Vývinová hudobná psychológia

1. Vývinová hudobná psychológia Nemluvňa Dieťa Dospelý

2. Vývin hudobných kompetencií • Spomedzi všetkých cicavcov sa človek rodí ako najmenej zrelý a potrebuje najviac času na dosiahnutie samostatnosti. • Súvisí to zrejme s jeho vývojovou vyspelosťou a komplexnosťou. • Hudobné kompetencie sú komplexné a ich vyzrievanie taktiež vyžaduje mnoho rokov. • Vývinová hudobná psychológia (ako subdisciplína vývinovej psychológie) skúma premeny a rozvoj hudobných kompetencií počas života človeka.

3. Dedičnosť alebo výchova? • Pri vysvetľovaní vývinu človeka nachádzame dve základné protichodné hypotézy: • Vplyv prostredia: vonkajšie podmienky sú určujúce • John Locke (17. st.), osvietenectvo: „no innate ideas“, myseľ dieťaťa je ako tabula rasa • Behavioristi (20. st.), B. F. Skinner, J. B. Watson: výchova určuje jedinca (viď Watsonov citát z predošlej kapitoly) • Dedičnosť: gény kódujú organizmus a jeho psychiku • Darwinizmus viedol k posilneniu tézy o vplyve dedičnosti • Dnešný názor kombinuje obidve tézy: uveďme napríklad vývin jazykových kompetencií • Kognitívna veda (napr. Chomsky) podčiarkujú neodmysliteľnosť vrodených predispozícií, ktoré sa rozvinú iba vo vhodnom prostredí

4. Spojitosť alebo stupňovitosť? • Iné dve protichodné hypotézy sa týkajú spojitosti, resp. stupňovitosti vývinu. • Vývin je spojitý: vývin sa skladá z mnohých postupných malých zmien. • Vývin je stupňovitý: vo vývine možno identifikovať výrazné zlomy, prechody na kvalitatívne vyššie úrovne. • Piaget, Freud, Kohlberg a i. definujú rôzne vývinové stupne • Dôležitý tu je pojem kritického obdobia: je to kritický čas, kedy sa istá udalosť musí udiať, aby sa daný vývinový aspekt realizoval. • Napr. prítomnosť mužských hormónov do 6-7 týždňov po počatí určuje vývin mužských pohlavných orgánov nezávisle od chromozómovej výbavy XX resp. XY. Podobne prítomnosť jazykového prostredia určuje vývin jazykových kompetencií.

5. Vývinové stupne • V rôznych hudobno-psychologických prácach sa často stretávame s adaptovaním hypotézy o stupňovitosti vývinu. Navrhované „periodizácie“ ontogenézy hudobných kompetencií sa rôzne líšia. • My použijeme iba veľmi hrubé členenie na tri etapy:(Cf. Dowling, 1999) • Nemluvňa • Dieťa • Dospelý

6. 1. NEMLUVŇA

7. Ako hudobne skúmať nemluvňa? • Základný problém skúmania nemluvniat: Ako sa dozvieme, čo nemluvňa vníma a rozpoznáva? • Základná metóda: sledovanie reakcií na stimuly v okolí. • Stimuly: výrazný stimul, zmena v stereotypnom stimule, konkurenčné stimuly • Reakcie: napr. zmena tepu, otočenie hlavy, zmena intenzity sania • Často sa využíva jav návyku (habituácie): Nemluvňa sa vystavuje istému stimulu (napr. tón danej výšky), pričom sa mu meria tep. Spočiatku mu klesá tep – dieťa venuje pozornosť stimulu. Po istom počte opakovaní si naň navykne a tep sa ustáli. Následne stimul zmeníme (napr. tón vyššej výšky). Ak nemluvňa rozpoznalo zmenu, bude venovať opäť vyššiu pozornosť stimulu a klesne mu tep. Teda poklesom tepu zistíme, či zmena bola rozlíšená. Takto sa napr. zistilo, že nemluvňatá rozlišujú tóny vzdialené iba o jeden poltón! (Bridger 1961)

8. Prenatálne obdobie • Mnoho experimentov dokladá, že nemvluvňatá už v prvých dňoch po narodení rozoznávajú hlas svojej matky. • Zdá sa dokonca, že človek vníma akustické podnety už pred svojím narodením; prinajmenšom počas druhého trimestra. • Pozoruhodné sú napríklad experimenty s falošnou bradavkou (DeCaspera, Spence 1986): • Jednej skupine detí čítali matky počas tehotenstva rozprávku. Po narodení deti sali falošnú bradavku, aby mohli počúvať rozprávku. Intenzívnejšie pritom sali, aby počuli práve „známu“ rozprávku. Deti, ktorým nebola prednarodením čítaná ani jedna z rozprávok, nemali žiadne preferencie pri satí falošnej bradavky.

9. Rozlišovanie melódií • Nemluvňatá sú schopné rozlišovať zmeny v melódii. Na demonštráciu tohto sa bežne používa jav habituácie v spojení s meraním tepu alebo podmienené otáčanie hlavy (dieťa sa naučí obrátiť hlavu za hračkou pri zmene opakovaného stimulu). Ako stimul sa používajú krátke melódie a ich modifikácie: transpozície, translácie, imitácia, rozdielna melódia atď. • Chang a Trehub (1977) použili meranie tepu: 5 mesačné nemluvňatá nezaregistrovali transpozíciu, no zaregistrovali tonálnu transláciu melódie o 3 poltóny • Thorpe a Trehub (1984, 85) použili podmienené otočenie hlavy: 8-10 mesačné nemluvňatá boli schopné rozlíšiť všetky zmeny: transpozícia, translácia, rozdielna melódia, oktávové transpozície. V inom pokuse boli medzi ukážky vsunuté tóny navyše. Vtedy deti nerozlišovali transpozíciu a transláciu, ale zmenu melodickej kontúry áno.

10. Diskusia: kultúra vs. príroda • Sú stupnice používané v západnej hudbe dané prírodou alebo sú podmienené iba kultúrne? • Trehub, Cohen, Thorpe a Morrongiello (1986) použili podmienené otáčanie hlavy a dve základné melódie: C-E-G-E-C a C-E-Gis-E-C. Ukázalo sa, že nemluvňatá nepreferovali diatonickú (s čistou 5). 4 a 6 ročné deti preferovali č. 5. • Prví traja autori v nasledujúcom roku uskutočnili analogický experiment so 7-11 mesačnými deťmi, pričom melódie transponovali pri každom opakovaní. Pri diatonickej melódii boli dosahované lepšie výsledky. • Lynch a Eilers (1992) vytvorili 2 skupiny detí: 6 a 12 mesačné. 12 mesačné boli lepšie pri diatonike, 6 mesačné dosahovali rovnaké výsledky v obidvoch prípadoch. Teda pri nich ešte nenastala akulturalizácia s preferenciou č. 5. • Trainor, Trehub (1992): diatonická melódia, odchýlky buď v rámci stupnice, alebo mimo. 8 mesačné deti rovnaké výsledky, dospelí detekovali odchýlky mimo stupnice ľahšie. Nemluvňatá dosahovali pri odchýlkach v rámci stupnice lepšie výsledky!

11. 2. DIEŤA

12. Spev detí • Prvé pokusy o spev ca. 9-12 mesačné deti, okolo 2 rokov možno rozoznať krátke melodické frázy • Tieto frázy majú jasnú kontúru a metro-rytmickú štruktúru, no frekvenčne sú značne neukotvené • Príklad spontánneho spevu 32 mesačného dieťaťa. Svorky vyznačujú miesta s pomerne presnou intonáciou. Každý tón bol vokalizovaný na slabiku „jé“. (podľa: Dowling 1999, s. 612) • 4-ročné deti už dokážu intonovať frázu, no susedné frázy môžu byť posunuté. Až 5-ročné deti sa dokážu fixovať na tóninu v celej piesni.

13. Tonalita • Vnímanie tonality začína v ca. 5 rokoch schopnosťou fixácia tonálneho centra, vyvíja sa niekoľko rokov • Bartlett a Dowling 1980 – rozlišovanie tónin • Známa melódia nasledovaná transpozíciou alebo translácia, v blízkej alebo vo vzdialenej tónine. Dospelí odpovedajú „rovnaká“ pre transpozície, 5-roční odpovedajú „rovnaká“ pre melódiu v blízkej tónine. Toto sa stráca vo veku ca. 8 rokov. • Zenatti 1969 – tonalita a pamäť • 3-6-tónová melódia nasledovaná melódiou s 1 zmeneným tónom. Otázka: ktorý tón sa zmenil? 5-roční odpovedali rovnako zle na tonálne aj atonálne stimuly. 6-10-roční lepšie rozlišovali zmeny v atonálnychstimuloch lepšie. Pri dlhších stimuloch sa tento rozdiel zachoval aj v dospelosti. • Trainor a Trehub 1994 – harmónia, tonálna hierarchia • Tonálna melódia bola zmenená v 1 tóne – A) mimo tóninu, B) v tónine ale mimo harmóniu, C) v rámci harmónie. Dospelí a 7-roční ľahko identifikujú A) i B), 5-roční iba A).

14. Rytmus • Zdá sa, že rytmické vnímanie sa vyvíja ako prvé pri kontakte dieťaťa (už nemluvňaťa) s hudbou. 18-24-mesačné deti dokážu zosúladiť svoje pohyby s rytmom hudby. • Názory na to, či rytmus predchádza vo vývine melódiu, sa však rôznia. • Ca. 5- ročné dieťa je rytmicky sofistikované, vníma na viacerých rytmických úrovniach. Drake (1993): medzi 7-ročnými a dospelými je iba malý rozdiel. • Drak, Dowling, Palmer (1991): • Skonštruovali melódie, ktoré boli vnútorne konzistentné alebo nekonzistentné na jednotlivých metro-rytmických úrovniach. Desynchronizácia zhoršila spevácky výkon detí, no s malými rozdielmi medzi 5- až 11-ročnými.

15. Emócie • Už v predškolskom veku deti vnímajú emocionálnu stránku hudby. Viaceré výskumy ukázali, že ca. 4-ročné deti priraďujú hudobným ukážkam emocionálne prívlastky podobne ako dospelí. (Používajú sa tu emotikony pre „veselý“, „smutný“, „zlostný“, „vystrašený“.) Isté problémy majú spočiatku so „smutný“ a „zlostný“, a najmä „vystrašený“. • S emóciami súvisí tradične aj problém vzťahu dur-mol v našej hudbe: • Gerardi a Gerken 1995 (až školáci) • Priraďovanie „veselý“, resp. „smutný“ k hudobným ukážkam. 8-roční a dospelí konzistentne priraďovali k dur, resp. mol, no nie 5-roční. • Kastner a Crowder 1990 (už 3 roční!) • Už 3-roční priraďovali „veselý“ a „neutrálny“ k dur a „smutný“ a „zlostný“ k mol!

16. 3. DOSPELÝ

17. Hudobná akulturácia • U dospelých nachádzame veľké rozdiely v hudobných schopnostiach, no i u nehudobníkov je zjavná hudobná akulturácia: • Mnoho výsledkov ukazuje na osvojenie európskej tonality. I nehudobníci ľahšie rozlišujú zmeny v tonálnych melódiách a ľahšie si ich pamätajú. • Výskumy posledných desaťročí poukazujú na dôležitosť absolútneho kódovania. • Levitin 1994 – pokusy so zaspievaním známej melódie. Podobné pokusy poukazujú i na absolútne kódovanie časových hodnôt. (Levitin a Cook 1996) • Úrovne osvojenia tonálnej schémy: (Dowling 1986) • Melódia a jej modifikácie zaznievali s rovnakou alebo so zmenenou harmonizáciou. Otázka: zmenila sa melódia? Ľudia bez hud. vzdelania neboli ovplyvnení zmenou harmónie, ľudia s malým hud. vzdelaním áno a profesionálni hudobníci opäť nie.

18. Použitá a odporúčaná literatúra • Dowling, W. Jay. 1999. The Development of Music Perception and Cognition. In The Psychology of Music edited by Diana Deutsch: Academic Press. • Hargreaves, David J. 1986. The Developmental Psychology of Music. Cambridge: Cambridge University Press. • Atkinson, Rita L., Atkinson, Richard C., Smith, Edward E. and Bem, Daryl J. 1990. Introduction to Psychology. 10th ed. San Diego: HBJ. (Chapter 12 – Mental Abilities and Their Measurement, 437-473)