 3. sebarealizácia (naplnenie v slobodnej tvorivej aktivite) ← Feuerbach – rodové bytie človeka (v: Podstata kresťanstva) nie nevyhnutne historicky. nasledujúce antiindividualizmus! spoločenská podstata = materialistická entita = práca

5. Karl Marx _ 3 štádiá dejín trom momentom sebauvedomenia zodpovedajú tri štádiá dejín : 1. štádium prírodného človeka príroda vládne človeku ešte nie súkromné vlastníctvo (cez kt, sa príroda stáva objektom) 2. vznik súkromného vlastníctva oddelenie človeka od prírody ~ oddelnie človeka od človeka 3. komunizmus – človek ovládne prírodu natoľko, že prekoná súkromné vlastníctvo a tak oddelenie človeka od človeka. dovtedy bolo vlastníctvo chápané ako prirodzený nemenný stav (prirodzený egoizmus), a liberálni politický ekonómovia riešili iba zmluvné práva a pravidlá výmeny, ktoré majú viesť k blahu nielen jednotlivcov ale spoločnosti ako celku. teda riešili len pohyb vlastníctva ← snaha o vysvetlenie dejín na základe ekonomických vzťahov inštitúcia súkromného vlastníctva – produkuje sebaodcudzenie (kapitalizmus) človek uskutoční sám seba oslobodí sa, ovládne prírodu a stotožní sa so svojím rodovým bytím A. Smith: Skúmanie o povahe a príčinách bohatstva národov (1776)

6. Karl Marx _ odcudzenie 1 súkromné vlastníctvo len zdanlivo vytvára slobodu pohybu a vyjadrovania a vedie k ovládnutiu prírody, v skutočnosti ide len o väčšie zotročenie č. pripútaný k vlastníctvu – odcudzený sebe samému liberálna ekonómia len fixuje status quo a brzdí skúmanie iných zriadení (– bez súkromného vlastníctva) odcudzenie práce – stráca sa pôvodný cieľ práce – sebarealizácia svojej podstaty (druhovej) – a stáva sa z nej len prostriedok k uspokojeniu potrieb. - práca sa stáva súkromným vlastníctvom niekoho iného = > človek sa stáva izolovaným indivíduom a stráca svoju druhovú podstatu – podriaďuje spoločenské zájmy svomu egoistickému záujmu ako je to s tou ľudskou prirodzenosťou, keď sa má človek navrátiť k sebe samému? spojené ako príčina a následok, to čo ex. objektívne ako vlastníctvo je subjektívne pociťované ako sebaodcudzenie ← Kant ~ Kantov kategorický impratív

7. Karl Marx _ odcudzenie 2 R. Scruton to zhrnul nasledovne: "1. Č. je pre seba objektom v miere v akej pripisuje objektom ľudské sily a prestáva vidieť, že tieto sily majú pôvod v ňom samom. 2. Č. sa stáva pre seba objektom v tej miere nakoľko sú pre neho objektom ostatní ľudia. (Kde je X objektom pre Y, tak je X len prostriedkom pre Y.)" (1999, s. 246) ako však odstrániť odcudzenie?

8. nadstavba (politických, právnych, kultúrnych inštitúcií) základňa výrobné vzťahy výrobné sily Karl Marx _ bytie a vedomie slúžia k upevneniu a za chovaniu základne v komunizme právna, politická a ideologická nadstavba zanikne realizovať je to možné jedine revolúciou (tá nastane keď rozpory v základni nadobudnú neudržateľnú podobu) ← výrobné sily sa rozvinú natoľko, že už nebude možné zachovávať a udržiavať kapitalizmus

9. Karl Marx _ dejiny_filozofia_prax _historicizmus úlohou filozofa je odhaliť zákonitosť dejín a slúžiť im → nekritizuje spoločnosť zvonku, kritika je realizáciou dejín a po dosiahnutí komunizmu už nebude filozofia potrebná dialektika – nie je zákon myslenia, ale zákon imanentný realite v jej aktuálnom procese vývoja – myslenie to len reflektuje ak je korektné. proces vývoja – kontradikcia k ex. situácii nasledovanej kontradikciou kontradikcie, ktorá je prekonaním tej prvej. negácia negácie

10. Náčrt popperovho argumentu vyvracajúceho historicizmus ako vedeckú metódu: "1. Priebeh ľudských dejín je do veľkej miery ovplyvňovaný rastom ľudského poznania. (Platnosť tejto premisy musia uznať dokonca aj tí, ktorí v našich idách vidia len vedľajšie produkty materiálneho vývoja určitého druhu.) 2. Racionálnymi, či vedeckými metódami nemôžeme predvídať budúci rast našeho vedeckého poznania. (...) 3. Nemôžeme tak ani predvídať budúci priebeh ľudských dejín. 4. To znamená, že musíme odmietnuť možnosť teoretickej histórie, tj. historickej sociálnej vedy, ktorá by zodpovedala teoretickej fyzike. Nemôže existovať žiadna vedecká teória historického vývoja, ktorá by slúžila za základ historickej predpovede. 5. Základný cieľ historicistických metód (...) je teda spochybnený, a historicizmus sa tak rúca. Argument pochopiteľne nevyvracia možnosť akýchkoľvek spoločenských predpovedí, naopak sa dkonale zlučuje s možnosťou overovania sociálnych, napr. ekonomických teórií; je možné predvídať, že určité druhy vývoja nastanú za určitých podmienok. ..." Popper, K. R. 1994: Bída historicizmu. Praha : Oikoymenh, s. 11.

11. Karl Marx _ text_Nemecká ideológia_1 časti: Úvod A. IDEOLÓGIA VÔBEC, NEMECKÁ ZVLÁŠŤ [1]Dejiny [2] O produkcii vedomia • kritika nemeckej idealistickej filozofie po Hegeleovi (mladohegelovci, starohegelovci) • protiklad idealizmus x materializmus • A. • idealizmus ignoruje filozofické predpoklady: • skutočné indivíduá, ich činnosť, materiálne podmienky • - materiálne podmienky výroby => indivíduá (112) • - výrobné sily → deľba práce • - deľba práce → forma vlastníctva (113) • produkcia ideí • - výtvory v mozgu (morálka, náboženstvo, metafyzika) • <= materiálne predpoklady • [1] Dejiny • 1. výroba prostriedkov na uspokojenie zákl. potrieb • 2. to vedie - vytváranie nových potrieb • 3. vytváranie nových ľudí ... rodina • 4. produkcia vzťah:prirodzený / spoločenský čisto empirické „skutočné predpoklady“ štyri momenty

12. Karl Marx _ text_Nemecká ideológia_2 deľba práce (s.120) - skutočne až od rozdielu medzi: duševnou a fyzickou prácou ... > protirečenie „nadstavby“ s ex. vzťahmi, len preto, že protirečenie: spoloč. vzťahy výr. sila výrobná sila, stav spoločnosti, vedomie - nevyhnutne sa dostávajú do protirečenia až kým sa neodstráni deľba práce odcudzenie (122) - neznesiteľnosť + univerzálnosť komunizmus –skutočné hnutie, ktoré prekoná dnešný stav [2] O produkcii vedomia základňa – nadstavba (125)

13. literatúra: Scruton, R. 1999: kapitola 15. Marx. In: Krátké dějiny novověké filosofie. Brno : Barrister and Principal, s. 238 – 252. k ďalšiemu vývoju spoločenského a politického myslenia pozri celú časť 4 – Politická proměna 219 – 266.