Je potrebn legislat vne upravit dlhodob starostlivost na Slovensku

1. Je potrebn� legislat�vne upravit dlhodob� starostlivost na Slovensku ? Ministerstvo pr�ce, soci�lnych vec� a rodiny Slovenskej republiky Slovensk� ekonomick� f�rum 26.9.2011

2. Vymedzenie dlhodobej starostlivosti Defin�cia OECD (2005) Dlhodob� starostlivost (Long Term Care � LTC) je s�bor slu�ieb potrebn�ch pre osoby odk�zan� na pomoc inej osoby pri vykon�van� z�kladn�ch aktiv�t ka�dodenn�ho �ivota ( Activities of Daily Living - ADL). Zlo�ka osobnej starostlivosti je casto poskytovan� v kombin�cii so z�kladnou zdravotnou starostlivostou ako s� o�etrenie r�n, mene�ovanie bolesti, pod�vanie liekov, zdravotn�cke monitorovanie, prevencia, rehabilit�cia alebo paliat�vna starostlivost. Dlhodob� starostlivost je predov�etk�m av�ak nie v�lucne zameran� na star��ch lud�. Z defin�cie vypl�va, �e slu�by s� tak soci�lnej ako aj zdravotn�ckej povahy.

3. Vymedzenie dlhodobej starostlivosti (LTC) pre �cely legislat�vy SR Z��en� defin�cia LTC - nie v�etky osoby odk�zan� na pomoc inej osoby vy�aduj�ce z�roven zdravotn� starostlivost - vybran� okruh t�chto os�b pos�den�ch na stupen odk�zanosti 5. a 6. V s�casnosti je v zo 40 000 klientov soci�lnych zariaden� asi 10 000 imobiln�ch

4. �noDlhodob� starostlivost treba legislat�vne upravit Dlhodob� starostlivost je potrebn� legislat�vne upravit, preto�e: Na Slovensku ch�ba integrovan� zdravotn� a soci�lna starostlivost o lud� s chronick�mi ochoreniami, ktor� s� odk�zan� na pomoc inej osoby Slu�by LTC s� u� dnes v�znamne nedostatkov� Obyvatelstvo starne, potreba soci�lnych slu�ieb vr�tane LTC rastie N�klady na soci�lne slu�by a dlhodob� zdravotn� starostlivost v syst�me bez integrovanej LTC ne�merne rast� na strane zdravotnej starostlivosti aj v soci�lnych slu�b�ch

5. Zdravotn� starostlivost a soci�lne slu�by nie s� integrovan� Pacienti s chronick�mi (dlhodob�mi) diagn�zami, ktor� vy�aduj� o�etrovanie, ambulantn� liecbu a z�roven opatrovanie le�ia na r�znych oddeleniach (intern�, geriatria, LDCH, neurol�gia, doliecovacie, hospice) financovan�ch zo zdravotn�ho poistenia Klienti DSS odk�zan� na pomoc inej osoby dost�vaj� o�etrovatelsk� starostlivost mimo syst�mu zdravotnej starostlivosti

6. Dlhodob� starostlivost je potrebn� legislat�vne upravit Potenci�lni klienti LTC nedost�vaj� potrebn� slu�by (rozvoj slu�ieb nezodpoved� ich doteraz nahromadenej potrebe) Slu�by nie s� koordinovan� a prepojen�, nemaj� dostatocn� kvalitu a nie s� efekt�vne a �cinne poskytovan� S�casn� stav vy�aduje �pravu financn�ch tokov a koordin�ciu slu�ieb dnes zveren�ch obciam a samospr�vnym krajom s �lohami zdravotn�ch poistovn� a �t�tu. Roztrie�ten� syst�m je financne neudr�ateln�. Rodiny, ktor� sa staraj� o svojich pr�buzn�ch, nedost�vaj� dostatocn� podporu

7. Dlhodob� starostlivost je potrebn� legislat�vne upravit Pretrv�va nevymo�itelnost a teda nedostatok soci�lnych slu�ieb pri ich n�zkej kvalite Zvy�uje sa tlak na ak�tnu zdravotn� starostlivost Kompetencie s� roztrie�ten� ( obce a V�C, �rady pr�ce, poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, zdravotn� poistovne) Zvy�uje sa nepomer dom�cej a komunitnej starostlivosti k �stavnej (16:84)

8. Progn�za poctu obyvatelov SR do r. 2025 (nad 65 r. zv��enie o 2/3, nad 80r. dvojn�sobok) 

9. Progn�za rast�cej potreby soci�lnych slu�ieb spolu (oznacen� ako LTC)

10. Odhad cielov�ch skup�n pre v�etky soci�lne slu�by

11. Odhad cielovej popul�cie pre soci�lne slu�by, kompenz�cie a�dlhodob� zdravotn� starostlivost spolu Treba rozli�ovat vekov� skupiny: deti mlad�ie ako 18 rokov, dospel� 18-64 a�oslaben� star�� ludia nad 65 rokov. D�le�it� ot�zka je, kolko lud� potrebuje pomoc pri ka�dodenn�ch aktivit�ch a z�roven zdravotn� starostlivost. Odhad popul�cie SR s�ak�mkolvek obmedzen�m je 939�241 (17,3%) a�celkov� popul�cia s�ta�k�m alebo hlbok�m obmedzen�m je 346�145 (6.4%).

12. Kolko lud� potrebuje soci�lne slu�by?  Z toho potreba LTC z�vis� od defin�cie LTC v bud�cej legislat�ve Mlad�� ako 18 rokov potrebuj� pomoc najviac vo vzdel�van�. 18 � 64 rocn� � mnoh� maj� podporu rod�n v�ka�dodenn�ch aktivit�ch a�potrebuj� hlavne pomoc v oblasti vzdel�vania a�zamestnania, vr�tane dopravy. U star��ch ako 65 rokov r�chlo rastie potreba pomoci pri ka�dodenn�ch aktivit�ch a�rastie potreba form�lnych slu�ieb, preto�e rodinn� starostlivost kles� u�ovdovel�ch a�bezdetn�ch. Odhad potrieb sa r�zni pre r�zne vekov� skupiny: Deti 0-18 rocn� tvoria 14.5% cielovej popul�cie ale len 6.2% z�poberatelov slu�ieb. Len 0.4% z�celej popul�cie pod 18 rokov s� poberatelmi soci�lnych slu�ieb, co je len 13.5% z�cielovej popul�cie 0-18 rokov. Dospel� tvoria 49.3% cielovej popul�cie ale len 21.6% z�poberatelov slu�ieb. Len 0.5% z�celej popul�cie 18-64 rokov s� poberatelmi sci�lnych slu�ieb, co je len 16.4% z�cielovej popul�cie 18-64 rokov. Oslaben� star�� ludia nad 65 r. tvoria 36.2% cielovej popul�cie ale a� 67.7% z poberatelov soci�lnych slu�ieb. Asi 8.5% v�etk�ch lud� nad 65 rokov s� poberatelmi pricom a� 57.9% je poberatelov v�cielovej skupine oslaben�ch star��ch lud� nad 65 rokov.

13. Odhad bud�cej potreby v�etk�ch �stavn�ch soci�lnych slu�ieb (pri 35 miestach na 1000 obyvatelov nad 65 rokov)

14. Odhad bud�cej potreby slu�ieb LTC Celkov� potrebn� kapacita �stavn�ch slu�ieb LTC je odhadovan� na 5000 l��ok (resp. 1 l��ko na 1000 obyvatelov) Celkov� potrebn� kapacita komunitnej LTC je odhadovan� na 5000 klientov (resp. 1 klient na 1000 obyvatelov) Re�lna potreba bude z�visiet od defin�cie klienta LTC a kvality posudkovej slu�by

15. Pre koho maj� byt slu�by LTC urcen�Defin�cia dlhodobej starostlivosti pre potreby novej legislat�vy Cielovou skupinou bud� seniori star�� ako 65 rokov, v�nimocne aj osoby mlad�ie. Podmienkou n�roku na slu�bu dlhodobej starostlivosti je stupen odk�zanosti na pomoc inej osoby 5 a 6, teda imobiln�, ciastocne imobiln� a osoby so stratou orient�cie, ktor�ch stav trv� najmenej 6 mesiacov, resp. nie je predpoklad, �e sa casom zlep�� Cielovou skupinou bud� aj seniori star�� ako 65 rokov, resp. v�nimocne aj mlad�ie osoby v �t�diu rehabilit�cie a doliecovania po v�nej chorobe, u ktor�ch existuje �anca na zlep�enie zdravotn�ho stavu, zn�enie stupna odk�zanosti a zv��enia nez�vislosti od pomoci inej osoby (napr. stavy po mozgovej cievnej pr�hode, infarkte myokardu, zlomenine stehenn�ho krcku apod.)

16. Vstupom do syst�mu LTC bude lek�rske a soci�lne pos�denie MPSVR SR pripravuje zjednoten� syst�m lek�rskej a soci�lnej posudkovej slu�by pre v�etky �cely na jednom mieste Z�kladn�m krit�riom posudzovania bude pos�denie funkcn�ho stavu a soci�lnej particip�cie LTC bude vyhraden� pre naozaj v�ne pr�pady

17. �trukt�ra slu�ieb LTC Mix soci�lnych slu�ieb a zdravotnej starostlivosti Case management, soci�lne poradenstvo, zdravotn� eduk�cia, rodinn� asistencia, o�etrovanie vr�tane o�etrovatelskej rehabilit�cie, fyzioterapia, opatrovanie, aktiviz�cia pri �konoch sebaobsluhy

18. Predpokladan� druhy slu�ieb LTC Komunitn� slu�by Aktivizacn� geriatrick� centrum geriatrick� ambulancia (lek�r, sestra) + case management LTC (soci�lny pracovn�k) ambulantn� rehabilit�cia a fyzioterapia o�etrovatelstvo, fyzioterapia a opatrovanie v dom�cnosti n�v�tevn� slu�ba geriatrickej sestry u neform�lnych opatrovatelov pobyt v dennom centre alebo pobytovom zariaden� na prechodn� cas s cielom zlep�it zdravotn� stav, zv��it nez�vislost a udr�at kvalitu �ivota �stavn� slu�by Sanat�rium zdravotn�cko � soci�lne zariadenie pre imobiln�ch alebo ciastocne imobiln�ch a dezorientovan� osoby. cielom je zabezpecenie d�stojnosti a kvality �ivota

19. Viaczlo�kov� financovanie dlhodobej starostlivosti Pr�spevok na odk�zanost 5. a 6. stupna � �t�tny rozpocet Zdravotn� starostlivost, ktorej n�rocnost bude rozdelen� do dvoch alebo troch stupnov podla posudku � zdravotn� poistovne prostredn�ctvom pau��lnych platieb � potreba legislat�vne definovat S�visiace slu�by � ubytovanie, stravovanie � bude financovat klient (ak nebude mat dostatok prostriedkov, nastupuj� pr�buzn�, potom obec, resp. sa klientovi pon�kne dom�ca starostlivost s podporou rodiny alebo obce).

20. Financovanie dlhodobej starostlivosti - alternat�va Je mo�n� uva�ovat aj o�vytvoren� osobitn�ho fondu z�dot�cie zdravotn�ch poistovn� a��t�tneho rozpoctu, ktor� by dovoloval vy��iu variabilitu slu�ieb a�rozvojov� inov�cie slu�ieb LTC. Spolufinancovanie klienta za s�visiace slu�by

21. Pr�nosy legislat�vnej �pravy LTC Pr�nosy pre klienta zlep�enie d�stojnosti a kvality �ivota pre najviac odk�zan�ch na pomoc inej osoby jasn� pravidl� financovania vo v�zbe na pos�denie a schv�lenie n�roku na LTC - zv��enie efekt�vnej dostupnosti a kvality slu�ieb, s dopadom na zvy�ovanie kvality �ivota klienta

22. Pr�nosy legislat�vnej �pravy LTC Pr�nosy pre poskytovatelov, t�m aj pre ostatn� subjekty: - jasn� pravidl� viaczdrojov�ho financovania - financovanie na ka�d�ho (opr�vnen�ho) klienta; - rovnost a konkurencia poskytovatelov

23. Pr�nosy legislat�vnej �pravy LTC Pr�nosy pre organiz�ciu slu�ieb: Integr�cia zdravotnej starostlivosti a soci�lnych slu�ieb pod spolocn� legislat�vny, financn� a organizacn� syst�m dlhodobej starostlivosti Roz��renie ponuky slu�ieb a rozlo�enie p�sobnost�: obce a V�C soci�lne slu�by, �t�tny rozpocet a zdravotn� poistenie dlhodob� starostlivost Zabezpecovanie financnej udr�atelnosti syst�mu dlhodobej starostlivosti Premena vhodn�ch zdravotn�ckych zariaden� pre �cely LTC (samostatn� objekt s kapacitou 25 � 50 l��ok) Sprehladnenie v�davkov zdravotn�ch poistovn� Vcasn� (?!) reagovanie na demografick� trend a politiky E�

24. Je potrebn� legislat�vne upravit dlhodob� starostlivost na Slovensku ? �no, aj na Slovensku je potrebn� legislat�vne upravit dlhodob� starostlivost. Dakujem za pozornost.