1 / 17

SUKCESIA DROBNÝCH ZEMNÝCH CICAVCOV (Eulipotyphla, Rodentia) NA POKALAMITNÝCH PLOCHÁCH TANAP-u

SUKCESIA DROBNÝCH ZEMNÝCH CICAVCOV (Eulipotyphla, Rodentia) NA POKALAMITNÝCH PLOCHÁCH TANAP-u. Ladislav Hlôška, Barbara Chovancová, Gabriela Chovancová (Olšavská) & Anna Šoltésová. POKALAMITNÝ VÝSKUM V TATRANSKOM NÁRODNOM PARKU 6. november 2009 Infocentrum, Múzeum TANAP-u, Tatranská Lomnica.

sheera
Download Presentation

SUKCESIA DROBNÝCH ZEMNÝCH CICAVCOV (Eulipotyphla, Rodentia) NA POKALAMITNÝCH PLOCHÁCH TANAP-u

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. SUKCESIA DROBNÝCH ZEMNÝCH CICAVCOV (Eulipotyphla, Rodentia) NA POKALAMITNÝCH PLOCHÁCH TANAP-u Ladislav Hlôška, Barbara Chovancová, Gabriela Chovancová (Olšavská) & Anna Šoltésová POKALAMITNÝ VÝSKUM V TATRANSKOM NÁRODNOM PARKU 6. november 2009 Infocentrum, Múzeum TANAP-u, Tatranská Lomnica

  2. MATERIÁL A METÓDY • Vzorkovací dizajn • Drobné zemné cicavce boli odchytávané do drevených živolovných pascí typu Chmelas použitím metódy značkovania a opätovného odchytu označkovaných jedincov (CMR). • Odchyt sme vykonávali v časovom intervale 2005 – 2009 (v roku 2005 v jesennom, 2006 – 2009 v jarnom a jesennom období, v roku 2007 aj v letnom období). • Na každej trvalej pokusnej ploche štvorcového pôdorysu s rozmermi 75 x 75 m boli na fixovaných chytacích bodoch kladené pasce v 15 m spone a exponované kontinuálne 3 po sebe nasledujúce noci. Kontrolované boli každodenne. • Odchytené jedince boli po determinácii zvážené, označené očíslovanými ušnými značkami (hmyzožravce značkovacou farbou) a vypustené na mieste odchytu. • Na každom chytacom bode boli na kruhovej ploche s polomerom 2 m vyhotovené fytocenologické zápisy. • Každoročne sa robí fotodokumentácia stavu vegetácie na všetkých chytacích bodoch.

  3. MATERIÁL A METÓDY • Štatistická analýza dát • Na predbežné triedenie a sumarizáciu dát sme použili kontingenčné tabuľky. • Štatistické testovanie jednoduchých hypotéz sme robili pomocou testu dobrej zhody . • Denzita a plošná disperzia drobných cicavcov boli vypočítané pomocou funkcií softvéru EcologicalMethodology, ver. 6.1.1. • Podobnosť vzoriek na základe porovnávania druhových spektier mikromamálií bola zisťovaná zhlukovou analýzou (metóda najvzdialenejšieho suseda) v štatistickom programe NCSS 2004. • Korelácie medzi druhovým zložením, resp. distribúciou mikromamáliía premennými prostriedia, sme analyzovali v programe Canocofor Windows 4.5. s použitím techník priamej gradientovej analýzy (RDA).

  4. CIELE VÝSKUMU • V období rokov 2005 – 2010 skúmať a hodnotiť zmeny v spoločenstvách drobných zemných cicavcov na pokalamitnom území TANAPu s dôrazom na ich druhové zloženie, populačnú dynamiku a distribúciu v závislosti od rastlinnej sukcesie. • Získať údaje o abundancii, čerstvej biomase, pohlavnej a vekovej štruktúre, disperzii a habitatovej selekcii v závislosti od zmien vybraných faktorov prostredia počas sukcesného vývoja lesných spoločenstiev. Študované územie • „NEX“ – Jamy: lesné porasty postihnuté v roku 2004 veternou kalamitou, bez lesníckeho zásahu • „EXT“ – Danielov dom: lesné porasty postihnuté veternou kalamitou v roku 2004, spracované tradičným spôsobom „REF“ – Smrekovec: porasty nezasiahnuté kalamitou, tzv. referenčná plocha, • „FIRE 1A“ a „FIRE 3A“ – Tatranské Zruby: dve plochy v lesných porastoch postihnutých veternou kalamitou a požiarom, • „CVL“ (Čierny vodný les) – Nový Smokovec: lesné porasty postihnuté veternou kalamitou s vododržnými opatreniami, • „OVL“ (Oliverov vodný les) - Tatranská Lomnica: lesné porasty postihnuté veternou kalamitou s vododržnými opatreniami.

  5. VÝSLEDKY –Štruktúra skúmaných vzoriek mikromamálií Prehľad druhového zloženia a početnosti drobných zemných cicavcov na TVP (n = 857) Počet jedincov chytených 1x = 864, 2x = 193, 3x = 36, viackrát = 117

  6. VÝSLEDKY– Zmeny druhového zloženia mikromamálií v rokoch 2005 – 2009

  7. VÝSLEDKY– Zmeny druhového zloženia mikromamálií v rokoch 2005 – 2009

  8. Plochy REF NEX FIRE3A FIRE1A EXT OVL CVL 2,00 1,50 1,00 0,50 0,00 Euklidovská vzdialenosť VÝSLEDKY– Podobnosť druhových spektier spoločenstiev mikromamálií

  9. VÝSLEDKY– Štruktura spoločenstiev DZC podľa disturbancie a manažmentu

  10. VÝSLEDKY– Zmeny denzity mikromamálií počas výskumnej periódy 2005 – 2009 • Fluktuačné krivky denzity mali identický tvar na plochách FIRE3A, EXT a NEX, ale s rozdielnymi gradačnými vrcholmi. • Vyrovnané hodnoty denzity bez oscilácií vykazovala taxocenóza na TVP REF.

  11. VÝSLEDKY–Zmeny priemernej hmotnosti hlodavcov (Rodentia) v závislosti od sukcesného štádia vegetácie n = 311 Testovanie pracovnej hypotézy o vplyve sukcesného štádia vegetácie na fyzickú kondíciu drobných hlodavcov potvrdilo predpoklad, že so zvyšujúcou úživnosťou stanovišťa narastá priemerná hmotnosť adultov (Oneway ANOVA, P<0,001) n = 315 Pozitívna korelácia medzi sukcesným štádiom stanovišťa a kondíciou dospelých jedincov Clethrionomysglareolusbola signifikantná (Oneway ANOVA, P<0,001)

  12. VÝSLEDKY– Prognóza disturbancií v dynamike biomasy mikromamálií

  13. VÝSLEDKY– Vplyv sukcesných zmien vegetácie na priestorovú distribúciu mikromamálií EXT Rok 2008 Rok 2009 • Počas vegetačnej sezóny 2008 Clethrionomysglareoluspreferoval mikrohabitaty s dominanciou Chamerionangustifolium, v nasledujúcej sezóne (2009) sa častejšie vyskytoval na miestach s dominantným Calamagrostisvillosa. • K zmenám v distribúcii došlo aj pri Microtusagrestrisa Sorexminutus. • Sukcesnézmeny vegetácie sa neprejavili v habitatovej preferencii Sorexaraneus.

  14. VÝSLEDKY– Vplyv sukcesných zmien vegetácie na priestorovú distribúciu mikromamálií FIRE 1A Rok 2009 Rok 2008 • Clethrionomys glareolus dosahoval v oboch sezónach (2008, 2009) najvyššiu početnosť v mikrohabitatoch s dominantným zastúpením Populus tremula. • Preferencia stanovišťa podľa prevládajúceho rastlinného taxónu zostala rovnaká aj v prípade Apodemus flavicollis. • Početnosť Sorex araneuspozitívne koreluje s vyššou pokryvnosťou travinných taxónov.

  15. SÚHRN • Počas výskumnej periódy 2005 – 2009 bolo spolu odchytených a označkovaných 857 jedincov mikromamálií 9. druhov. • Z uvedeného počtu bolo opätovne odchytených 346 jedincov (193 - 2x, 36 – 3x, 117 - 4 a viac x). • Pomer rezidentných jedincov k migrujúcim bol 1 : 1,5. • Najnižší počet druhov (n = 2) bol zistený na TVP REF (2008) a FIRE3A (2005). • Najvyšší počet druhov (n = 7) sme zaznamenali na TVP OVL v roku 2007. • Komparácia druhových spektier taxocenóz mikromamálií zistených na TVP ukázala, že najnižšou biodiverzitou sa vyznačuje referenčný lesný porast (REF), najvyššou plochy na TVP OVL a CVL. • Fluktuačné krivky denzity mikromamálií indikujú identický priebeh populačných cyklov gradačných druhov na TVP FIRE3A, EXT a NEX, avšak s rôznymi maximálnymi hodnotami v rozpätí 50,6 – 105,0 ind.ha-1, • Amplitúda fluktučnej krivky denzity mala na referenčnej ploche úzke rozpätie (6,4-20,5 ind. ha-1). • Preukázal sa signifikantný vplyv sukcesného štádia vegetácie na rast biomasy v spoločenstvách drobných hlodavcov (Rodentia). Priemerná hmotnosť dospelých jedincov sa zvyšovala priamo úmerne s úživnosťou stanovišťa, • Výskum potvrdil zmeny v habitatovej selekcii jednotlivých druhov mikromamálií vo vzťahu k sukcesnej fáze a druhovému zloženiu vegetácie.

  16. ZÁVERY • Druhová diverzita, populačná hustota a biomasa spoločenstiev mikromamálií bola na všetkých nami skúmaných pokalamitných plochách vyššia než na referenčnej ploche (REF). • Biodiverzita stúpa v populáciách drobných zemných cicavcov lesných ekosystémov synchronicky s biomasou a sukcesným štádiom vegetácie. • Biodiverzita na pokalamitných plochách stúpa priamo úmerne s heterogenitou vegetácie a vlhkosťou stanovišta. • Analýza časopriestorových zmien v distribúcii mikromamálií potvrdila našu hypotézu o významnom vplyve druhovej skladby, horizontálnej a vertikálnej štruktúry vegetácie na priestorovú distribúciu mikromamálií a ich habitatovú selekciu. • Vzhľadom k tomu, že gradačné druhy hlodavcov majú preukázateľný vplyv na obnovu lesa a zalesňovanie, je potrebné upriamiť pozornosť na ich pôsobenie v lesných ekosystémoch.

  17. Poďakovanie Za všestrannú pomoc v teréne autori ďakujú: Milanovi Kornajčíkovi, Zuzane Spitzkopfovej a Rudovi Kubalovi. ĎAKUJEME ZA POZORNOSŤ!

More Related